Medzinárodné vzťahy a manažment študovala Kristína Bolemanová na Slovensku, vo Francúzsku a v Belgicku. Neskôr pôsobila ako politická poradkyňa v európskych inštitúciách a tiež ako národná expertka počas slovenského predsedníctva v Európskej únii. V zahraničí žila a pracovala 8 rokov.

Pred dvoma rokmi sa rozhodla vrátiť sa domov do Trnavy a založiť si tu rodinu. Dnes pracuje ako konzultantka pre Trnavský samosprávny kraj v oblasti participatívneho rozpočtu a občianskej spoločnosti. Je spoluzakladateľkou občianskeho združenia ‘les i more‘, a dobrovoľníčkou a tanečnou trénerkou detí pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia v Nízkoprahovom centre Mak Trnava.

Prečo ste sa rozhodli kandidovať do Trnavského samosprávneho kraja?

“Veľmi ma sklamalo, že vo VÚC Trnava počas posledných piatich rokov nezastáva funkciu poslankyne žiadna žena z 9 poslancov, pričom priemerný vek poslanca VÚC Trnava je 48 rokov. Ja sama ako občianka Trnavského kraja by som bola spokojnejšia, ak by moje záujmy boli reprezentované poslancami, ktorí lepšie rozumejú mojim problémom a potrebám. Som presvedčená, že VÚC Trnava potrebuje mladých a angažovaných ľudí, ktorí majú jasnú víziu a odvahu veci zlepšovať."

S akými témami chcete osloviť voličov alebo voličky?

"Ja vnímam ako najdôležitejšie tieto tri oblasti rozvoja: doprava, sociálna starostlivosť a vzdelávanie.

V oblasti dopravy je nevyhnutné navýšiť investície do rekonštrukcie regionálnych ciest a mostov, zaviesť integrovanú verejnú dopravu (zavedenie kombinovanej autobusovej a vlakovej dopravy s využitím jedného cestovného lístka v rámci kraja) a vybudovať cyklotrasy, ktoré lepšie prepoja obce a body záujmu, čím sa podporí nielen cyklomobilita, ale i cestovný ruch v kraji.

V sociálnej oblasti by malo byť prioritou poskytovanie dostupnejšej a kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti, modernizácia zdravotníckych zariadení a  vytváranie takých podmienok, ktoré udržia zdravotníkov v práci a prilákajú nový zdravotnícky personál, čo je teraz veľkou témou i na národnej úrovni. Naši zdravotníci boli vyťažení počas posledných troch rokov ako nikdy predtým a je o to dôležitejšie nájsť spôsob ako si ich udržať na Slovensku.

Vo vzdelávaní vidím veľký význam v posilnení duálneho vzdelávania a vytváraní nových moderných odborov, aby sa naši žiaci vedeli uplatniť na pracovnom trhu, ktorý sa neustále mení a vyvíja. Taktiež je najvyšší čas podporovať nové formy vzdelávania a vytvárať inovatívne mimoškolské aktivity pre deti a mládež. Nesmieme zabudnúť na podporu športu a kultúry, pretože vďaka tomu, zostanú naše deti zdravé a vzdelané.

Ja osobne by som rada zužitkovala moje zahraničné skúsenosti (z Generálneho riaditeľstva pre výskum a inovácie  a Spoločného výskumného centra Európskej komisie) a napomohla kraju pri získavaní externých finančných zdrojov– grantov, dotácií, eurofondov, či investícií z plánu obnovy."

Pociťujete v kampani ako výhodu alebo nevýhodu, že ste žena?

"Ľudia sa viac zameriavajú na komunálne voľby, pretože sú im bližšie a majú pocit, že skôr komunálni politici vedia riešiť ich problémy. Téma volieb do VÚC sa rozoberá v spoločnosti omnoho menej. Kvôli tomu, málokto vie, aké je zastúpenie žien v regionálnych štruktúrach. Počas mojej kampane mnohých ľudí prekvapilo a zarazilo, že za okres Trnava nemáme ani jednu poslankyňu vo VÚC, a že v celej Trnavskej župe sú len tri ženy zo 40 poslancov (na celoslovenskej úrovni to je 358 mužov ku 58 ženám).

Kristína Bolemanová.  Foto - archív KB

 

Preto vnímam vo svojom okolí veľkú podporu mojej osoby ako ženskej kandidátky, aj ako mladej ženy, keď ľudia zistia, že priemerný vek poslanca župy je 48 rokov. Vnímam taktiež podporu i od staršej generácie, ktorá tvrdí, že je potrebné dať mladým ľuďom šancu, lebo my máme ešte energiu a entuziazmus naozaj veci meniť.

Prečo majú podľa Vás ženy nízke zastúpenie v komunálnej politike?

"Zastúpenie žien nie je na Slovensku nízke iba v komunálnej politike, ale i na regionálnej a národnej úrovni. V európskej únii patríme medzi krajiny s najnižším podielom žien vo vrcholovej politike. Pre porovnanie, na regionálnej úrovni (napríklad Trnavská župa) tvorí zastúpenie žien 7,5 percenta, pričom v NRSR to je približne 20 percent a na komunálnej úrovni (okres Trnava) 30 percent.

