Keď moji rodičia pred dvadsiatimi rokmi oslavovali päťdesiatku, bol to docela čurbes. Spievalo sa, tancovalo, rozprávali sa vtipy a veselé rodinné historky. Presne tie, ktoré už všetci poznajú naspamäť od A po Z, no nikdy vás neomrzí počúvať ich dokola. A to aj napriek tomu, že vopred viete aj to, v ktorej časti príbehu sa na ňom začne smiať samotný rozprávač, takže príbeh sa zakaždým mierne natiahne o čas, kým je schopný hovoriť cez záchvaty smiechu. No a popri tom všetkom sa ešte veľa jedlo a pilo. Slané, sladké, tučné, smažené, aj grilované, bravčové aj hovädzie, všetko dokopy. To bolo ešte v časoch, keď polovica hostí nemala celiakiu, laktózovú či histamínovú intoleranciu, ani alergiu na vajcia. Skrátka, taký normálny život s bežnou rodinnou oslavou. Za úspech sa považovalo, keď sa ľudia dobre bavili.

Nedávno oslávil päťdesiatku môj kamarát. Vraj tiež úspešne. Ako mi povedal, bolo to super, lebo nikto sa nepohádal ani nepobil skrz rúška či očkovanie. Toto sa dnes považuje za úspech. Keď si najbližšia rodina a kamaráti navzájom neskočia do vlasov pre rozdielne názory na pandémiu covidu, fakty a hoaxy. Nuž, nová doba...

Hoaxy a očkovanie

Mimochodom, keď už je reč o hoaxoch, myslím si, že suverénne najlepší je ten, podľa ktorého ženy v blízkosti kompletne zaočkovanej osoby sú ohrozené problémami s menštruačným cyklom. Ba dokonca vraj môžu aj potratiť. Minule som si sadla zaočkovanej kamoške takmer na kolená v snahe oddialiť menštruáciu pred návštevou sauny. A nič. Prišla načas. Presná ako hodinky. Doteraz si robím z kamošky srandu, že jej určite pichli B12, aby jej chutilo jesť a dobre rástla. Inak, čudujem sa ľuďom, ktorí majú fantáziu na vymýšľanie takýchto konín, že nejdú radšej písať knihy. Svet by mohol byť bohatší o ďalšieho Harryho Pottera alebo nejakú upírsku ságu.

Výborný kec je aj to, že na očkovaných útočia včely. Ale len na tých, čo si nechajú pichnúť hnusnú západniarsku vakcínu. Tých, čo majú v sebe Sputnik, sa vraj ani nedotknú. Skúšala som otestovať aj to. Ibaže včely v našej záhrade odmietali spolupracovať. Kašľali na jedinca, ktorý mal v sebe dve dávky Astry, aj na dvoch postarších tvorov s Pfizerom. Darmo som ich naháňala a smerovala na ľudské ciele. Venovali sa len levanduli a ružiam. Skúšala som to pre istotu aj so sršňom, ale ten dal prednosť marhuľovému koláču tróniacemu na stole v kuchyni, čo sa mu stalo osudným. Dcéra netušila, že robím výskumnú úlohu a čapla ho šiltovkou. Žiaľ, takto končia všetky úbohé laboratórne zvery.

Hoaxy porážajú vedu

Robíme si z tých hoaxov srandu, len nie každému je do smiechu. Je kopec ľudí, ktorých deti alebo vnúčatá študujú či žijú za hranicami. Tá bezmocnosť, keď ich nemôžete navštíviť, pretože by ste museli absolvovať 14-dňovú karanténu, je dosť na prášky. Najmä, keď sa niečo udeje. Máte decko v nemocnici kdesi v cudzine a môžete akurát tak sedieť doma a plakať do vankúša. A to len preto, že viac ľudí stále verí hoaxom ako vede. Teda aspoň podľa miery zaočkovanosti v našej krajine to tak vyzerá.

Nuž, možno sa už niektorí tešia na tretiu vlnu. Verím, že ženy nie. Aj keď priznávam, že ten home office má mnohé výhody... Na druhej strane však výskumníci z Londýna potvrdili, že britské ženy sa počas lockdownu starali o deti v priemere o 2,3 hodiny dlhšie ako otcovia a každý deň venovali o 1,7 hodiny viac domácim prácam ako ich muži. A to pritom vo Veľkej Británii netrval lockdown tak dlho ako u nás a najmä školy a škôlky boli zavreté oveľa kratšie. Nečudo, že kým britskí muži sa počas pandémie cítili najmä znudení, ženy uvádzali, že boli viac vyčerpané.

Netrúfam si odhadnúť, aké čísla by vyšli u nás. Začínam sa však naozaj obávať toho, že na jeseň sa nudiť rozhodne nebudeme.

Chcete si pravidelne čítať stĺpčeky žien v meste priamo vo svojom e-maili?