Koncom februára parlament nevyslovil súhlas s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor). Diskusia o jeho prijatí sa najviac sústreďovala na genderovú ideológiu. Pandémia a s ňou spojený počet volajúci žien, potvrdila, že Slovensko má vážny problém s domácím násilím. Zmení covid názor spoločnosti na tento problém? Bude sa riešiť intenzívnejšie?

“Áno, skutočne, môžem potvrdiť, že vďaka pandémii Covid 19, ktorú sme ´na vlastnej koži´pocítili, zažili všetci a všetky, sa naozaj zintenzívnil verejný a mediálny diskurz o domácom násilí a násilí páchanom na ženách. Zdá sa, že v situácii všeobecného ohrozenia, v ktorom  sme doslova ´na jednej lodi´ je pre kohokoľvek prístupnejšie prijať, uznať, zaujímať sa aj o problémy, ktoré možno dovtedy prehliadal, nevedel si predstaviť...  Úlohu určite zohrala aj akcentácia  nevyhnutnosti boja proti akémukoľvek násiliu aj (či práve) v časoch corony napríklad pani prezidentkou. Na druhej strane si nemyslím, že by iniciátori/ky kultúrnych vojen ´pre coronu´ korigovali svoje postoje a ambície, pokiaľ ide o ratifikáciu Istanbulského dohovoru alebo hoaxy ohľadom tzv. gender ideológie. Napokon už počas prvej vlny sme boli svedkami niekoľkých pokusov zmeniť  či zvrátiť existujúci právny stav okolo umelého prerušenia tehotenstva.”

Štyri dni po odmietnutí Istanbulského dohovoru sme si zvolili najkonzervatívnejší parlament, aký sme tu zrejme kedy mali. Medzi prvými zákonmi po prvej vlne nebola záchrana ekonomiky, ale návrh na sprísnenie interrupcií. Návrh neprešiel viac náhodou než preto, že by ho odmietla väčšina poslancov a poslankýň. Čo to hovorí o vnímaní ženských práv na Slovensku?

“Je to  stará dobrá mocenská prax: nekompetentnosť, nemohúcnosť pri riešení skutočných aktuálnych problémov prekryť, premostiť zástupným quazi problémom. A v tomto konkrétnom prípade to vypovedá práve o tom,  že časť novej politickej reprezentácie práva žien odmieta, neakceptuje, ignoruje.”

Silvia Porubänová.  Foto - TASR

Matovič, jeho vláda a ženy

Ako vnímate postoje vlády Igora Matoviča k zlepšovanie práv žien na Slovensku? Aj samotného premiéra?

“Premiér sa nikdy netajil tým, že pokiaľ ide napríklad o kultúrno-etické otázky zastáva výsostne konzervatívne postoje. V roli predsedu vlády sa dosiaľ  v širšom kontexte osobne neprezentoval, ak máme na mysli napríklad spomínané otázky násilia páchaného na ženách alebo nerovnakého odmeňovania za rovnakú prácu, či zosúlaďovania pracovného rodinného a osobného života. Čo sa týka  postojov ostatných členov, členiek vlády, dá sa povedať, že ak hovoríme o  situácii žien na Slovensku,  akoby išlo o dve vlády v jednej. Na jednej strane odmietanie rodovej rovnosti už v teoretickej a terminologickej rovine (Sme rodina a Oľano), na druhej strane akceptácia modernej reality a medzinárodných záväzkov (SaS a Za ľudí).”

V dosahovaní pokroku smerom k rodovej rovnosti je Slovensko omnoho pomalšie ako iné členské štáty EÚ. Od roku 2005 kleslo o sedem priečok. To bolo pred pandémiou, aké to bude po nej?

“Pokrok v oblasti rodovej rovnosti sa meria niekoľkými indexami, nie všetky realisticky odrážajú skutočný a merateľný rozvoj v oblastiach, ktoré sú vôbec merateľné. Tak či onak, čísla, ktoré môžeme očakávať budú závisieť od štrukturálnych ekonomických a sociálnych dôsledkov krízy. Zdanlivo paradoxne sa dá predpokladať, že budú ´lepšie pre ženy´,  ak sa ekonomické dopady v prvej vlne prejavia v odvetviach a sektoroch, kde pracujú prevažne muži.”

To znamená, že sa rozdiely sa nebudú prehlbovať len preto, že si muži pohoršia? Napríklad, keď hovoríme o odmeňovaní, kde priemerný platový rozdiel medzi ženami a mužmi je 21 percent, a na rovnakej pozícii zarábajú ženy o 9 percent menej ako muži?  

