Okrem reakcie lekárov však prišlo aj niečo, čo ma prekvapilo. Matky, ktoré zažili „v pohode pôrod“ odmietajú, že niečo podobné by sa dialo. Ženy, komentujúce, že dnešné matky sa nevedia spratať do kože, sú rozmaznané a nič nevydržia.
Keď sa to stane druhý, tretí či štvrtý raz, zvyknete si. A potom to prestanete čítať. Nenávisť vás otupí a myknete len plecom. Na každého sa nedá podať trestné oznámenie, človek by potom nič iné nerobil.
Megaprekvapenie však prišlo, až keď ženy prišli na prvé zasadnutie svojho regionálneho parlamentu – čakala ich namiesto rokovačky vedľajšia miestnosť s obrazovkami. Ženy predsa nemôžu byť v jednej miestnosti s mužskými poslancami. Môžu sa však zúčastniť rokovania cez videohovor.
Sú ženy, pre ktoré je narodenie dieťaťa konečne prvým zmyslom života. Sú ženy, ktoré mali zmysel života aj pred tým. Žiadna z týchto skupín nie je horšia ani lepšia.
Mohlo by sa zdať, že ak sa budeme viac pýtať na to, ako sa cítia ženy v mestách, budú zas z plánovania vylúčení muži. Táto rovnica však úplne neplatí.
Štatistiky hovoria, že jedno z troch dievčat má dieťa ešte pred dovŕšením osemnástky. Rozhovor o sexe je tu absolútne tabu. Ak o ňom hovoríte, v komunite sa to považuje za nabádanie mládeže k hriechu.
Harvardskí vedci skúmali takmer 80 rokov, čo je kľúčom k šťastiu človeka. Výskum sa začal ešte v roku 1938 a na chvíľu vedcom odpustíme, že skúmali len životy 724 mužov a žiadnej ženy.
