Rozvádzajúcich sa rodičov najčastejšie trápi, čo bude s deťmi po rozvode a ako to spraviť, aby ich ujma bola čo najmenšia. Bolo by lepšie spolu zostať, kým deti vyrastú? Ako im byť dobrým príkladom, keď sa doma hádame? Na tieto aj niektoré ďalšie otázky sa vám pokúsime odpovedať spolu s detskou psychoterapeutkou.

Rozvod: Deti vnímajú, že sa niečo deje

Rodičia často hovoria, že sa nemôžu rozviesť, aby ich deti nevyrastali v neúplnej rodine. Na druhej strane majú pochybnosti, či príklad vzťahu, ktorý im s partnerom ukazujú, je pre nich dobrý. Spýtali sme sa za vás detskej psychoterapeutky, čo je pre deti z hľadiska ich vývoja lepšie.

“Deti sú citlivejšie na neverbálne prejavy, ktoré cítia aj vtedy, keď sa rodičia nehádajú a neosočujú, čo je pri rozvode málokedy,” vysvetľuje Zuzana Dubeková. “Už len to, že tam nie je pusa alebo milé slovo, keď druhý rodič príde domov, aj to deti vnímajú. Teda nevnímajú iba to, čo je, ale aj to, čo nie je a malo by byť. Keď im ukazujeme, že takto to vyzerá, kazíme im obraz dobrého partnerského vzťahu.”

Rodičia sa často rozhodnú čakať, kým deti budú staršie. Zatiaľ sa pred nimi snažia tváriť normálne a nehádať sa v ich prítomnosti. “Čím je dieťa mladšie, tým viac vníma prostredie a môže to viac ovplyvniť jeho psychiku. Neverím, že si deti nevšimnú, že mama má uplakané oči, že zo spálne idú zvýšené hlasy, buchnú dvere, že otec odchádza nahnevaný,” hovorí psychoterapeutka o tom, či rodičia dokážu krízu utajiť.

“Hádky a výčitky majú na deti negatívny vplyv, ktorý sa prejavuje rôzne, ale vždy tam je. Záleží aj na úrovni, či ide len o zvýšený hlas, alebo aj o nadávky a násilie. Čím silnejšie “zbrane”, tým horšie pre dieťa,” hovorí odborníčka.

Zároveň upozorňuje na výskumy, podľa ktorých dieťa ťažšie znáša, ak je svedkom psychického a fyzického týrania jedného rodiča druhým, ako keby sa to dialo priamo jemu. “Napríklad, ak chlapec vidí, že otec kričí na mamu a sotí ju, cíti sa bezmocne, že sa nevie mamy zastať. Má to na neho horšie následky, ako keby otec ubližoval jemu,” hovorí psychoterapeutka Dubeková.

Dve krízy vo vzťahu

Pozrime sa bližšie na dva typy krízovej situácie vo vzťahu. Prvá situácia je krátkodobá kríza, keď rodičia vidia nádej na zlepšenie a majú vôľu pracovať na udržaní vzťahu.

Druhá situácia je dlhodobo nefunkčný vzťah, z ktorého sa vytratili vzájomné pozitívne emócie voči druhému. Podľa toho, v čom žijeme, by sme mali voliť aj prístup, či spolu ostať alebo sa rozviesť.

“Stotožňujem sa s myšlienkou, ktorú som počula na jednej konferencii, že najlepšia vec, ktorú otec môže urobiť pre svoje dieťa, je milovať jeho matku. Ale ak to nejde, je lepšie sa rozísť, no naozaj ohľaduplne. My dvaja sme sa rozhodli, že nebudeme spolu, ale dieťa je v tom nevinne, rozhodli sme zaňho,” hovorí Zuzana Dubeková a zdôrazňuje, že rozvod je naozaj krajné riešenie.

Otázkou pre mnohých môže byť, dokedy vlastne majú s rozvodom čakať. Kedy už deti budú dosť veľké, aby to zvládli? Psychoterapeutka Dubeková hovorí, že si nevie predstaviť obdobie, kedy by rozvod bol pre deti bez ujmy.

“Ak dieťa bude cítiť, že obaja rodičia ho ľúbia, len navzájom sa neľúbia, ale budú sa o sebe navzájom pekne vyjadrovať, tak škoda vie byť minimálna,” hovorí. Zároveň upozorňuje, že aj deti v puberte môže rozvod rodičov vykoľajiť. Sami si prechádzajú rôznymi zmenami.

“Nedá sa povedať, čím staršie dieťa, tým lepšie. Ideálne, ak sa to nestane. Povzbudzujem rodičov, že aj keď nastala jednorázová kríza, aby sa snažili obnoviť vzťah,” uzatvára Zuzana Dubeková.

Nefunkčný vzťah vplýva na deti

Ak by sa rodičia napriek všetkému rozhodli pokračovať v nefunkčnom vzťahu, mali by si byť vedomí možných následkov. Psychoterapeutka hovorí, že dieťa reaguje rôznymi spôsobmi a vymenováva možné dôsledky: “Niektoré nechce chodiť do škôlky a visí na mame, iné sa zhorší v škole, obhrýza si nechty, je plačlivé. To, že dieťa cíti nepohodu, že nemá doma pocit bezpečia, to ovplyvňuje aj jeho vyššie funkcie, či dokáže byť šťastné, robiť si úlohy, hrať sa.”

