Môj pes je úžasné empatické stvorenie. Je to štvorročný, bláznivý a úžasne milý pes. Ako šteniatko bol veľmi kamarátsky ku iným psíkom, no v posledných rokoch už toleroval iba jedného jediného. Je to jeho jediný psí kamarát. Vlastne bol... dnes zomrel.

V príbehu, s ktorým sa chcem s Vami podeliť sú hlavné postavy dve. Moja babka a jej Lord.

Babka je silná a múdra žena. Aj vo svojich skoro 70-tich rokoch je veľmi moderná a svojim žiakom pomáha počas karantény prostredníctvom všemožných sociálny sietí. No čo vám budem hovoriť. Je to stále kočka s humorom profesionálneho stand-up komika.

Lord do života mojich starých rodičov prišiel začiatkom roku 2010. Šteniatko trpasličieho jazvečíka sa rýchlo zabývalo (pri takých švédskych stoloch a láske akú dostávalo to asi nebolo ťažké). Bol to krásny čas, ktorý netrval dlho.

Môj dedko, úžasný človek, náhle zomrel keď mal Lord 1 rok. Nemusím asi nikomu hovoriť aké ťažké je prísť o milujúceho manžela, s ktorým žena strávi dvakrát toľko času ako bez neho. Boli sme tu pre babku vždy, no dovolím si povedať, že jej najväčšou psychickou oporou v najťažších časoch bol Lord.

Lord ju prinútil vstať z postele, obliecť sa a ísť von na prechádzku medzi ľudí. Lord ju prinútil navariť lebo „Lordik si navariť sám nevie. Nemôže byť predsa hladný“ – áno, čítate správne, kuracie mäsko s ryžou bolo obľúbeným pokrmom u každého člena našej rodiny – dvoj aj štvornohého. Mali sa veľmi radi. Boli parťáci. Boli babka a Lord- nerozlučná dvojka. Navzájom sa o seba starali.

Lord dostával litre aj tony lásky v podobe vždy plných misiek, ktoré sa jemne (no dobre, viac než jemne) podpísali na jeho nie priamo športovej postave. Aj napriek svojmu „kilečku“ navyše babke niekoľkokrát zachránil život. Pýtate sa ako môže pes svojmu majiteľovi zachrániť život?

🛒 [Antibakteriálny gél na ruky i ochranné chirurgické rúško - Pilulka.sk]

Babka je veľmi silná diabetička. Štyrikrát denne si pichá inzulín, no aj napriek tomu má cukor vyšší ako dieťa po prázdninách u starkých. Viete o čom hovorím - o tých palacinkách na raňajky, keksíkoch a čokoládkach na desiatu, makových slížoch na obed, kilách koláčov na olovrant a fajnej domácej bábovke na večeru. Často sa stáva, že u babky počas spánku nastáva tzv. hypoglykémia. Je to životu nebezpečné zníženie cukru v krvi.

Lord to vždy vedel vycítiť a okamžite babku zobudil. Skákal po nej, kňučal a oblizoval ju na tvári až kým sa nezobudila. Nezaspal skôr ako si dala potrebné lieky a cukor v krvi sa nedal opäť do normálu. Ak by ju nezobudil vtedy on, je veľmi možné, že už by sa nezobudila. Nikdy. Takýto scenár sa neopakoval iba dva či trikrát. Bol to častejšie než často.

Veľakrát som dokonca bola svedkom toho, ako sa Lord z ničoho-nič postavil a začal babke oblizovať ruku či nohu. O pár sekúnd na to prišiel kŕč skutočne do miesta, ktoré sa Lord snažil upokojiť. Vycítil to. Vycítil prichádzajúce bolestivé kŕče presne tak isto ako nočné kolísanie cukru v krvi. Je neuveriteľné ako sa ten pes za každú cenu snažil zachrániť život mojej babke.

Nikdy sa jej neotočil, keď trpela extrémnymi bolesťami nôh či opuchnutými členkami. Celé noci s ňou bol hore a spolu nachodili kilometre na trase spálňa- kuchyňa- obývačka, aby sa zbavili babkiných bolestí v neuropatických nohách. Lord s mojou babkou skutočne chodil po byte celé noci. Nešiel spať. So svojimi mini nožičkami cupital po jej boku aj keď očká sa mu únavou zatvárali noc čo noc.

🛒

Niektorí susedia si ťažko zvykali, že Lord v byte niekedy aj šteká. On neštekal často. Žiaľ, babkina cukrovka zaútočila okrem iného i na jej sluch. Lord si to pravdepodobne uvedomil a pred pár rokmi začal štekať na babku vždy vtedy, keď jej zvonil telefón alebo zvonček. No poviem Vám úprimne, nebyť Lorda, s babkou sa telefonický nespojí ani Chuck Norris. Lord bol jej verným strážcom i ušami, ktoré už nefungujú tak ako za mlada.

Dokonca, aj keď koronavírus nikdy nebrala na ľahkú váhu a karanténu dodržiavala najlepšie ako sa dalo, hovorievala: „ak nás s Lordíkom stále bavia filmy, ktoré púšťajú v televízií a Vás (svoje vnúčatá) vidím cez videochat je to fajn.“ Bojím sa, že „je to fajn“ od nej už nebudem viac počuť. Verím ale, že to bude fajn a čas - najlepší lekár rany zahojí; hoci parťáka nevráti.

Svoje deti a vnúčatá bude mať naša babka po boku vždy a za každých okolností. Lord odišiel dnes doobeda bez bolestí v náručí mojej babky- svojej parťáčky.