Ale prosím ťa, to sa ti len zdá. Aj tak znie nenápadná forma emocionálneho zneužívania, ktorú psychológovia označujú ako gaslighting. Jeho cieľom je získať nad svojou obeťou absolútnu kontrolu a moc. Tak ako je to v mnohých ďalších situáciách a vzťahoch, ktoré opisujeme v Slovníčku feministických pojmov

Pointou gaslightingu je jeho nenápadnosť. Človek, ktorého si manipulátor vyhliadol, väčšinou vôbec netuší, že sa nachádza v toxickom vzťahu a je obeťou psychického zneužívania. Manipulátor sa hrá s mysľou svojej obete a snaží sa presvedčiť ju, že to ona prichádza o rozum.

Obeť začne postupne pochybovať o vlastnej hodnote, úsudku a duševnom zdraví. Izoluje sa od okolia, rodiny a priateľov, až nakoniec jediným blízkym človekom zostane samotný manipulátor.

Emocionálna manipulácia alebo plynové lampy

Výraz gaslighting pochádza z divadelnej hry a neskôr filmovej adaptácie známeho režiséra Alfreda Hitchcocka Gaslight z prvej polovice 20. storočia. Hlavnou postavou filmu je manipulatívny manžel Gregory, ktorý sa svoju dôverčivú a milujúcu manželku Paulu snaží presvedčiť, že prichádza o rozum. Nenápadne mení predmety vo svojom okolí, vrátane postupného tlmenia plameňa na plynovej lampe.

V jednej z kľúčových scén Gregory spôsobí neustále blikanie svetiel po celom dome. Keď sa Paula manžela na blikajúce svetlá pýta, ten trvá na tom, že si ich vymyslela. Žena začne pochybovať o vlastných spomienkach a samotnom vnímaní reality. Cíti sa neistá, nesvoja a zmätená. Skutočne sa všetko odohráva len v jej hlave?

Akonáhle sa dostáva do stavu, keď spochybňuje svoje duševné zdravie, manipulatívny manžel, ktorého cieľom je dostať manželku do ústavu pre duševne chorých a získať celé jej dedičstvo, vyhral.

Film dokonale vykreslil taktiku zneužívania, ktorú často nedokážeme rozpoznať. Výraz gaslighting je tvorený kombináciou anglických slov “gas” (plyn) a “light” (svetlo) a odvoláva sa na známu scénu s blikajúcou plynovou lampou. Nenápadná emocionálna manipulácia sa vyskytuje najmä v partnerských vzťahoch, ak sa však rozhliadneme okolo seba, gaslighting nájdeme všade. V rodine, medzi priateľmi, na pracovisku. Obeťou manipulatívnej taktiky môže byť ktokoľvek.

Nie si tak trochu paranoidná?

Zámerom manipulátora je prinútiť obeť spochybňovať realitu. Postupne a nenápadne podporuje v jej mysli plamienok neistoty, až kým sa nerozhorí v nekontrolovateľný plameň. Manipulátor je zvyčajne patologický klamár, ktorý sa snaží presvedčiť obeť o “svojej pravde”.

Na začiatku sú to narážky a na prvý pohľad nevinné poznámky. Si si istá, že sa to tak stalo? Nezdá sa ti, že trochu preháňaš? Aj preto je náročné manipuláciu odhaliť. Čo sa však dalo považovať za dobre mienené rady, prerastá v otorený výsmech a spochybňovanie duševného zdravia obete. Počúvaš sa vôbec? Nebuď paranoidná. Znieš ako šialená.

Klamstvo a prekrúcanie pravdy sú základné techniky v príručke gaslightingu. Ďalším krokom je izolácia obete. Manipulátor, často v úlohe hrdinu a záchrancu, presvedčí okolie obete, že mu na srdci leží jej bezpečie a zdravie.

Navonok šarmantný a charizmatický manipulátor ľahko získa verejnosť na svoju stranu. Zároveň pred rodinou, priateľmi a kolegami obete šíri nepravdivé klebety  a vykresľuje ju ako duševne labilnú či dokonca bláznivú. Takto manipulátor zabezpečí, že okolie sa postaví na jeho stranu, aj keď sa obeti podarí vymaniť zo siete lží a konfrontovať manipulátora.

