Antony bol veľmi špecifický chlapec. Svoju pubertu prežil na ulici a viedol pouličný gang. Ale dodnes mu ostala jedna výnimočná vlastnosť. Dokáže veľmi dobre odhadnúť a „čítať“ ľudí. Je veľmi ťažké ho oklamať. Sám o sebe vie, že má problémy s koncentráciou a traumy zo všetkého, čo prežil. Preto jeho úspechy v škole neboli práve najlepšie. Tvrdohlavosť mu neprospieva pri hľadaní práce. Ale keď mal asi 17 rokov, dokázal rozpoznať talent u svojej sesternice. Začal ma presviedčať všetkými možnými spôsobmi, aby som jej pomohla študovať. Jej mama bola vdova, živila sa pouličným predajom odšťaveného ovocia. Žili v jednom zo slamov Nairobi. Nikdy by jej nedokázala zaplatiť strednú školu. Ledva zarobila na jedlo pre seba a dve deti.

 

Shaki počas promócii po ukončení štúdia na Daystar University v Nairobi. Autor - M. Sliacka

 

Všetka snaha stojí za to

Peniaze na školu odo mňa pýtalo mnoho detí. A tak som ani tentokrát nebola nadšená. S náležitým frflaním som začala hľadať sponzorov na jej štúdium. A úprimne priznávam, platenie jej štúdia sa nikdy nezaobišlo bez môjho nemalého šomrania. Každý rok s tým bol čoraz väčší problém.

Moja odpoveď vždy bola rovnaká: „Nič nesľubujem. Uvidím, čo sa mi podarí.“ A hoci s obrovskými problémami, peniaze sa našli. Nielen na strednú školu, ale dokonca aj na vysokú. Nedávno som dostala správu. Písala mi Alice - alebo ako ju všetci volajú - Shaki: „Ahoj Mária. Dúfam, že sa máš dobre. Konečne sa mi podarilo získať stáž v malej televíznej stanici EBN TV. A dnes budem po prvýkrát uvádzať televízne noviny! Neviem, či sa dajú pozerať aj u vás, ale pošlem ti fotky od niekoho, lebo nemám mobil. Prosím, daj to vedieť všetkým, ktorí mi pomohli študovať. Chcela by som, aby mohli byť na mňa hrdí.“

Vybehli mi slzy. Lebo to je ten moment, keď si poviete, že všetka tá snaha a frflanie sa nakoniec oplatí. Aj keď sa výsledok objaví až o 12 rokov.

 

Na štúdium sa poskladali kamaráti

Shaki si po strednej škole vybrala jednu z lepších univerzít v Nairobi. Na celej škole boli len 2 študentky zo slamu. Študovala žurnalistiku. Prvé roky nemala ani svoj počítač. Školské poplatky rástli každý rok do takých výšok, že aj slovenskí rodičia by mali čo robiť s platením. V poslednom ročníku to vyzeralo tak, že nenájdem peniaze na dokončenie školy. Vždy som doplácala, čo sa nevyzbieralo, ale toto bolo priveľa už aj pre mňa.

Pomohli moji kamaráti, ktorí sa na posledný rok poskladali. V poslednom ročníku nenašla možnosť praxe v žiadnom mediálnom dome. Nemala známosti. Tak sa uspokojila s tým, že dostala možnosť praxovať na PR oddelení v hotelovej spoločnosti. Posielala mi vtipné správy, že si často spomína na to, ako som ich občas zobrala na obed do reštaurácie. Vďaka tomu sa nemusí hanbiť, keď má obedovať s príborom.

A že si na to vždy v hoteli spomenie. Hotelová spoločnosť v poslednom semestri prispela na dopravu do školy. Univerzitu úspešne dokončila. Keďže moje úspory išli na dokončenie jej štúdia, nemala som na letenku, aby som sa zúčastnila promócie. Celá rodina dúfala, že sa mi to podarí.

 

Shaki počas svojho prvého vystúpenia v televízii. Autor - M. Sliacka

 

Jej príbeh je inšpiráciou

Po škole dlho hľadala možnosť získať prax. Keď mala konečne prísľub, začala pandémia COVID-19 a všetko zatvorili. Po roku čakania praxuje v malom mediálnom dome EBN TV. Má na starosť prípravu správ, reportov a raz do týždňa vysiela správy naživo. Je to neplatená stáž, ale v práci dostane aspoň obed. Vie, že potrebuje získať skúsenosti, aby sa jej podarilo získať normálne platenú prácu.

A raz sa jej snáď podarí zavesiť život v slame na klinec. Už teraz ju v televízii sledovalo množstvo ľudí zo slamu a jej príbeh je inšpiráciu pre deti z chudobných rodín. Shaki mi ešte napísala: „Ďakujem za dôveru. Že si verila v to malé dievčatko zo slamu. Všetci doma budú správy pozerať. Mám veľkú trému. Sú takí hrdí. Chcú ukázať ostatným, že to tiež môžu zvládnuť.“