Afganský ženský orchester - Zohra nefunguje ako tradičný západný komorný orchester. Ponúka tradičné afganské melódie s lokálnymi nástrojmi, pričom na pódiu sedí niekoľko desiatok pestrofarebne odetých mladých žien. Svojou existenciou ukazujú ako veľa vecí sa podarilo zmeniť v Afganistane. Tento víkend sa po prvý raz predstavia publiku aj na Slovensku. Vystúpia na festivale Pohoda i v niekoľkých slovenských mestách.  

 

 

Taliban a zákaz hudby 

Tento jedinečný celoženský orchester v Afganistane vznikol pred piatimi rokmi v krajine, v ktorej bola hudba v minulosti zakázaná a ženy boli vylúčené zo vzdelávania. Vznikol na pôde inštitúty hudby, čo by bolo v Afganistane v minulosti rovnako nemysliteľné. 

Afgánsky národný inštitút hudby (Afghanistan National Institute of Music - ANIM) bol s medzinárodnou podporou založený v roku 2008, aby priniesol  hudobné vzdelávanie mladým Afgancom. Len krátko predtým bolo afganské hlavné mesto Kábul konečne oslobodené z rúk fundamentalistického Talibanu. 

V časoch Talibanu hudba, kedysi bohatá časť afganskej kultúry, zanikla. Dnes v Kábule inštitút vyučuje a vedie k hudobným zručnostiam približne dvestopäťdesiat mladých ľudí, mužov aj žien. Toto číslo by malo vzrásť – existujú plány na expanziu do miest ako Herat, Mazar-e Sharif a Jalalabad.

Približne 70 percent mladých ľudí v inštitúte pochádza zo znevýhodneného prostredia – niektorí pracovali na uliciach, kde predávali zeleninu, plastové tašky alebo žuvačky, len aby podporili svoje rodiny. Vekový rozsah sa pohybuje od dvanásť do dvadsať rokov. 

 

Afganský ženský orchester - Zohra.   Foto - archív Zohra

 

Afganské dievčatá chceli vlastnú kapelu

Pred piatimi rokmi stál zakladateľ ANIM Ahmad Sarmast pred nápadom vytvoriť niečo špeciálne pre dievčatá. „Jedna z našich študentiek chcela vytvoriť skupinu štyroch alebo piatich dievčat. Konkrétne mladá hráčka na trúbku Meena chcela skrátka s kamarátkami hrať hudbu podľa vlastných predstáv, vytvoriť si špecifický štýl i repertoár. Myšlienka sa mi páčila, ale čoskoro sa ukázalo, že väčšina dievčat v ANIM sa chce pripojiť. Zrazu sme hovorili o plnom orchestri,“ spomína na začiatky Zohry jej zakladateľ.

Dnes má súbor vyše tridsať členiek, ktoré skúšajú dvakrát týždenne. V súbore hrávajú dievčatá od šiesteho ročníka, pričom staršie študentky pomáhajú mladším muzikantkám. “Pre Afganistan to bol nový svet. Nebolo to len o tom, že Taliban znemožnil vykonávať alebo počúvať hudbu – celé postavenie žien v spoločnosti bolo jednou totálnou represiou,” vysvetľuje Sarmast.

 

Prečítajte si

Až 60 percent afganských dievčat nenavštevuje školu

 

Zohra: Symbol slobody afganských žien

Orchester Zohra pomenovali po perzskej bohyni hudby. Zakladateľ inštitútu Ahmad Sarmast je synom prvého afganského dirigenta a prvým Afgancom, ktorý získal v rámci hudobného vzdelania titul PhD. Hudbu študoval v Rusku a potom v Austrálii. Po návrate do rodnej krajiny založil v spolupráci s ministerstvom školstva spomínaný Afghanistan National Institute of Music (ANIM). 

Sarmast sa teší, že si prvé ženské teleso robí dobré meno kdekoľvek na svete. Ale predovšetkým posiela správu o rodovej rovnosti ostatným Afgancom a Afgankám. „Zohra vytvára krásne zvukové plochy a melódie, ale zároveň je symbolom slobody afganských žien. Toto je posolstvo, ktoré nosíme po celom svete," hovorí Sarmast.

Na jeho inštitúte je dnes okolo sto študentiek, z ktorých príde na festival Pohoda do Trenčína iba zlomok. Nástroje, ktoré priniesli so sebou, zahŕňajú sarod, rubab, tabla bubny a dutar. 

