Niektoré rodiny už majú za sebou týždeň fungovania doma, minimálne ďalšie dva týždne ešte budú musieť skĺbiť pracovný home office a starostlivosť o deti. V čom sú pozitíva a v čom negatíva dlhodobej domácej karantény?

“Najväčšie pozitívum vnímam v narušení stereotypu a v uvedomení si, že „istota“, ktorú sa mnoho ľudí snaží dosiahnuť, nie je reálna. Stále budú nepredvídateľné okolnosti. Na tie menšie, ale aj väčšie sme si nejako zvykli a prijali ich do života. No to, čo sa deje práve teraz okolo nás, je úplne iného rozmeru. Zrazu sme ostali odstrihnutí od zaužívaného spôsobu života a potrebujeme sa zmobilizovať. Je na nás, ako k tomu pristúpime a čo si z toho vezmeme.

Priestor, ktorý nám týmto vznikol, môžeme využiť na paniku a strach alebo na sebareflexiu a spoznávanie samých seba, svojho partnera a svojich detí. Riadenie logistiky okolo deti a domácnosti a že vieme, aké jedlo majú radi naši blízki neznamená, že sa poznáme. Mám na mysli spoznávanie sa na hlbokej úrovni, napríklad, ako sa cítime v tejto situácii, ako veľmi nás to ovplyvňuje, čoho sa bojíme a pod.

Byť doma so svojimi blízkymi by nám malo poskytovať najväčší komfort, no vo väčšine prípadov opak je pravdou. Už po pár dňoch vlastne nevieme, čo máme robiť.

Nedokážeme len tak byť so svojim partnerom a užívať si vzájomnú prítomnosť. A toto sú negatíva, ktoré nám môžu veľmi dobre poslúžiť k zmene našich životov.

Uvedomenie si ako žijeme, aký máme život a partnerstvo, aký máme vzťah s deťmi, dokážeme byť sami so sebou bez toho, aby sme niečo robili alebo riešili? Alebo sme stále na sociálnych sieťach a riešime niečo, na čo nemáme absolútne žiaden vplyv, a to len preto, aby sme mali čo riešiť.”

Aká záťaž je to na psychiku?

“Je tu niekoľko typov ľudí, no najvýraznejšie sú dve skupiny. Prvá pozostáva z ľudí, ktorí eskalujú strach a paniku. Sú úplne pohltení celou situáciou a vytvárajú katastrofické scenáre, poplašné správy a šíria nenávisť odsudzovaním a posudzovaním druhých.

Niektorí z nich to robia práve z extrémnej záťaže na psychiku, ktorú pociťujú, a nevedia si pomôcť a iní to robia úmyselne. Ventilujú si tým svoje emócie, získavajú pozornosť alebo dokonca sa bavia na tom, ako ľudia tomu uveria.

 

 

Druhá skupina ľudí sa postavila do pozície rebelstva. Dokazujú, že sa nenechajú utláčať a všetky stanovené pravidlá ich iritujú a idú proti nim. Tvária sa, že sú neohroziteľní a vírus sa ich nedotkne. Všetko, čo sa deje, sú pre nich konšpiračné teórie.

Ostatní sa snažia byť zodpovední a zistiť, kde je vlastne pravda. Či je to naozaj také strašné alebo vôbec. Tak či tak pristupujú zodpovedne k svojmu zdraviu a rešpektujú druhých.

Týchto ľudí je stále menej a menej, je to v dôsledku strachov a paniky, ktoré sa šíria okolo nás a kolektívneho vedomia, ktoré vytvárame. Je veľmi ľahké sa v tom stratiť a nechať sa ovplyvniť a začať konať zo strachu. Čím viac sme pohltení týmto strachom, tým viac to zaťažuje našu psychiku, čo má za následok nárast stresu.

Ten spôsobuje, že naše telo a imunitný systém je pripravený na boj. Problém je, že sa začne unavovať a je stále slabší a slabší, čím dáva priestor nielen koronavírusu, ale aj ďalším vírusom a baktériám, aby nás napadli. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo je toľko ľudí chorých a myslia si, že majú tento vírus, no podľa testovaní to tak nie je. Ak by sme všetci ostali v pokoji, počet chorých by rapídne poklesol.”

V čom je koronavírus výzvou pre dospelých, v čom pre deti?

“Niektoré deti nevedia, o čo ide, a iné zas majú nesprávne informácie, ktoré pramenia zo strachov dospelých. Obrovský problém je, že mnoho ľudí čerpá informácie zo sociálnych sietí a nie z overených zdrojov a namiesto nadhľadu podliehajú strachom a panike a tú šíria ďalej. Deťom by mali byť vysvetlené základné veci ako, čo to je vírus, ako funguje a čo sú základné opatrenia na prevenciu. Určite by sme ich nemali strašiť smrťou.

U dospelých je najväčšou výzvou ustáť si svoje emócie a ich prejavy. Je potrebné menej sa kŕmiť všetkými správami a katastrofickými scenármi a viac sa ponoriť do seba, napríklad meditáciou.”

 

Ako sa s deťmi rozprávať o koronavíruse? Ako by sa mali rodičia v takýchto napätých situáciách správať?

