Iria a Selene majú na konte 20 kníh a napísali ich spoločne. Vraj to nie je vôbec ťažké. Skutočne? Prečo sa v novej knihe rozhodiť čeliť práve strašidlá, ktorým nedali mená a tie sa navzájom nemajú rady? Odpovede a celý rozhovor si môžete vypočuť tu:

Podcast si môžete vypočuť aj vo svojom obľúbenom prehliadači (kliknite na ikonu):

Spoločne sa dokážeme postaviť strašidlám, ktoré skrývame za úsmevy. To je podnázov knihy španielskych autoriek, ktoré sú známe tým, že píšu spoločne. Iria G. Parente a Selene M. Pascual prichádzajú tento raz s témou duševného zdravia, ktorá im je blízka.

Román o detskej depresii

„Tento príbeh vychádza z mojej osobnej skúsenosti s depresiou. V momente, keď mi skrsol nápad napísať to, zase som padala do depresie. Pociťovala som potrebu počuť od niekoho, že to bude fajn, že duševné zdravie nie je jednoduchá vec. Potrebovala som počuť, že keď človek do toho opäť spadne, je to súčasť procesu a je to normálne. Celá tá cesta je ako horská dráha. Ja keď som sa cítila zle, cítila som vinu. Mala som pocit, že som sa nesnažila dosť, aby mi bolo lepšie," hovorí Iria v našom rozhovore. Celý si ho môžete vypočuť v našom podcaste.

Autorky v knihe popisujú sedem najčastejších prejavov detskej depresie. Hlavnou hrdinkou je Alma, ktorej svet sa jedného dňa ponoril do temnoty a do jej života sa vkrádalo jedno strašidlo za druhým. Iria a Selene im nedali mená, ale čísla. Urobili to zámerne, aby vynikol ich význam.

Iria Parente a Selene Pascual a ich najnovší román - Sedem strašidiel pod posteľou. Foto - Kristína Vlčková

„V knihe zdôrazňujeme, že strašidlá sú Almine, ostatní ľudia to môžu cítiť inak. Chceli sme sa vyhnúť zjednodušenej forme zobrazenia ochorenia. Takisto je to pre lepšie pochopenie detského čitateľa. Aj dieťa si vie predstaviť, čo strašidlo Alme našepkáva, vedia pochopiť význam a akú emóciu vyvoláva,“ vysvetľujú autorky knihy. 

Nemalo by byť hanbou požiadať o pomoc 

Ak nám je zle fyzicky, žiadame o pomoc. Pri duševnom zdraví to už nie je také samozrejmé. „V dnešnej dobe žijeme zavalený informáciami. Je pre mňa ťažké regulovať to. Veľa v tom zohrávajú sociálne siete. Niekedy mám pocit, že nie som dosť dobrá, že si niečo nezaslúžim. Je ťažké vypnúť tieto vnútorné hlasy,“ hovorí Iria.

„Tiež týmto trpím, dosť sa porovnávam. Napr. ani v písaní nie je jednoduché sa tomu vyhnúť. Vychádza veľa kníh a keď vydám knihu, ktorá nie je taká úspešná ako tá predošlá, mám pocit, že sa ako spisovateľka zhoršujem. Čo však často závisí od externých faktorov, nad ktorými človek nemá moc. Je však ťažké nepodľahnúť týmto pocitom. Sociálne siete ponúkajú usmiate tváre a úspech, ale nie prácu, ktorá za tým stojí. Preto, keď po mesiacoch práce výsledný projekt nemá úspech, cítime to ako zlyhanie. Ale to tak nie je,“ dopĺňa Selen.  

Spisovateľky sa poznajú roky, spoznali sa na internetovom fóre, kde čítali navzájom svoje príbehy. Potom sa dali do reči. A dnes je z toho viac ako dvadsať spoločných kníh. Ako sa píše kniha, pod ktorou sú podpísané dve autorky? Aj o tom viac v našom podcaste.