Gaslighting ničí psychické zdravie

Bežnou súčasťou gaslightingu je vyvolávanie pocitu viny a súcitu k manipulátorovi. Skúsený klamár prekrúti každý konflikt tak, aby sa obeť cítila vinná a mala potrebu ospravedlniť sa. Aj keď je to manipulátor, kto sa previnil. Táto taktika sa môže zdať primitívna a vravíme si, ako mohla obeť tak ľahko naletieť. My by sme predsa podobné správanie zaraz prehliadli.

Sústavné obviňovanie však prináša ovocie. Keby si sa nesprávala tak, ako sa správaš, reagoval by som inak. Keby som kvôli tebe tak veľmi netrpel, nemusel som to robiť. Podprahové ponižovanie, výsmech a znevažovanie pocitov majú často katastrofálne dôsledky na psychické zdravie človeka. Manipulátor obeť postupne presvedčí, že za zneužívanie si môže sama a že si ho v konečnom dôsledku zaslúži. Úzkosť, depresia, posttraumatická stresová porucha či dokonca spoluzávislosť na manipulátorovi sú podľa psychológov bežné príznaky obete gaslightingu.

Túžba po kontrole a moci

Dôvodov skrývajúcich sa za gaslightingom je mnoho. Jedným z najčastejších je túžba po kontrole a moci. Tá pramení z poruchy osobnosti, zážitkov z detstva alebo vlastných skúseností so psychickým zneužívaním. Neistota, nízke sebavedomie a pochyby o svojej hodnote posilňujú v manipulátorovi túžbu po kontrole druhého človeka, ktorá mu dodáva pocit moci.

“Pri gaslightingu zvyčajne dochádza k nerovnováhe moci,” vysvetľuje pre NBC News zástupkyňa riaditeľa Centra pre emocionálnu inteligenciu univerzity v Yale Robin Sternová. Obeť sa podľa odborníčky desí zmeny v dynamike vzťahu, pretože sa bojí, že tento vzťah stratí.

“Človek, čo sa gaslightingu dopúšťa, si ale tiež nemusí vždy uvedomiť, že manipuluje druhého človeka,” dodáva Sternová. Svet nie je čiernobiely a ani človek nekoná vždy so zlým úmyslom.

“Môže to byť výsledkom toho, ako ste boli vychovaní. Možno mali vaši rodičia veľmi strohý a nemenný pohľad na svet a keď niekto vidí veci inak, predpokladáte, že s ním niečo nie je v poriadku.” Za neúmyselným gaslightingom sa často skrýva neistota a nedorozumenie. Podľa Sternovej však ani to neoprávňuje druhého človeka manipulovať.

Prvým krokom je rozpoznať problém

O gaslightingu a iných formách zneužívania čítame na internete. Zdajú sa nám vzdialené a neznáme. Toto sa predsa deje iným ľuďom. Mne sa niečo také nemôže stať. Často je najťažšie uvedomiť si, že aj my môžeme byť obeťou emocionálneho zneužívania. Gaslighting sa vyžíva v časoch neistoty a pochybností. Napriek všetkému, čo sa deje, napriek vlastným pocitom a dôkazom si kladieme otázku, či predsa len nepreháňame. Či si nevymýšľame.

Prvým krokom k vymaneniu sa zo vzťahu s manipulátorom je preto samotné rozpoznanie problému. “Akonáhle niečo dostane meno, môžeme to konkrétne pomenovať a identifikovať,” radí odborníčka z univerzity v Yale.

“Začnite malými rozhodnutiami. Ak chcete odísť z toxického vzťahu, postupujte krok za krokom.” Písanie denníku či ukladanie správ a konverzácií s násilníkom nám dodá chýbajúce dôkazy, keď opäť začneme spochybňovať vlastný úsudok. Pomôcť môže aj rozhovor s blízkym človekom, ktorý dokáže poskytnúť objektívny a nezávislý pohľad “zvonka”.

Niekedy trvá roky, dokonca desiatky rokov, kým človek gaslighting rozpozná a uvedomí si, čo sa deje. Blikajúce svetlá plynovej lampy sa tak skutočne môžu javiť len ako výplody fantázie. Ukončiť toxický vzťah založený na manipulácii je náročné. Nikdy ale nie je neskoro vyhľadať pomoc. Či už vo forme priateľov, rodiny alebo odborníka. A vymeniť tie nešťastné plynové lampy za elektrické, aby už  žiaden budúci Gregory podobnú príležitosť nedostal.