Ani neviem ako začať, Miriam ma oslovila na stĺpček a ja som spontánne povedala áno. Už dlhšie zvažujem dať moje pocity do slov nielen pre seba, ale aj pre druhých. Po 22 rokoch som skončila ako šéfka Profesie a čaká ma úplne nová životná éra, ktorú treba pomenovať.

V prvom rade ďakujem všetkým, ktorí mi napísali, podelili sa o svoje príbehy a svoje pocity, dalo mi to silu, že vyjadrovať sa verejne a nehanbiť sa za svoj proces, za svoje emócie je úplne v poriadku.Tých príbehov bolo viac ako 1000, to som nečakala a zároveň mi to ukázalo rozmer, ako som pozitívne ovplyvňovala iných, mnohé ženy vo mne videli svoj vzor. Možno až vtedy som si naplno uvedomila silu môjho príbehu.

Prijatie neznamená vzdať sa

Sú prvé dni roku 2023 a je čas otvoriť nové dvere a zatvoriť tie staré. Aké boli tie staré? Určite krásne a nádherné roky, ktoré má veľa učili. Učili a formovali, kým som teraz.

Bola to cesta sebapoznania, vnútornej premeny a prijatia, kto som. Každá cesta, aj tá moja, má svoje kopce, a niekedy aj výtlky, do ktorých som pri nepozornosti padla, ale boli úseky, kedy tá cesta plynula hladko a pokojne. Cesta sa však rýchlo menila a niekedy som potrebovala bežať, inokedy sa zastaviť a porozhliadnuť sa, kadiaľ sa vydať, niekedy som na križovatke strávila nejaký ten čas a nevedela, ktorá cesta je tá správna.

Rozhodnutie, kam sa vydať vždy prišlo v správny čas. Učila som sa rozhodovať srdcom, počúvať ten vnútorný kompas, ten ma nikdy nesklamal, vždy ma viedol na cestu, ktorá bola v daný moment dôležitá, aj keď to bolo zakopnutie a niekedy pád “na hubu”. Keď som si však uvedomila, čo ma ten moment naučil, zrazu som sa na to začala pozerať inými očami. S pokorou, s nadhľadom a prijatím.

Prijatie nie je vzdať sa, prijatie je naopak pochopenie, čo má situácia chcela, prípadne stále chce učiť. Mne sa otvára nová kapitola, čisté stránky nepopísanej knihy.

Nemám plný kalendár, nemusím nič, len ísť na úrad práce a vybaviť papierovanie. Emócie sa striedajú, raz sú plné strachu, čo bude, paradoxne môj najväčší strach, ktorý som si čistila, bol strach z lenivosti. Mám ponuky, za ktoré som vďačná, ale nechcem rozhodnutie urobiť hneď. Potrebujem sa ponoriť do seba.

Zostať v pokoji

Učím sa byť v tichu, pozorovať, čo všetko nám hlava nahovára, aké sú to niekedy nezmyselné myšlienky, ktoré nám bežia a niekedy sú ako “perpetum mobile”. Zobudím sa uprostred noci a neviem zaspať, lebo hlava si ide svoje.

Čo mi pomáha? Zostať v pokoji a pozorovať ten nezmyselný konštrukt ega. Dýchať, uvedomovať si nádych a výdych, počítať nádych a zadržanie dychu a znova výdych a znova dych zadržať a opakovať. Uvedomiť si telo, pozorovať a dať plnú pozornosť každej časti tela. Zvyčajne to pomôže a ja opäť upadnem do spánku.

V stĺpčeku, ktorý budem písať pravidelne, sa s vami podelím o svoje skúsenosti z minulosti aj zo súčasnosti. Ďakujem za možnosť a za to, že to čítate. Budem rada, ak mi napíšte čo by vás zaujímalo.

Želám vám v roku 2023 veľa dobrých rozhodnutí, kde budete počúvať seba, vnímať vaše srdce. Želám vám odvahu počúvať a vnímať sa, nebáť sa, ponoriť sa do vlastného vnútra a objavovať nový svet.

Nech je ten ďalší rok plný rozhodnutí, ktoré urobíme srdcom ❤️.