Stretávame sa s ním všade. Jav, ktorý bol v spoločnosti prítomný dávno predtým, ako sme ho dokázali pomenovať. Mansplaining. Kombinácia anglických slov “man” (muž) a “explain” (vysvetliť) definuje situáciu, keď muž žene blahosklonne či povýšenecky vysvetľuje niečo, o čom má v skutočnosti menšie znalosti ako ona.

Výraz mansplaining sa začal šíriť internetom v roku 2008, keď americká novinárka, historička a spisovateľka Rebecca Solnitová publikovala v denníku Los Angeles Times krátku esej s názvom Muži mi to vysvetlia. Hoci sama autorka v nej termín mansplaining nepoužila, trefne  opísala jeho význam a situáciu, s ktorou sa stotožní nejedna žena.

Výraz mansplaining sa spočiatku objavoval v diskusných fórach pod textom eseje. Najprv ho prebrali feministické blogy, postupne sa však šíril internetom a dnes je z neho mainstreamové pomenovanie, ktoré zaznieva z úst politikov, aj známych osobností.

Mansplaining tu bol vždy

Hlavnou postavou azda najznámejšej eseje Rebeccy Solnitovej Muži mi to vysvetlia je hostiteľ večierka, na ktorom sa autorka s kamarátkou zúčastnila. Pri rozhovore s mužom sa Solnitová zmieni o svojej nedávno publikovanej knihe o známom britskom fotografovi. Starší muž v okamihu ženu autoritatívne preruší a rozhovor sa razom mení na prednášku.

Rebecca Solnitová.  Foto - wikimedia

Hostiteľ Solnitovej odporúča rozšíriť si znalosti a prečítať si o spomínanom fotografovi výbornú novú knihu. Ukáže sa, že Rebecca Solnitová je autorkou spomínanej knihy. Knihy, ktorú sčítaný hostiteľ nikdy nečítal.

Vo svojej eseji Solnitová výstižne opísala jav, ktorý je v našej spoločnosti prítomný od nepamäti. Jav, voči ktorému sa ženy nedokázali ohradiť, pretože naň donedávna neexistovalo vhodné pomenovanie. Slová však majú veľkú moc a spolu s novým výrazom prichádza aj možnosť podobné situácie nahlas odsúdiť.

Pst, moja. Ja ti to vysvetlím.

Aby sme pochopili, prečo je mansplaining tak problematický, musíme sa vcítiť do kože ženy. Akoby nám niekto dookola vysvetľoval to, čo už dávno vieme. Alebo to, čo je tak zjavné, že samotný rozhovor je úplne absurdný. Napríklad, že nákupný vozík má štyri kolesá.

Mansplaining má mnoho rôznych podôb. Na sociálnej sieti Twitter ženy opísali situácie, keď ho zažili v praxi. “Manžel mi vysvetľoval, kde podpísať zmluvu. On nie je právnik, ja áno. S diplomom z Harvardu,” rozpráva Jenny.

Eva sa zas od neznámeho muža dozvedela, ako funguje ženské telo. “Povedal mi, že bolesť pri menštruácii je psychosomatická a pôrod nie je bolestivejši ako kopnutie do rozkroku,” krúti hlavou. “Jeden muž vyhlásil, že v článku, ktorý som napísala, sú chyby a citoval pritom odborný zdroj. Tým zdrojom bol ďalší článok, ktorý som napísala,” pridáva sa so svojou skúsenosťou Mika.

Foto IG - Ženy v meste

Keď muž ženu počas rozhovoru preruší bez ohľadu na to, čo hovorí, naznačuje tým, že žena nie je v debate rovnocenným partnerom. Akoby vravel Pst, moja, ja ti to vysvetlím.

Samozrejme, to neznamená, že každý muž, ktorý niečo vysvetľuje žene, sa dopúšťa mansplainingu. Bolo by nesprávne takto označiť aj úplne normálnu a bežnú konverzáciu. Kľúčové je preto všímať si kontext. Je muž odborník v danej oblasti? Zaujíma sa žena o jeho vysvetlenie? Počúva muž, čo žena hovorí? Neskáče žene do reči a neprerušuje ju? Berie do úvahy možnosť, že žena je väčšia odborníčka v danej téme?

