Raz v sobotu sme ako partia sedeli v obľúbenej vinárni. Niekde medzi primitivom a kačacou paštétou padla otázka, čo pre nás znamená úspech. Rozprúdila sa horlivá debata. Začalo to vtipnými poznámkami typu – „Úspech? Že som šéfovi nepovedal, čo si o ňom skutočne myslím“ alebo „to, že som vôbec ráno vstala z postele.“

Potom sme k hľadaniu odpovedí, čo považujeme za úspech, pristúpili vážnejšie. Zhodli sme sa, že úspech je často odrazom hodnôt a ambícií, ktoré máme. Materiálne zabezpečenie v podobe chalupy, vlastného bytu či drahého auta nie sú pre nás meradlom, ako to bolo možno v minulosti. Omnoho viac je to o prekonávaní limitov a komfortnej zóny.

Vrcholom diskusie však bola Katka. „Pre mňa je úspechom, aký máme teraz vzťah s otcom,“ prehovorila ticho od stola. Všetci sme sa na ňu otočili. Dobre sme vedeli, že ich vzťah by sa vôbec nedal nazvať ideálnym. Práve naopak. Jej otec bol... svojrázny. Hádky a strety medzi nimi sa vyhrotili ešte viac, keď Katkina mama zomrela.

„Mala som sto chutí odrezať sa od neho a už nikdy s ním neprehovoriť. Pár týždňov sme ani nekomunikovali. Ale potom prišiel zlom. Uvedomila som si, že rodinu – otca si nijako nenasyntetizujem. Nie je to ako s kamošom či kolegom. Zostali sme už len my dvaja. Nabrala som silu a povedala si, že skúsim náš vzťah zmeniť,“ vysvetľovala nám Katka. Pomohli jej v tom sedenia u psychológa, kde sa pozrela na príčinu ich komplikovaného vzťahu.

Ilustračné foto - pexels.com

„Vôbec to nie je jednoduché. Je to sním dva kroky vpred, jeden vzad. No uvedomila som si, ako sme si podobní. Nik nás nevie dostať do vývrtky ako my dvaja navzájom. Ale výsledok? Dali sme spolu dovolenku na Kréte a bola to bomba. A neuveríte, minule ma pochválil, ako som zaparkovala...“ úprimne dohovorila Katka.

A my sme si s uznaním štrngli na jej životný úspech. Dôležitosť vzťahov sa ukazuje najmä v časoch nepohody a náročných situácii – akými je napríklad i súčasná pandémia. Trofeje a stojka na hlave je nanič, ak nemáš s kým zdieľať strach či úzkosť z každodennosti a lockdownu. Keď nemáš niekoho, kto ti večer zavolá a spýta sa, či si ok a máš čo jesť.

Platí to aj naopak. Aké je to super, keď sa ti niečo podarí a môžeš sa o to podeliť s blízkou dušičkou, ktorá je tu pre teba a stále ťa podporí. Katkin príbeh je aj po rokoch pre mňa mementom. Odvtedy sa snažím, aby zrkadlom mojich úspechov boli vzťahy. V rodine, práci, medzi kamošmi, a najmä vzťah sama so sebou.