Michal Piško, ktorý pracuje v Transparency International Slovensko od januára 2015, má na starosti projekty o samospráve a štátnych firmách, rebríčky transparentnosti a výskum o korupcii v týchto oblastiach. 

Podľa údajov Rady európskych obcí a regiónov sa ženy uplatňujú najmä v komunálnej politike. Ako veľmi to platí na Slovensku?

V menšej miere to platí aj u nás. Ak sa ale pozrieme na výsledky posledných parlamentných a komunálnych volieb, rozdiely nie sú až tak zásadné. V roku 2018 si voliči vybrali primátorky a starostky v 25,5 percent samospráv, ženy obsadili aj 26,2 percenta poslaneckých mandátov v zastupiteľstvách. V ostatných parlamentných voľbách v roku 2020 získali ženy 21,3 percenta miest v poslaneckých laviciach. Rozdiely sú, samozrejme, aj podľa regiónov či veľkosti miest, v krajských mestách máme stále len jednu primátorku v Prešove, ktorá však už nekandiduje, v župách je to aktuálne iba Erika Jurinová v Žilinskom kraji. Toto je, samozrejme, len jeden uhol pohľadu. Viac o úspešnosti žien v politike, ale aj ich odhodlaní do politiky vôbec vstupovať, by nám ukázalo porovnanie pomeru zvolených žien zo všetkých ženských kandidátok.

Ako si počínajú ženy v komunálnej politike, prípadne ako ju menia? Čo ukazuje váš rebríček transparentnosti 100 najväčších samospráv?

Rebríček transparentnosti 100 najväčších mestských samospráv na Slovensku sme zverejnili len pred pár dňami. Celkovo nás potešilo, že až v troch štvrtinách miest sa otvorenosť voči verejnej kontrole počas volebného obdobia zvýšila. Demonštrované na číslach, kým pred voľbami v roku 2018 dosahovalo priemerné skóre transparentnosti 57 percent, aktuálne je už 63 percent. V praxi to zlepšenie znamená napríklad to, že mestá viac informujú o svojich rozhodnutiach na webe, častejšie prijímajú jasné pravidlá pre dôležité procesy a snažia sa viac do rozhodovania zapájať aj ľudí. Hoci vo viacerých oblastiach, ako sú etika a konflikt záujmov, dotácie či predaj majetku stále vidíme aj značné rezervy. Podrobnosti si verejnosť aj zástupcovia samospráv môžu vyhľadať na našom portáli samospráva.transparency.sk.

A ženy konkrétne?

Ak by sme sa pozreli len na samosprávy vedené ženami, ktorých je aktuálne v stovke hodnotených miest 17, ich priemerné skóre sa od celej vzorky takmer nelíši. Vyzdvihnúť možno niektoré individuálne samosprávy vedené ženami, ako je Prievidza či bratislavské Staré Mesto, ktoré skončili v prvej dvadsiatke. Zdôrazniť však treba, že naše hodnotenie je komplexné a je tak zväčša vysvedčením nielen pre primátora či primátorku, ale aj pre mestských poslancov a celú radnicu.

Čo negatívne prinášajú ženy do komunálnej politiky? Stoja aj za korupciou?

Takúto analýzu na komunálnej úrovni k dispozícii nemáme. Pri medializovaných korupčných kauzách sú aktérmi častejšie muži, tých je ale stále citeľne viac aj v politike a exponovaných verejných funkciách. Vo všeobecnosti sa na základe zverejňovaných štúdií po svete dá predpokladať, že ženy v priemere berú do úvahy spoločenské dopady v porovnaní s tými individuálnymi častejšie, ako muži. Či to platí aj na komunálnej úrovni pri dnešných primátorkách, starostkách či poslankyniach, už však musia voliči posúdiť v každej samospráve individuálne.

Máte zmapované, ktorým témam sa ženy venujú najviac? Akými témami menia politiku? Prípadne, aké sú najčastejšie dôvody, že do politiky chcú ísť?