Z toho vyplýva, že sa ženy na Slovensku najlepšie uplatňujú najmä v komunálnej politike. Napriek tomu je ich zastúpenie stále nízke. Napríklad vo Švédsku tvoria ženy polovicu z komunálnych politikov.

V Indexe rodovej rovnosti 2021 sa Slovensko umiestnilo na chvoste - na 24. mieste z 27 členských štátov EÚ. Tento index meria pokrok dosiahnutý v oblasti rodovej rovnosti. Ženám sa darí najhoršie v dvoch sledovaných oblastiach, a to sú moc a čas. Je to najmä z toho dôvodu, že sú zodpovedné za chod domácnosti a starostlivosť o deti, čo je v neprospech ich kariéry a napredovania. Ženy sú preto často odrádzané od prevzatia väčších úloh v politike či podnikaní, prípadne pri svojich povinnostiach na to samé nenájdu odvahu.

Je nevyhnutné podporovať lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života, zabezpečiť prístup detí do jasiel a škôlok, zlepšiť dostupnosť flexibilných pracovných úväzkov a znižovať rozdiely v odmeňovaní medzi mužmi a ženami. Taktiež si myslím, že politika je skôr ‚mužským klubom‘, kam má žena sťažený prístup.

Máte podporu nejakej politickej strany?

"Kandidujem s podporou strany Progresívne Slovensko. Napriek tomu, že nie som členkou strany, veľa jej členov poznám osobne a sú to vzdelaní a aktívni ľudia, ktorým záleží na Slovensku a jeho napredovaní. Keďže nie som členkou žiadnej politickej strany, som nestranná a mojím cieľom je čo najlepšie riešiť problémy občanov bez ohľadu na akékoľvek politické ciele. Kampaň si financujem sama z vlastných zdrojov."

Študovali ste vo Francúzsku i Belgicku, kde ste pôsobili ako politická poradkyňa v európskych inštitúciách. Ako vnímate postavenie žien v politike v zahraničí?

Ako som už spomínala, zastúpenie žien v politike na Slovensku je omnoho nižšie ako je európsky priemer. Tým, že som pôsobila v západnej Európe, tak som mala možnosť vidieť, že to môže byť aj inak. Vo Francúzsku zastávajú ženy v komunálnej politike viac ako 40 percent, v národnom parlamente okolo 50 percent, rovnako to je i v Belgicku. Slovensko má čo doháňať. Vďaka môjmu pôsobeniu v Európskom parlamente a v Rade EÚ počas slovenského predsedníctva v roku 2016 som mala možnosť zažiť i vysokú politiku.

Rozdiel, ktorý vnímam medzi slovenskou a európskou politikou v prístupe k ženám je najmä v tom, že v Európe sú ženy brané ako rovnocenné partnerky pri tvorbe politík. Nikto ich nediskriminuje kvôli ich pohlaviu a ich východisková pozícia je presne taká istá ako u ich mužských kolegov. Na Slovensku je často cítiť predsudky voči ženám, u žien političiek sa častejšie posudzuje, čo majú oblečené, ako vyzerajú, ako sa starajú o rodinu a menej sa diskutuje o ich názoroch a presvedčení. Toto by sa malo zmeniť a naša spoločnosť by bola omnoho rovnocennejšia."

Prečo podľa vás potrebujeme viac žien v politike?

"Začnem tým, že ženy tvoria viac ako polovicu slovenskej populácie. Preto by človek očakával, že budú mať aj rovnaké zastúpenie v inštitúciách, ktoré rozhodujú o ich živote. Ako vieme, je to veľmi ďaleko od pravdy.

V prvom rade by mali byť ženy súčasťou dialógu o všetkých oblastiach života, pretože sa ich to priamo dotýka. Nielenže sú rovnocennými partnermi mužov na všetkých úrovniach vzdelávania, dokonca je podiel žien v produktívnom veku (od 25 - 64 rokov), ktoré majú vysokoškolské vzdelanie, vyšší ako podiel vysokoškolsky vzdelaných mužov. Napriek tomu sa len málo žien dostane do vedúcich pozícií.

Ženy prinášajú nový pohľad na rôzne aspekty života. Tým, že sú vo väčšine prípadov zodpovedné za chod domácností a starostlivosť o rodinu, riešia oblasti života, ktoré mužov v takej miere nezaujímajú prípadne nemajú čas sa nimi zaoberať. Rovnako sa zapájajú do pracovného trhu a prinášajú ekonomický prínos pre štát. Existuje množstvo dôkazov, že čím je vyššie zastúpenie žien v procese hospodárskeho rozhodovania, tým viac sa zvyšuje aj hospodársky prospech a konkurencieschopnosť.

Viac žien v politike prispieva k produktívnejšiemu a inovatívnejšiemu pracovnému prostrediu ako aj zlepšeniu celkovej výkonnosti ekonomiky. Je dokázané, že ich prítomnosť ovplyvňuje politickú kultúru, diskusiu a rétoriku, ktorá je za iných okolností viac mužská a agresívna. Ženy taktiež prispievajú k tomu, aby boli politické diskusie kultivovanejšie. Navyše, pre riadne fungujúcu demokraciu je nevyhnutné, aby sa ich zastúpenie zlepšilo."