S krásnou myšlienkou vzájomného rešpektu sa pokúšal telekomunikačný operátor navodiť pravú sviatočnú atmosféru. Popravde som si túto reklamu, ktorá „otriasla“ slovenským éterom pozrela až potom, čo už boli vlny verejnej mienky rozbúrené ako oceán vo filme „Perfect Storm“...

Prečo reklama od Telekomu ľudí vytáča?

Tá reklama je jednoducho zlatá. Je vianočná, je v nej rodina, láska aj rozpaky a keď už nič iné, kreatívcom sa podarilo presne to, čo by mala reklama vyvolávať. Zvedavosť, otázky, emócie....za toto im tlieskam a pevne verím, že jej tvorcovia budú za tento kúsok ocenení nad rámec štandardných odmien. Lebo reklama má vzbudzovať pocity a ideálne rozpútať debatu o produkte, ktorý propaguje...

Ale keďže sme na Slovensku, kde má vo všeobecnosti takmer každý silne zakorenený pocit, že jeho práva sú posvätné a každý, kto má iný názor je nepriateľ, nebolo tomu inak ani s milým vianočným príbehom.

Chvíľu som rozmýšľala, kto asi tak mohli byť ľudia, ktorých klip tak strašne pobúril. Popravde, ako prvé mi napadlo, ako je možné, že sa viac ako 50 ľudí oficiálne sťažovalo na Rade pre Reklamu (RPR).

Mám zhruba predstavu, akému typu spoluobčanov môže prekážať neskutočne perverzné slovo „spermie“, alebo fakt, že si mladý muž nehľadá dievča, netušila som však, že táto skupina ľudí môže byť tak digitálne zručná, že skutočne aj podá sťažnosť...koniec-koncov, väčšinou sa podobné problémy riešia v krčme, maximálne pán farár spomenú v nedeľu.

Čuduj sa svete, sťažnosti boli z celého Slovenska. Bratislava, Košice, Kysucké Nové Mesto, Ilava, Žilina, Nitra, Tvrdošín, Liptovský Mikuláš, Trnava, Banská Bystrica....a ďalšie...wow.

Tety a ujovia v akcii

A potom mi to trklo. Toto je presne to, o čom tá reklama má byť a je. Možno tú sťažnosť poslali tie „tety a ujovia“, ktoré vianočné rodinné stretnutia využívajú na ukojenie celoročných komplexov. Je to také slovenské a všetci sme to zažili....

„Bože dievča, ty si stále slobodná?!?!“ prípadne „Pozor, aby si neprebrala, už nie si najmladšia“. Nie všetci ale útočia len na slobodné „Bože dievča, taká si bývala pekná, prečo si ešte neschudla? Ale viem, že máš bábätko, ale veď už má pol roka!“ a áno, sem tam za „nevydarené“ dieťa dostanú na rodinných stretnutiach naložené aj rodičia.

A keď nie je dieťa, určite sa nájde iný dôvod rypnúť si, veľmi malý stromček, „lakomci“, veľmi veľký stromček, „na čo sa predvádzajú?“...“Bože, videli ste ten neporiadok v kuchyni?“ skrátka, nie je veľa toho, pred čím by sa tieto úderky zastavili...

Toto je to naše „Miluj blížneho svojho“, ktoré si v rámci svojich pseudokresťanských hodnôt ohýbame, ako sa nám práve hodí. Keď už je tá reklama z rodinného prostredia a nemôžeme hejtovať nejakého toho migranta, posťažujeme sa aspoň na to, že nám podsúvajú LGBTI+ ideológiu, ktorá postupne ničí budúcnosť našich detí....

Nie, moji zlatí...to, čo ničí budúcnosť našich detí je hľadanie strašiakov tam, kde nie sú a ignorovanie skutočných problémov spoločnosti. Toto je v prenesenom zmysle presne to naše „keď zlodej kričí, chyťte zlodeja!“

Som veľmi rada, že RPR sa nenechala strhnúť hystériou okolo neexistujúceho nepriateľa a celú frašku uzavrelo vyhlásením, že  "reklama je príkladom tolerancie k rôznym spoločensky akceptovateľným vzťahom a rešpektu, ktorý je v kontexte vianočných sviatkov aj hlavným motívom kampane." Pretože to je naozaj to, o čom by tieto sviatky mali byť a koniec koncov by o tom mal byť celý náš život...snáď sa tam raz dopracujeme.

Počas celej tejto nafúknutej bubliny mi hlavou bežal príbeh Johna Lennona. Raz dostali v škole zadanie napísať o tom, čím by chceli byť, keď vyrastú...malý John napísal, že by chcel byť šťastný. Učiteľka ho chcela pokarhať, že nepochopil zadanie, on jej povedal, že ona nepochopila život....naozaj je to také jednoduché a v živote je najdôležitejšie to, aby sme boli šťastní...kdekoľvek a s kýmkoľvek sme...

A presne toto tá krásna reklama ukazuje, skúsme sa trošku inšpirovať a nehľadať bubáky tam, kde nie sú.