Toto je skôr otázka pre sociológov, politológov či samotné političky. Moje laické hodnotenie na základe dlhoročnej komunikácie s politikmi je, že političky sú častejšie empatickejšie a v komunikácii menej agresívne. Všetci však zrejme evidujeme aj nedávne príklady, ktoré sa tomuto hodnoteniu vymykajú. Podobne aj na komunálnej úrovni si spomínam minimálne na jednu bývalú primátorku okresného mesta, ktorej štýl komunikácie a argumenty boli neraz založené na hrubých podpásovkach. Našťastie, z hľadiska mojich skúseností šlo skôr o výnimku.

Ako hodnotíte kampaň pred komunálnym voľbám a ako si vedú ženské kandidátky?

V Transparency monitorujeme kampane už niekoľko mesiacov a vytvorili sme aj špeciálny portál, kde údaje o kandidátoch zhromažďujeme, vrátane problematických prípadov. Aktuálne máme na portáli údaje už o vyše 600 kandidátoch, ktorí majú povinnosť viesť v kampani transparentné účty alebo im kampane platia strany. Aj napriek tomu, že vďaka transparentným účtom má verejnosť o financovaní kampaní viac informácií, ako to bývalo v minulosti, očakávania sčasti stále zaostávajú za realitou. Veľká časť strán aj nezávislých kandidátov financuje kampane cez veľké platby do mediálnych agentúr a o týchto kampaniach tak vieme veľmi málo. Pretrvávajú aj ďalšie problémy, či už ide o chýbajúce informácie o príjemcoch platieb, popis toho, čo a v akom objeme kandidáti vlastne platia, netransparentné výbery v hotovosti alebo neoznačená inzercia.

O post primátorky Prešova sa bude v komunálnych voľbách s podporou Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) uchádzať súčasná mestská a krajská poslankyňa Zuzana Bednárová. Na snímke kandidátka na post primátorky mesta Prešov Zuzana Bednárová (uprostred) počas oficiálneho ohlásenia kandidatúry, vpravo súčasná primátorka mesta Prešov Andrea Turčanová. Foto TASR – Milan Kapusta

Aké sú výsledky pri konkrétnych kampaniach?

Podrobnejšie sme sa nedávno pozreli na kampane 98 väčších kandidátov v krajských mestách a župách a iba pri 11 z nich sme mohli skonštatovať, že ich kampaň je naozaj transparentná. Ženské kandidátky sa medzi najtransparentnejšími kampaňami ocitli dve – kandidátka na banskobystrickú primátorku Diana Javorčíková, ktorá od nás získala vôbec najvyššie hodnotenie a kandidátka na prešovskú primátorku Zuzana Bednárová. Tesne pred voľbami hodnotenie ešte zopakujeme a pár kandidátov do najvyššej kategórie ešte zrejme postúpi. Napriek tomu by sme očakávali, že politici budú transparentnosti financovania svojich kampaní venovať trochu vyššiu pozornosť. Špeciálne, ak sa uchádzajú o pozície, v ktorých chcú potom rozhodovať o nemalých verejných zdrojoch.

Mali sme prvú premiérku a máme prvú prezidentku? Povzbudzuje to ženy vstúpiť do politiky alebo naopak odrádza?

Obe tieto političky na najvyšších pozíciách v štáte nastavili latku politickej kultúry na slovenské pomery vysoko, takže z môjho pohľadu určite môžu v mnohom slúžiť ako pozitívna motivácia aj pre ďalších politikov či ženy. Na druhej strane, registrujem až zarážajúcu hrubosť a agresivitu, ktorá sa najmä v súvislosti so súčasnou prezidentkou šíri v niektorých kruhoch na sociálnych sieťach. A to často aj od iných žien. Zrejme platí, že pre mnohých frustrovaných užívateľov sietí je ľahším terčom aj preto, že je žena a často používajú na jej hodnotenie odlišný meter. Značnú mieru agresivity však vidíme aj voči iným politikom, médiám, občianskemu sektoru, lekárom, vedcom a tak ďalej. Nie je to, samozrejme, len fenomén Slovenska, faktom ale je, že ako spoločnosť máme pred sebou naozaj veľké výzvy.