Rodičia bývajú v dôsledku záplavy vlastných negatívnych emócií, neschopní vnímať deti. Hovoria, že sledujú ich najlepší záujem, no v skutočnosti sledujú najmä svoje záujmy. Jednoducho nedokážu vnímať dôsledky svojho správania. Psychoterapeutka Dubeková hovorí, že svoje zranenia by sme si mali riešiť mimo svojich detí a nezaťahovať ich do konfliktu, keďže ich psychika na to nie je pripravená.

Ilustračné foto - pixabay.com

“Deti sa tiež vyrovnávajú s tým, že stratili svoje bezpečie, svoj vzor o rodine a je to ťažké samé o sebe. Keď ešte rodič bude toho druhého očierňovať, tak mu tú ranu ako keby solí.” Odporúča rodičom, aby chodili na terapiu, vyplakali sa kamarátovi, odbehli maratón, alebo robili iné aktivity, ktoré by im mohli pomôcť, len aby do toho nezaťahovali dieťa.

“Najhoršie z toho vychádza dieťa, keď počúva, že mama je taká a taká a otec je taký a taký. To mu nepomôže. Rodičia by mali byť dvaja najdôležitejší ľudia v živote dieťaťa a keď 50 percent toho zoberiem, nebude to tak, že si sto percent bude brať odo mňa, ale že o tú polovicu príde. To ho zneistí a ublíži mu to,” vysvetľuje psychoterapeutka, ako na dieťa pôsobí vzájomný boj rodičov.

Odporúča, že ak máte potrebu nadávať na partnera, aby ste to robili pred profesionálom alebo niekým dospelým. Pomôcť môže aj vedomie, že aj keď ten druhý rodič ako partner nebol ideálny, to neznamená, že rovnako, ako sa správal v partnerstve, sa bude správať aj ku svojim deťom. Povedali sme si, čomu by sme sa mali vyhnúť. A čo by sme mohli urobiť, aby sme deťom naozaj pomohli prekonať toto náročné obdobie?

Psychologička radí nájsť si každý deň chvíľku, kedy sa rodič s deťmi porozpráva a ukáže im, že aj jeho to mrzí a že ani on si to takto nepredstavoval. Môžete si spolu poplakať a deti uistiť, že obaja ich stále ľúbite, aj odpovedať na ich otázky. “Snažte sa nájsť čo najviac záchytných bodov, čo všetko ostane tak, ako doteraz. Napríklad, že im ostane ich izbička, alebo že ich tato stále bude voziť na futbal tak, ako doteraz,” radí psychoterapeutka.

Môžete pritom prežívať rôzne emócie, poplakať si, smútiť, hnevať sa. Napriek množstvu vlastných emócií je dôležité byť pre deti emočne k dispozícii. “Ak cítim, že nedokážem emočne dať deťom, čo by potrebovali, hľadala by som pomoc odborníkov, ktorí ma buď nasmerujú alebo zoberú na nejaký čas dieťa do terapie.”

Ako povedať deťom o rozvode

Keď už sa rodičia rozhodnú pre rozvod, stoja pred ďalšou otázkou, ako o tom deťom povedať. Zuzana Dubeková hovorí, že by si to mali vopred pripraviť a byť pri oznámení obaja prítomní. “Ubezpečte deti, že ich obaja ľúbite a sú stále pre vás oboch najdôležitejšie na svete a že spravíte všetko pre to, aby stále cítili, že majú milujúceho tatina a milujúcu maminu, ktorí už nebývajú spolu, ale stále ich rovnako milujú,” radí psychoterapeutka Dubeková.

Zároveň odporúča, ak rodičia už majú dohodnuté, ako budú po novom fungovať a aké zmeny nastanú, aby to deťom povedali. “Dajte nejakú istotu ohľadom toho, ako to bude vyzerať. Povedzte, čo ostane po starom a že jeden z rodičov im nezmizne zo života, že im ostanú špeciálne aktivity s rodičom, že stále s ním budú robiť obľúbené činnosti.

Otázok bude veľa a dajte na ne vecné, faktické odpovede.” Rodičia môžu mať strach z reakcie detí na takúto správu. S čím môžu počítať? “Niektoré deti povedia, že to tušili, niektoré sa rozplačú, iné odídu do izby a tresnú dverami s poznámkou, že rodičia sú otrasní a sklamali ho,” vymenováva psychoterpeutka možné reakcie.

“Môže to byť ľútosť, hnev, sklamanie, frustrácia, zranenie a treba to prijať.” Nemáme dieťaťu hovoriť, že nemá plakať, lebo to takto bude lepšie, pretože tým nekomunikujeme porozumenie. Radšej ukážme, že aj nás to mrzí a povedzme - vidím, že ťa to veľmi zranilo alebo zaskočilo, a tým ukážeme porozumenie a prijatie emócií dieťaťa.

V dnešnom diele seriálu o rozvode sme si povedali o pohľade na detskú psychiku v súvislosti s rozvodom rodičov. Nabudúce si povieme o praktických otázkach, ktoré budete musieť vyriešiť ohľadom starostlivosti o deti po rozvode. Dozviete sa, ako pripraviť rodičovskú dohodu, aké druhy starostlivosti existujú, vrátane nového modelu spoločnej starostlivosti, aj čo sa bude diať na súde.