“Áno. Počas, resp. tesne po globálnej hospodárskej kríze v roku 2008 sa rodový mzdový rozdiel nezvýšil práve z toho dôvodu, že  táto kríza ´na prvú´ zasiahla  intenzívnejšie a viditeľnejšie skôr mužov a to - zjednodušene povedané - zo štrukturálnych ekonomických dôvodov.”

Platové rozdiely sa môžu znížiť

Čiže pandémia nemusí zhoršiť rovnosť medzi ženami a mužmi?

“Opakujem-autentická skúsenosť s novým typom krízy a jej dôsledkami môže  byť naopak príležitosťou pre progres v tejto oblasti. Napokon, ak by sme spočítali ľudí, ktorí stáli a stoja v prvej línii boja proti covidu-19, iste neskonštatujeme, že ženy sú vo výraznej  menšine, či len ´do počtu´! Niet teda racionálneho dôvodu, aby aj v čase po kríze rezignovali na svoju aktívnu a rovnocennú úlohu, či pasívne očakávali výsostne mužské rozhodnutia.”

Silvia Porubänová v Silnej zostave.  Foto - facebook

Pandémia znamenala väčšiu záťaž pre ženy: mnohé pracujú v prvej línii, majú na starosti starostlivosť o starších, ale k práci pribudla aj starostlivosť o domácnosť a deti, ktoré sa učili dištančne. Ešte viac sme si v praxi zažili, čo je neplatená práca. Bude po pandémii viac doceňovaná?

“Príliš by som sa nenádejala. Ak budeme mať šťastie a povedzme v polovici budúceho roku budeme z najhoršieho vonku,  väčšina populácie sa rýchlo ´otrasie´ v očakávaní nových impulzov a príležitostí. Na zlé sa aj zo sebazáchovných dôvodov rýchlo zabúda... Bude úlohou odborníkov/čiek, médií, mimovládnych organizácií aj občianskej statočnosti jednotlivcov, aby osobné skúsenosti z časov pandémie neupadli do  zabudnutia, ale autenticky sa pretavili  do výziev verejných politík.

Odchod z ministerstva, Krajniak a Joch

Po 24 rokoch ste skončili na ministerstve práce a sociálnych vecí, kde ste väčšinou pôsobila v riadiacich pozíciách. Povedali ste vtedy, že ste zažili 10 ministrov, ministeriek, ale nikdy sa nestalo, že by politika a ideológia  významne intervenovala do výskumnej práce ľudí, ktorí sa zaoberajú chudobou, situáciou detí, žien, znevýhodnených skupín obyvateľstva… Čo znamená pôsobenie ministra Krajniaka pre zlepšenie postavenia žien na Slovensku?

“Ani minister Krajniak sa nikdy netajil svojimi krajne konzervatívnymi názormi a stanoviskami. Naopak, vždy ich rád a hrdo prezentoval ako svoju voľbu aj právo.  Obrázok jeho predstavy o mužsko ženskej rovnosti dokonale dokresľuje  machistické vtipkovanie na margo manželky a manželiek všeobecne, či ´presúšanie´ sa v maskáčoch pri celoplošnom testovaní.  Bolo to nielen neúctivé voči  žene prezidentke a hlavnej veliteľke ozbrojených síl (ktorú by sme na rozdiel od neho a pri vhodnej príležitosti v maskáčoch videli s radosťou (smiech), ale okrem iného zjavne nevie odolať militantným zvodom v akejkoľvek forme.”

Naposledy ste boli riaditeľkou Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Bez výberového konania Vás nahradil kontroverzný publicista a bývalý politický poradca Roman Joch. Podľa neho by mala mať žena volebné právo, ak má najmenej dve deti. Ako vnímate takého personálne zmeny? Čo hovoria o postoji ministerstva k ženám?  

“Pán Joch je človek osobne a ideologicky blízky ministrovi Krajniakovi. A už pred časom som sa vyjadrila, že skôr rád mediálne provokuje, čerí hladinu... v bežnom pracovnom kontakte sa naopak konfliktom vyhýba, neverím teda ani tomu, že podobné kontroverzné vyhlásenia myslí úplne vážne. A pokiaľ ide o výberové konanie - podľa zákona sa musí uskutočniť do 6 mesiacov od poverenia, teda v prípade pána Jocha asi do 3. januára 2021. Predpokladám teda, že už prebehlo a pán Joch bol úspešný..(smiech).”

Pandémia prehĺbila mnoho problémov, vidíte aj nejaké pozitíva roku 2020?  

“Celkom iste, mali sme čas zastaviť sa, stíšiť, zamyslieť, urobiť si poriadok okolo seba aj v sebe. Hlavne však dúfam, že si do nového roku ponesieme imperatív solidarity, súdržnosti a slušnosti.”