 

Dirigentkou Negin Khpalwaková.  Foto - instagram

 

Zohra má dirigentku, ktorej sa vyhrážali smrťou

Ich hudba je kombináciou tradičnej afganskej hudby a západnej klasiky. Dirigentkou pre afganské diela je Negin Khpalwaková, ktorá je v 22. rokoch jednou zo starších hudobníčok v skupine. Nastúpila do školy krátko po tom, čo sa otvorila, hoci nie hneď ako dirigentka. Ako zboristka vystupovala v Dubaji a hrala a viedla v USA, Indii, Nemecku a Švajčiarsku. Keď Negin povedala o svojej vášni pre hudbu svojmu otcovi a ďalším členom rodiny, strýkovia sa jej i otcovi vyhrážali smrťou. Otec ju, našťastie, i tak prihlásil na inštitút hudby. 

„V Kábule sa často stretnete s ľuďmi, ktorí si myslia, že je nesprávne, že orchester vôbec existuje. Povedia, že v Islame ženy nemajú dovolené chodiť do školy, nielen na hudbu, ale na štúdium čohokoľvek. Ale nie je to pravda, ženy majú svoje práva a títo ľudia musia byť v tomto poučení a vzdelávaní. Hudba zoskupenia Zohra je jedným zo spôsobov, ako to urobiť,“ hovorí Negin.

Podobný príbeh má aj druhá dirigentka Zafira, ktorá okrem dirigovania hrá na husle a violu. S túžbou študovať hudbu sa zverila mame a nevlastnému otcovi, no ostatní členovia rodiny nezdieľali nadšenie pre jej vášeň. Aj preto pôsobí ako medzinárodne uznávaná aktivistka v oblasti práva žien.

Členky orchestra sa zhodujú v tom, že existuje veľa vecí, ktoré hudba dokáže dosiahnuť a posilnenie postavenia žien je určite jednou z nich. V Afganistane je vzdelávanie žien stále neisté. „Preto je dôležité, aby tieto dievčatá a mladé ženy vedeli, že majú podporu vo svete. Sú tu priatelia a sieť, ktorá ich bude podporovať pri presadzovaní ich ľudských práv,“ dodáva zakladateľ inštitútu. 

 

 

 

Zákaz hudby a útok na orchester

Členky Zohra musia o svoj svet bojovať. Ahmadovi Sarmastovi sa často vyhrážajú a nie sú to len slovné hrozby. Keď si v roku 2014 užíval predstavenie svojich študentov v kábulskom kultúrnom centre, pár radov za ním sa odpálil samovražedný atentátnik. Ahmad, ktorý bol cieľom útoku, prežil len zázrakom – v tom čase sa zohol pre mobil, na ktorý mu práve prišla SMS-ka. Pri útoku prišiel o sluch na jedno ucho, no po viacerých operáciách v Austrálii sa po troch mesiacoch vrátil domov, aby pokračoval v práci.

„Afganistan by sa mal vydať na rovnakú cestu, ako každý iný národ a naše dievčatá by sa mali rovnako tešiť zo slobody, ako  rovesníčky mimo Afganistanu. Nemôžeme vybudovať demokratickú spoločnosť v Afganistane, ak z toho procesu vynecháme polovicu obyvateľstva národa,“ pripomína zakladateľ školy aj súboru Ahmad Sarmast.

 

 

Vystúpia nielen na Pohode

Súbor vystúpil po prvý raz mimo Afganistanu v roku 2017 vo švajčiarskom Davose. Členky súboru patria medzi prvé ženy vo svojich rodinách i v celej krajine, ktoré za posledných tridsať rokov študovali hudbu. Vo veľmi krátkom čase si však tieto odvážne muzikantky získali uznanie prestížnych médií. Mladé členky orchestra vo vyšívaných pestrofarebných kostýmoch sú totiž vždy pripravené podeliť sa so svetom o ich kultúru aj posolstvo nádeje.

V roku 30. výročia Nežnej revolúcie uvedú mladé odvážne ženy zo Zohry hneď v niekoľkých mestách Slovenska svoj pestrý mix afganskej i západnej vážnej hudby. Vidieť a počuť ich možno okrem sobotňajšieho vystúpenia na Pohode aj v Žiline (Mariánske námestie 11.7. o 20:00 hod), 12.7. v Trnave (Nádvorie, 20:00 hod), 15.7. v Modre (Nemecký evanjelický kostol o 19:00 hod.) a 16.7. v Bratislave (Hlavné námestie o 19:00 hod.). Dostať ich na Slovensku nebolo jednoduché. Afghan Women Orchestra – Ensemble Zohra je pravdepodobne jednou z logisticky najťažších realizácií v histórii Pohody. Víza pre súbor sa vybavovali pol roka. Po ich vystúpeniach si určite povieme, že tá námaha stála za to.