Slovensku vďaka geografickej polohe nehrozí, že by nás zatopila stúpajúca hladina mora ani nezažívame také radikálne sucho, ako v južnejšie častiach Zeme. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu sa klimatická zmena môže prejaviť na našom území rastom priemernej teploty vzduchu do roku 2075 o 2 až 4 °C. Čo to pre nás znamená? Odpovedá sociologička Tina Gažovičová.

 

Nedávno ste prijali pozvanie na účinkovanie v novom filme o zmene klímy Po nás Potopa. Prečo? 

“Lebo si uvedomujem, že klimatická kríza je jedna z najdôležitejších tém súčasnej doby a dotýka sa každého z nás. Ako občianka, matka a sociologička silne vnímam, že pred klimatickou krízou si nesmieme zatvárať oči. Je dôležité, aby sme sa ako spoločnosť intenzívne venovali tomu, ako zmierniť dopady klimatickej zmeny a ako sa pripraviť na zmeny, ktoré nás čakajú.” 

Ako vnímajú zmenu klímy ľudia na Slovensku? 

“V prieskumoch verejnej mienky ľudia na Slovensku vyjadrujú pomerne vysokú mieru uvedomenia si vážnosti klimatickej krízy. Zároveň vyjadrujú silnú podporu tomu, aby aj politici k tejto téme pristupovali aktívnejšie. Až 75 percent ľudí na Slovensku súhlasí s tvrdením, že zmena klímy a jej dôsledky sú najväčšiu výzvou pre ľudstvo v 21. storočí. Rovnako tri štvrtiny opýtaných sa domnieva, že núdzová situácia v oblasti klímy ich znepokojuje viac, než ich vládu. Vyplynulo to z prieskumu Európskej investičnej banky v októbri 2021. 

Podobné údaje priniesli aj iné výskumy. Až 80 percent ľudí na Slovensku očakáva, že sa riešenie klimatickej krízy stane prioritou vlády, ukázal prieskum organizácie Greenpeace z decembra 2021. 

S výrokom, že ochrana životného prostredia má mať prioritu pred ekonomickým rastom, vyjadrilo súhlas 55 percent opýtaných v prieskume Sociologického ústavu SAV v novembri 2020. 

Prieskumy verejnej mienky zachytávajú deklaratívnu rovinu postojov - teda ľudia navonok pomenujú, aký je ich názor na určitú tému. To samé osebe nie je zárukou, ako sa tento názor pretaví do ich voličského a spotrebiteľského správania. Avšak je to jasným signálom, že v spoločnosti je dopyt po viac “zelených” politických riešeniach a spätná väzba pre politikov, že sa tejto téme zatiaľ nevenuje dostatočná pozornosť.”

Aký dopad má klimatická kríza na spoločnosť na Slovensku? 

“Zdá sa mi, že klimatická kríza v spoločenskom ani politickom diskurze na Slovensku ešte nemá takú váhu, aká by jej patrila. Ukazujú to aj spomenuté zistenia o verejnej mienke. Avšak posledné dva roky, kedy do našich životov vstúpila najprv globálna epidémia vírusu Covid-19 a nedávno vojna na Ukrajine, zatlačili tému klimatickej krízy ešte viac do úzadia.

Slovensko má relatívne šťastie, že vďaka našej geografickej polohe má globálne otepľovanie na nás menší dopad než na iné časti sveta. Nehrozí nám, že by nás zatopila stúpajúca hladina mora ani nezažívame také radikálne sucho, ako v južnejšie častiach Zeme. Napriek tomu aj u nás cítime, že letné horúčavy a suchá sú výraznejšie, než si pamätáme z detstva. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu sa klimatická zmena môže prejaviť na našom území rastom priemernej teploty vzduchu do roku 2075 o 2 až 4 °C, čo bude mať negatívny dopad na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a tiež na zdravie ľudí.“

Odborníci nám hovoria, že na zastavenie nebezpečného oteplenia planéty máme 3 roky. Myslíte si, že sa spoločnosť dokáže v takom krátkom čase zmobilizovať?

“Európska únia prijala záväzok, že do roku 2050 dosiahne klimatickú neutralitu, teda ekonomiku s nulovými čistými emisiami skleníkových plynov. Verím, že najbližšie tri roky budú pokračovať niektoré pozitívne trendy, najmä znižovanie našej závislosti od fosílnych palív a ďalší technologický rozvoj v oblasti alternatívnych zdrojov energie.

Zábery z filmu Po nás potopa.  Foto - Hitchhiker Cinema

Teraz sa zdá, že aj vojna na Ukrajine urýchli naše odpojenie sa od plynu z Ruska a prispeje k tomu, že štát aj jednotlivci budú uprednostňovať iné zdroje energií, napríklad tepelné čerpadlá namiesto kúrenia plynom či nárast počtu elektromobilov. Trend vo svete pomaly vidíme. Nórsko sa v roku 2020 stalo prvým štátom, kde sa predalo viac elektromobilov než áut na benzínový, naftový či hybridný pohon. Celkovo však nepredpokladám, že by za najbližšie tri roky nastala prevratná zmena.”

Čo môže urobiť bežná rodina pre riešenie klimatickej zmeny?

“Toho je veľa, lebo každým našim spotrebiteľským správaním vytvárame menšiu alebo väčšiu ekologickú stopu, teda dopad na životné prostredie. V mnohých debatách sa kladie dôraz na triedenie odpadu, ale oveľa dôležitejšie je, koľko a akého odpadu vytvárame. Keď ja nakupujem, zvažujem, aký dopad daný produkt má na životné prostredie, a to pri jeho výrobe, doprave na miesto predaja a aký z neho vznikne odpad. Spôsobov, ako znižovať dopad na životné prostredie je mnoho.

Napríklad v našej rodine kupujeme minimum mäsa a živočíšnych produktov a robíme to najmä preto, aké negatívne dopady mäsový priemysel má na životné prostredie. Teší ma, keď vidím, ako aj na Slovensku pribúda v ponuke čisto rastlinná strava a náhrady mäsových výrobkov. Žiaľ, mnohé reštaurácie stále ponúkajú medzi hlavnými jedlami len tie mäsové. Zároveň sa snažíme kupovať najmä lokálne produkty a oblečenie dlhodobo kupujem takmer výlučne z druhej ruky. Ale zároveň máme auto a občas ideme na dovolenku letecky, teda neobmedzujeme sa radikálne a vo všetkom.

Zábery z filmu Po nás potopa.  Foto - Hitchhiker Cinema

Verím, že všetci by sme mali v našom spotrebiteľskom správaní zvažovať aj ekologický aspekt, ale nie je cieľom, aby pár jednotlivcov žilo takmer asketicky, pokiaľ sa primerane k tomu nemení aj spoločnosť ako celok.”

Má vôbec zmysel sa ako jednotlivec usilovať o ekologické správanie, keď máme natoľko obmedzený dosah? 

“Áno, lebo naším konaním pridávame ruku k väčšiemu dielu, môžeme byť pozitívnym príkladom pre iných, vytvárame trhový dopyt na environmentálnejšie riešenia a tiež dávame spätnú väzbu politikom, že nám na ochrane životného prostredia záleží. Je dôležité neprepadnúť pasivite a pocitu bezmocnosti. Každý môžeme v určitej miere prispieť k zmierňovaniu dopadov klimatickej krízy.”