Ak by sme sa všetci zamysleli nad tým, prečo sme vlastne tu, na tejto zemi, v tomto živote, čase, tele,...?  Určite nám príde na myseľ mnoho zaužívaných fráz. „Som tu pre svoje deti.“ „Aby môj rod a moje meno bolo zachované.“ „Aby tu po mne ostala stopa a ľudia na mňa spomínali.“ „Aby som bol dobrým človekom, alebo aby som bol slávny, alebo aby som dosiahol veľké veci.“ „Aby som bol rozpoznateľný.“ „Aby moji blízki na mňa boli hrdí.“ „Pre moju rodinu.“ ..... 

A čo tak prestať sa nad tým zamýšľať a začať cítiť? Čo ak skutočný zmysel života je o učení sa ako byť najlepšou možnou verziu samého seba a posúvať sa vpred tým, že sa vyvíjam? Že vyvíjam svoju dušu a popri tom žijem tak, aby som cítil naplnenie. Nie v ilúzii očakávaní a predstavách, že keď dosiahnem to a to, tak to príde. Väčšina z nás, či už si to uvedomila alebo nie, sa dostala k bodu, kde splnila všetko, čo malo viesť k tomuto naplneniu. No namiesto naplnenia prišlo sklamanie.

Naplnenie nie je niečo, čo si zadefinujeme alebo si predstavíme. Je to niečo, čo môžeme cítiť tu a teraz, pokiaľ začneme ŽIŤ svoj život. Potrebujeme si uvedomiť, pre koho ten život žijeme. Len jedna jediná odpoveď je možná, ak chceme začať žiť. A tá je „PRE SEBA“. 

 

Prečítajte si

 

Nie, nie je to egoistické, je to jediné pravdivé. Pretože tento život je len náš. Tento čas, v tomto jednom životnom cykle, je daný nám. Nie našej rodine, známym ani tejto spoločnosti. Ženieme sa za plnením očakávaní, ktoré máme do nás vkladané od detstva zaužívaným spôsobom života. Do toho sa pridá celý systém fungovania spoločnosti a pridajú sa reklamy, ktoré nás presviedčajú, ako úžasne nám bude práve s takým alebo onakým produktom alebo službou. Tak sa naháňame aby sme vyskúšali všetko, no nič nám nedáva dostatočné a dlhodobé uspokojenie. Všetko to snaženie sa a naháňanie sa a skúšanie má niečo spoločné a to, že hľadáme uspokojenie vo veciach, službách, ľuďoch. No to uspokojenie neprichádza. Namiesto toho aby sme sa zastavili a prehodnotili to, tak sme viac frustrovaní a hľadáme to ešte viac, a ak niečo nezmeníme, budeme to hľadať až do smrti, a potom možno ešte ďalší život a ďalší a ďalší... Dokedy? Nestačilo? Nahromadíme majetky, tvárime sa, akí sme spokojní, lebo sa cítime v bezpečí a ďalší deň ráno sa už nezobudíme. Tak aký to malo zmysel? Čo sme vlastne dosiahli?

Čo je skutočná hodnota? Sme ochotní dať mnoho peňazí za značkové veci, no nie sme ochotní také iste peniaze investovať do seba - do rozvoja svojej skutočnej hodnoty. Pretože práca na sebe nie je taká pohodlná, pretože je náročné čeliť svojim démonom. Vždy je jednoduchšie to niečím prekryť a tváriť sa, že to neexistuje. Veď čo ak by sme zazreli, že to, ako žijeme, je úplne mimo toho, ako by sme chceli žiť? To by bolo predsa bolestivé. Čo na tom, že ak by sme to prekonali, tak by sme objavili samých seba a začali skutočne žiť, cítiť a vnímať veci, ktoré sú také úžasné, že si to nevieme ani predstaviť. Tak radšej ostávame nenaplnení s honbou za naplnením a hľadaním spôsobu ako to dosiahnuť bez toho, aby sme museli čeliť samým sebe a riešiť si samých seba. Strácame tým predsa len svoj život. Len svoj čas. Len samých seba. Kde je naša hodnota? Ako môžeme mať svoju hodnotu keď, si nevážime samých seba? Keď  radšej hodnotíme a analyzujeme všetkých ostatných ako seba, lebo to je ľahšie. Keď sa bojíme začať žiť a čakáme, kedy sa to začne diať samé od seba. 

 

 

Začnime sa spoznávať, začnime žiť svoj život a až potom začneme spoznávať aj svojho partnera, svoje deti ... Prestaňme sa snažiť byť milovaní a začnime sa milovať. Pretože môžeme žiť v strachu alebo v láske a je len na nás, čo si vyberieme. Je len na nás, či sa postavíme svojmu strachu a ponoríme sa do seba, do objavovania toho najcennejšieho, čo máme, a to sme my sami, alebo sa budeme aj naďalej na niečo hrať. A to len preto, aby sme sa vyhli všetkým tým strachom, ktoré si buď uvedomujeme alebo nie. Prestaňme sa zaoberať ostatnými a preberať si ich skúšky a zodpovednosť na seba. Preberme zodpovednosť za svoj život do svojich rúk, postavme sa na okraj „priepasti“ a skočme do vlastnej hĺbky, v ktorej je všetko to, čo hľadáme a začnime ŽIŤ.

 

(Autor je terapeut a spisovateľ, napísal knihu Olívia, časť prvá)