Mária Henrieta, zakladateľka prvého rozária na Slovensku, bola šľachtičná českého pôvodu. Jej otec gróf Rudolf Chotek bol známy svojou ústretovou a ľudskou povahou, ktoré po ňom zdedila.
Silná kresťanská viera a náboženstvo zohrávali v jej živote dôležitú úlohu. Absolvovala púť do Svätej zeme, vyučovala náboženstvo, podporovala činnosť mládežníckych kresťanských organizácii, aktívna bola aj v kresťansko sociálnej politike. Celý život pomáhala prostým ľuďom, podnikala charitatívne aktivity, za čo jej bolo udelené najvyššie pápežské vyznamenanie vtedajším pápežom Piom X, u ktorého bola dokonca prijatá na osobnej audiencii.
Najväčši rozárium v strednej Európe
Láska k prírode a umelecké nadanie boli druhým smerom, ktorým ju to ťahalo. Mária bola milovníčkou a vášnivou pestovateľkou ruží, mnoho odrôd sama vyšľachtila a dodnes je známa ako Ružová grófka. Vďaka silnému zanieteniu, húževnatosti, ale aj vďaka dedičstvu po otcovi a bratovi sa jej podarilo vybudovať jedno z prvých a najväčších rozárií v Európe, ktoré sa v roku 1910, v čase svojho najväčšieho rozkvetu vyrovnalo aj tomu Parížskemu. Nachádzalo sa pri kaštieli v jej rodnej Dolnej Krupej.
Mária Henrieta chodila v krupskom kroji. Foto - kastieldolnakrupa.sk
Najväčšie rozšírenie ružovej záhrady bolo v roku 1910, keď z Krupiny doviezla ružiarsku pozostalosť po najznámejšom uhorskom šľachtiteľovi ruží Rudolfovi Geschwindovi. Rozárium prečkalo aj 1. svetovú vojnu, keď grófka pôsobila ako sestra Červeného kríža vo vojenskom lazarete v Trnave.
Mária Henrieta sa stala uznávanou “ružiarkou”, na ružiarskych kongresoch patrila medzi čestných hostí, šľachtitelia pomenúvali po nej svoje výpestky. Ako na odborníčku sa na ňu obracajú so žiadosťami o identifikovanie sporných ruží.
Obchod s ružami
Po 1. svetovej vojne založila “ružovú škôlku” a zisk z predaja ruží financovali náklady na fungovanie rozária. Vydala 2 predajné katalógy ruží s ponukou viac ako 850 odrôd. V roku 1926 vydáva prvý predajný katalóg ruží s ponukou 711 odrôd a v roku 1929 druhý, v ktorom bolo na predaj 885 sort ruží. Svoje ruže inzerovala v nemeckej tlači.
Foto - kastieldolnakrupa.sk
V roku 1930 do vatikánskych záhrad poslala ako dar svojich 400 najkrajších ruží. Celkový počet ruží, ktoré pestovala odhadovala na 6000. Dokladov o obchodovaní sa nezachovalo veľa, o to cennejšie sú záznamy o predaji ruží z rokov 1928 a 1937 do zámockého parku v Průhonicích (JV od Prahy). Najmä údaj o obchode z jari roku 1937 je zaujímavý, pretože sa dá považovať za poslednú z preukázateľne realizovaných objednávok z grófkinej škôlky.
Pribúdajúcimi rokmi však rozárium strácalo na svojej kráse a vpád vojsk počas 2. svetovej vojny spôsobil jeho úplné zničenie.
M. H. Choteková - najväčšia žena ružiarka
Jej zásluhy na vzostupe pestovania ruží na našom území a všetky aktivity po zaradení do európskeho kontextu nás oprávňujú hovoriť o M. H. Chotekovej ako o najväčšej žene – ružiarke.
Na jej počesť boli pomenované štyri ruže, dve za jej života a dve posmrtne Gräfin Chotek (Kiese, 1911), Marie Henriette Gräfin Chotek (Lambert, 1911), Comtessa Maria Henrietta (Györy, 2006), Rosengräfin Marie Henriette (Kordes, 2013).
Význam jej priekopníckych aktivít v oblasti pestovania ruží na území bývalého Československa spočíva aj v tom, že podnietila založenie prvých verejných rozárií v Prahe na Petříne a v Bratislave v petržalskom parku. Mária Henrieta Choteková sa dožila takmer 83 rokov, zomrela 13. februára 1946.