Asertívni muži sú lídri, asertívne ženy sú kariéristky

Napriek skúsenostiam mnohých žien sa nájdu ľudia, ktorí mansplaining popierajú. Jeho odporcovia argumentujú tým, že samotný termín je sexistický, pretože mieri na mužov. Hoci nie všetci muži sa dopúšťajú mansplainingu, všetky ženy aspoň raz zažili situáciu, keď sa ocitli v nechcenej roli poslucháčky.

Mansplaining je kultúrny a hodnotový problém, ktorý vychádza z toho, že spoločnosť si názor muža cení viac ako názor ženy. Rozdielne správanie k mužom a ženám pritom často začína už v škôlke.

Zatiaľ čo chlapci sa majú “vzmužiť”, byť sebavedomí a rozhodní, dievčatám sú vštepované iné zásady. Byť milá, chápavá a nekonfliktná sú kvality, ktoré sa u žien vysoko cenia. Tento vzorec správania pokračuje aj v dospelosti.

Asertivita mužov na pracovisku je považovaná za jednu z vlastností dobrého lídra, zatiaľ čo ich asertívne kolegyne sú sebecké kariéristky. Podľa dostupných štúdií muži dominujú až 75 percent času pracovných stretnutí.

Výskum z roku 2014, ktorý sa zameral na konverzáciu medzi oboma pohlaviami ukázal, že ženy sú počas rozhovoru častejšie prerušované ako muži. Paradoxne, zatiaľ čo podľa vedcov muži prerušili konverzáciu, aby pritiahli pozornosť na seba, ženy tým väčšinou dávali druhému najavo, že aktívne počúvajú.

Predsudkov je stále veľa

“V patriarchálnej spoločnosti je zakotvené, že muži majú nárok na všetko cenné ako láska, moc, sex a vedomosti. Pokiaľ ide o vedomosti, myšlienka, že na ne muži majú zvrchovaný nárok, je rovnako  starobylá ako patriarchát samotný,” vysvetľuje pre americké noviny The New York Times docentka filozofie z Cornellovej univerzity Kate Manneová.

Foto IG - Ženy v meste

Podľa akademičky sa táto predstava často spája s názorom, že ženy nemožno považovať za autority. Manneová vysvetľuje, že dôležitou súčasťou mansplainingu je v spoločnosti dodnes rozšírený predsudok, podľa ktorého sú ženy menej informované a kompetentné ako muži.  Práve preto potrebujú mužov, aby im veci objasnili.

“Ženy v sebe prechovávajú silný pocit, že by mali byť pre muža príjemným publikom, neprerušovať ho,” opisuje Manneová výchovné metódy, ktoré sú dievčatám od malička vštepované.

“Opraviť niekoho, povedať mu ´Ty sa mýliš, ja mám pravdu´ je v podstate aktom hierarchie. Skočiť mužovi do reči, keď sa mýli alebo je menej skúsený, prevracia rodovú hierarchiu. Napriek tomu, že žena má plné právo do konverzácie zasiahnuť, títo muži to vnímajú ako niečo drzé a spoločensky neslušné.

Práve preto, že to narúša status quo a berie mužovi pozíciu autority v rozhovore.” Mansplaining berie ženám hlas Mansplaining ženám výrazne sťažuje presadiť sa v oblastiach, v ktorých dominujú muži.

Mansplaining je toxický

Mansplaining môže byť nebezpečný, keď muži rozhodujú o ženskom tele bez toho, aby o jeho fungovaní mali potrebné znalosti. Mansplaining učí dievčatá a ženy, že ich hlas nie je dôležitý, ba čo viac, ani žiadúci. Ak stratia ženy hlas, stanú sa oveľa zraniteľnejšie voči sexuálnemu obťažovaniu či rodovo podmienenému násiliu.

Mansplaining je toxický a preto proti nemu musíme aktívne zasiahnuť. V prvom rade je dôležité priznať, že tento jav v spoločnosti existuje. Ženy môžu mansplaining ignorovať, vysmievať sa z neho či ho dokonca pretaviť v motiváciu, ktorá ich ženie vpred.

Mansplaining však z verejného priestoru nevymizne bez pomoci mužov. Často si sami muži neuvedomujú, že sa dopúšťajú toxického alebo nevhodného správania. Až keď sa postavia k žene ako rovnocennej partnerke pri rozhovore, slovo mansplaining stratí zmysel a vytratí sa z nášho slovníka.