Je taká náročná doba. Nielenže musíme čeliť množstvu negatívnych správ, ale ešte aj prichádzame do obdobia, kedy je veľmi skoro tma, slnko sa ukazuje len sporadicky a koniec roka so sebou prináša okrem radosti z Vianoc aj veľa naháňania, stresu a únavy.

V tomto období sa často stiahnem do seba a snažím sa pátrať v hĺbkach, čo sa objaví. Narazila som na Netflixe na hodinový špeciál americkej profesorky, lektorky a výskumníčky Brené Brown. Táto skvelá päťdesiatnička z Texasu skúma zraniteľnosť a hanbu. Dve emócie, ktoré výrazne ovplyvňujú náš život. Jej vystúpenie na konferencii TED, kde hovorila práve o sile zraniteľnosti, má asi 18 miliónov zhliadnutí.

Zraniteľnosť ako veľmi dôležitá emócia

Sama hovorí o tom, ako ľudia reagujú na jej prácu: „Keď si vedľa vás sadne v lietadle niekto ukecaný a nechce sa vám s ním baviť, tak mu na otázku, čo robíte odpoviete, že skúmate zraniteľnosť a hanbu. Je zaručené, že viac s vami neprehovorí.“

Brené často prednáša vysokopostaveným manažérom a manažerkam, či CEO vo veľkých IT spoločnostiach. Keď mala raz hovoriť na medzinárodnej konferencii, zavolali jej organizátori a povedali jej, že môže hovoriť o všetkom, ale nech nespomína zraniteľnosť a hanbu.

„Tak, o čom mám teda hovoriť?“, spýtala sa udivene. „Hovorte o úspechu, raste a kreativite,“ znela odpoveď. „Lenže bez spoznania hanby a zraniteľnosti neexistuje úspech, rast ani kreativita.“

Brené definuje zraniteľnosť ako veľmi dôležitú emóciu, pretože nám umožňuje spoznať našu autenticitu. Byť zraniteľný nie je nič príjemné. Ale zraniteľnosť v sebe obsahuje schopnosť riskovať bez toho, aby ste mali zaručený výsledok.

„Je to ako povedať niekomu milujem ťa, ako prvý,“ hovorí Brown. Je to ten pocit, keď máte žalúdok ako na vode, keď viete, že výsledok je neistý, že musíte zložiť svoju masku a ukázať svoje najhlbšie pocity. No bez toho, aby sme riskovali, aby sme sa odhalili, aby sme išli s kožou na trh a zažili aj hanbu a neúspech, nemôžeme rásť. Nemôžeme dosiahnuť úspech, ani zmenu, po ktorej túžime.

Zlyhanie a potom úspech

Zraniteľnosť je tá cesta v rozprávke, ktorú si vyberie hlavný hrdina alebo hrdinka. Tá najviac zarastená, tá, v ktorej sa musíte brodiť močiarom svojej mysle. Keď sa započúvame do príbehov úspešných ľudí, napríklad takých, ktorí prednášajú na TED konferenciách, nájdeme v každom príbehu cestu cez prekonanie neúspechov, nájdeme tam „spadnutie na hubu“, nájdeme tam zlyhanie, hanbu, zraniteľnosť. A na konci je dôvod, prečo ten človek stojí na pódiu. Pretože niečo dokázal.

Brené Brown je skvelá rečníčka, má niečo po päťdesiatke, je matkou dvoch detí. Keby ste ju stretli na ulici, je ako jedna z nás. Napriek tomu, ona stojí na pódiu a hovorí 18 miliónom ľudí, ako zlyhala, ako si nebola istá, ako sa nervovo zrútila ako začala s terapiou. Jej sila je v tom, že pozná vďaka svojím výskumom príbehy desiatok tisícov ľudí. Sú to hodiny rozhovorov, množstvo napísaných odborných prác a kníh.

No na konci toho všetkého je iba jedna veta: Prijmite svoju zraniteľnosť.