V poslednej dobe mi píšu aktívne mamičky na materskej dovolenke. Po nejakom čase doma začnú mať stereotyp a rady by sa okrem starostlivosti o deti venovali aj niečomu inému, kde by sa mohli ďalej rozvíjať. Byť matkou môže byť veľmi náročné. A ženy môžu mať pocit, že je to tak trochu aj nevďačná úloha.

Ale čas strávený s dieťaťom v prvých mesiacoch života je nenávratná investícia do jeho úspešného života v budúcnosti. Začínajú o tom hovoriť aj organizácie ako UNICEF, aký dôležitý je tento čas pre mentálne zdravie dieťaťa. Veľmi málo sa však hovorí o tom, že úloha matky je nenahraditeľná pri starostlivosti o dieťa aj počas humanitárnych kríz.

Foto - © UNICEF/UN0372721/Keïta

Podvýživa patrí medzi najčastejšie faktory úmrtnosti detí do 5 rokov, napriek tomu, že sa dá  pomerne ľahko liečiť. A liečba nemusí byť ani taká nákladná. Mnoho ľudí na celom svete pozná UNICEF ako organizáciu zameranú na pomoc deťom. Táto pomoc je oveľa širšia. Keď hovoríme o pomoci deťom, najmä ich najmenších, nemôžeme zabudnúť na ich matky. 

V rozvojových krajinách alebo počas humanitárnych kríz je veľká pozornosť zameraná na pomoc tehotným ženám. Často ide o veľmi jednoduchú formu pomoci. Mamičkám sa distribuujú vitamíny, prípadne zabezpečuje jedlo, aby sa dieťatko, ktoré nosia, nenarodilo podvyživené. Pre novorodenca je najlepšou výživou práve materské mlieko a preto je aj po pôrode pozornosť venovaná mamičke rovnako ako bábätku. 

No často sa stáva, najmä pri akútnych humanitárnych krízach ako zemetrasenie, tsunami, alebo ak sú mamičky vystavené streľbe počas vojnových konfliktov, či dokonca musia utekať pred násilím, že sa matka dostáva do obrovského stresu. Následkom prežitého stresu býva strata mlieka, čím je ohrozený vývoj dieťatka niekoľkými ďalšími spôsobmi.

Sklad potravín v kempovom tábore pre vysídlených ľudí, Mariupoľ, Ukrajina.  Foto - archív M. Sliacka:

U nás by sme povedali, že to nie je až taký problém. Dieťa prejde na náhradnú mliečnu výživu. Ale v humanitárnych krízach sú s náhradnou výživou spojené viaceré riziká.  Samotné mlieko nemusí byť také ľahké zohnať, distribúcie trvajú nejaký čas, môže byť problém s pitnou vodou, nie je kde umyť fľašku... To všetko navyše niečo stojí. Ak ide o tisícky detí, tak sumy môžu narásť do obrovskej výšky. A to nemusíme hovoriť iba o Afrike.

Keď začala vojna na Ukrajine, ľudia nečakali, že konflikt bude trvať tak dlho. Hľadali krátkodobé bývanie. A keď začalo byť pekné počasie, mnoho  ľudí našlo útočište v kempoch pri mori. Vyzeralo to celkom romanticky. Utečenecký tábor s výhľadom na more, ľudia sa môžu opaľovať, kúpať a ani nevnímajú, že v meste, z ktorého ušli, sa stále strieľa. No v tábore mali všetky deti do 5 rokov hnačky.

 

 

 
 
V sklade boli uložené krabice s instantným mliekom podobným nášmu  „sunaru“ pre deti. V tábore nebola elektrika a vonku bolo viac ako 30 stupňov, čo nebolo pre mlieko dobré. Okrem toho v tábore nebola pitná voda. Aj keď im ju mimovládne organizácie vozili, riad a detské fľaše sa v pitnej vode neumývali, lebo jej bol nedostatok. A prevariť ju nemali kde, lebo nebola elektrika. 

V humanitárnych krízach sa hľadajú veľmi jednoduché a lacné riešenia. V takýchto prípadoch je najlepším riešením obnova dojčenia. Jednoduchými starými babskými trikmi. Postupným odsávaním, prikladaním dieťaťa, až kým sa mlieko neobnoví.  A zabezpečením vitamínov pre matku. Všetky ostatné spôsoby prichádzajú až ako ďalšia alternatíva. Sú menej účinné, oveľa rizikovejšie a drahšie.

(Autorka je od decembra 2019 riaditeľkou UNICEF Slovensko)