Bolo to zadanie z angličtiny. Gymnazisti bilingválneho gymnázia mali v angličtine opísať tínedžera alebo tínedžerku, ktorí inšpirujú ich generáciu, lebo robia niečo prospešné pre všetkých. Moja dcéra opísala Karolínu Farskú.

Písala o tom ako stredoškoláčka dostala do ulíc študentov i dospelých na veľké protikorupčné pochody i aká bola sklamaná z niektorých médií, ktoré ich snahu protestovať proti vláde zhadzovali, lebo sú príliš mladí. Páčilo sa jej, že sa Farská nevzdala a spolu s ostatnými neskôr organizovala pochody Za slušné Slovensko. Že po tých pochodoch, na ktorých moja dcéra bola, padol premiér i minister vnútra. Že Karolínu Farskú prijal prezident a ďakoval jej i ostatným za slušnosť. Mimochodom, pred hlavou štátu stáli tri mladé ženy, z toho jedna tehotná. Na záver svojej práce napísala, že Karolína Farská inšpiruje nielen tým, čo robí, ale koľko toho stíha. „Moji spolužiaci sa stále sťažujú, že nemajú čas a ona robí obrovské protesty a ešte sa pripravuje na maturitu,“ napísala na záver moja dcéra.

Keď ona dopisovala prácu, ja som čítala komentár Petra Bárdyho, že Máriu Troškovú chránia viac ako novinárov. Dodala by som, že strážia hlavne tajomstvá exmilenky mužov, ktorí mali peniaze a moc, ale žiadnu chrbtovú kosť.

Každá generácia dievčat má na výber medzi Farskou a Troškovou. Medzi dievčaťom, ktoré rozmýšľa o iných a ženou, ktorá myslí na seba. Medzi schopnosťou obklopiť sa hodnotami a rozhodnutím žiť pohodlne v prepychu a na výslní. Pre mladé dievčatá to nemusí byť vždy ľahká voľba. Rozhodujú sa medzi dievčaťom, ktoré na sebe tvrdo pracuje a mladou ženou, ktorá sa bez námahy dostane k predsedovi vlády a ťuká si do mobilu u nemeckej kancelárky.

Ako veľakrát v živote, aj tu je to voľba medzi dvoma rôznymi cestami: medzi voľbou ísť po takej tej lesnej cestičke alebo sa nechať odviezť po diaľnici kamkoľvek. Nie je to ľahká voľba, pretože je stále veľa rodičov, ktorí chcú pre svoje dcéry hlavne pohodlný život.

Žiť na slušnom Slovensko budeme vtedy, keď budú naše dcéry obdivovať Farskú a nie závidieť Troškovej. Keď ich naučíme, že námahu nie je vždy vidieť tak jasne ako úspech, ale stojí za to.