“Je potrebné ich ubezpečiť, že sú v bezpečí. Ak by takýto vírus aj chytili, tak sa vypotia a budú v poriadku. Musíme si uvedomiť, že naše psychické rozpoloženie a to, čomu veríme, hrá kľúčovú úlohu vo vyliečení sa. Ak dieťa uverí, že to pôjde ľahko, tak nebude panikáriť a za pár dní bude zdravé. Stále viac sa hovorí o psychosomatike, o tom, ako naše emócie a stav myslenia extrémne ovplyvňujú naše telo a tým aj vznik chorôb a taktiež ich vyliečenie. Pre deti, hlavne pre tie menšie, sú rodičia tie najdôležitejšie bytosti a ak im povieme, že budú v poriadku, tak nám budú veriť.”

Čo to robí so vzťahmi starí - mladí? Mnohí mladí sa na internete sťažujú, že starší ľudia sa nechránia a sú rizikovou skupinou? Ako vnímame nebezpečenstvo vo vyššom veku?

“Je to veľmi individuálne, mnoho starších ľudí sa určitým spôsobom už nastavuje na smrť. Napríklad už majú zakúpené pohrebné miesta a náhrobné kamene. V skutočnosti však nie sú až tak so smrťou vysporiadaní ako si myslia. Robia to z predpokladu dĺžky dožitia a z ďalších pohnútok a presvedčení. No nič to nemení na tom, že každý z nás, bez ohľadu na vek, má slobodnú vôľu. Keď sa starší ľudia nechcú chrániť, pretože už prežili všeličo alebo cítia, že sa ich to netýka, je to ich rozhodnutie.

Treba sa prestať sťažovať na druhých a pozerať sa na seba, ako žijeme. Ak s tým máme problém, nikto nám nezakázal, aby sme sa sami chránili. Tak prečo sa potom staráme do druhých a míňame svoju energiu, ktorú by sme mohli použiť napríklad k učeniu sa porozumenia, tolerancie a láskavosti k druhým namiesto vytvárania útoku, sťažností a prejavov nenávisti.”

 

Ako kritické situácie ako táto vplývajú na medziľudské vzťahy? Je v poriadku, ak každý každému vstupuje do svedomia, ako sa má správať? Kde je tá miera vzájomného rešpektu?

“Krásne to ukazuje úroveň každého človeka. Stále dookola sa všade dočítame, že druhého človeka nemožno zmeniť, no napriek tomu sa o to stále pokúšame a ešte viac nás to ničí, keď to nefunguje. Čo tak bude vždy, lebo to nie je možné. Snažiť sa niekoho meniť a vstupovať mu do svedomia bude vytvárať len odpor a boj, čo bude mať za následok zhoršenie vzťahov, zvýšenie nenávisti a zníženie vibrácie človeka, čo pritiahne vírus.

 

 

Našou úlohou je sa každý pozrieť sám do seba a začať riešiť samých seba a život, ktorý žijeme. Napĺňať sa láskou a túto lásku reflektovať okolo seba a do sveta. Až keď začneme rešpektovať, prijímať, tolerovať a vyjadríme svoj názor láskavo, tak bude vypočutý. Všetko ostatné len prispieva ku všetkému negatívnemu, čo sa okolo nás deje!”

Ako situáciu ovplyvňujú sociálne siete a správanie sa na nich?

“Násobne to zhoršujú. Skutočný problém nie sú sociálne siete, ale nefiltrovaný obsah, ktorý je na nich. Mnoho ľudí má v sebe nastavenia, že všetko, čo sa napíše na internete, je pravda a ak im to ešte zapasuje do ich strachov, tak o to viac. Ľudia sa menia na profesionálnych biológov a virológov za to, že si prečítali nejaký článok z neoverených zdrojov a všetci to hromadne zdieľajú.

Pravdivé veci a tie, na ktorých naozaj záleží, väčšinou nepasujú do tohto nastavenia, tak tie sa nedostanú k mnohým ľuďom. Aj napriek dobe, v ktorej žijeme, je myslenie mnohých ľudí nastavené negatívne a hľadajú senzácie, ktoré šíria ďalej. Ak aj vy ste sa dostali do tohto nastavenia a bežne to nerobíte znamená, že vás energia kolektívneho vedomia a nastavenia vtiahla do toho. Zastavte sa.

Odložte všetky informácie nabok. Zhlboka dýchajte, napite sa veľa vody a začnite si uvedomovať, čo vám to spôsobuje, do akej tenzie vás to dostáva. A dajte si otázku, je toto moje? Ak nie, postavte sa a vytraste to zo seba. Predstavte si, ako to pri tom z vás opadáva a očisťuje vás to. Toto vám pomôže uvoľniť sa z toho, čo ste si nabrali na seba a nie je to vaše. Pomôže vám to vytvoriť nadhľad nad situáciou a začnite rozlišovať, čomu uveríte a čomu nie, a ako vás to ovplyvňuje. Nezabudnite na to, že najlepšia ochrana v tejto situácii je byť v pokoji a v pohode.”

(Miroslav HARANTA je terapeut, lektor a spisovateľ. Venuje sa problematike vzťahov, výchove detí, ženskej zraniteľnosti, ako viesť šťastný a naplnený život. Prednáša na univerzitách, školách a konferenciách. Organizuje unikátne workshopy osobnostnej typológie  – ENNEAGRAM a sebarozvojové certifikované kurzy ThetaHealing (metóda hlbokej meditácie a harmonizácie). Založil facebookovu skupinu: Láskou proti Korona Vírusu)