Viktória Laurent-Škrabalová je talentovaná slovensko-francúzska spisovateľka a poetka pochádzajúca z Košíc. Začínala ako novinárka a spisovateľka na Slovensku, ale osud ju zavial do Francúzska, kde sa jej spisovateľská múza rozbehla naplno.

Vyštudovaná inžinierka v oblasti manažmentu má na konte už viaceré zbierky poézie, detské knihy, fantasy literatúru, ako spoluautorka aj zbierku fotografií o Paríži. Jej poznávacím znamením je autentický záujem o ochranu životného prostredia, aktívne pôsobí v hnutí Greenpeace, pracuje v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, čo sa prejavilo aj v témach jej viacerých diel.

Jej poetická tvorba sa objavuje pravidelne v rôznych francúzskych literárnych a umeleckých revue. Od roku 2019 taktiež maľuje a jej obrazy už boli vystavované na kolektívnych výstavách vo Francúzsku, na tohtoročnom Bienále v Benátkach aj v Zürichu.

Viktória Laurent-Škrabalová vždy snívala o Paríži

Viktória sa narodila v Košiciach, detstvo a mladosť prežila v Prešove. Po štúdiu v Nitre sa zamestnala v Bratislave v hoteli, kde jej život zariadil veci inak. „V hoteli, kde som pracovala, som stretla Francúza a bola to láska na prvý pohľad. Od toho momentu mali veci rýchly spád. Po niekoľkých mesiacoch som letela do Paríža.“

Viktória Laurent-Škrabalová s manželom.  Foto - archív VLS

Hoci písala aj na Slovensku a vyhrala niekoľko cien, až v Paríži sa jej vášeň pre písanie rozbehla naplno. „Každé jedno miesto, budova, park, ma oslovoval. Objavila som nový svet. Hoci spočiatku som si aj poplakala. Predsa len som opustila rodinu, priateľov, prácu a začínala takmer od začiatku.“

Už prvý deň po príchode začala študovať na Sorbonne. „Život vo Francúzsku mi pripadal nemysliteľný bez toho, aby som ovládala francúzsky jazyk. Jazyk je kľúčom k slobode a francúzsky jazyk mi svojim spôsobom dal krídla. Hneď prvý rok po mojom príchode do Francúzska som začala písať poéziu vo francúzskom jazyku.“

Vydala svoju prvú zbierku poézie, nasledovali úspešné detské knihy. V roku 2011 získala Cenu Bibliotéky za poviedku s ekologickým posolstvom Syndrom BEE. To ju povzbudilo pretaviť svoj záujem o ekológiu a životné prostredie aj do náročnejšieho žánru.

Apokalyptický román Antropocén: projekt Oáza

Výsledkom je dystopický apokalyptický román Antropocén: projekt Oáza, ktorý vyšiel tento rok vo vydavateľstve Enribook. Hlavnou inšpiráciou pre vznik originálneho príbehu bola vysoko aktuálna téma klimatickej zmeny a jej apokalyptické následky.

„Inšpirácia sa skrýva vždy v realite. Moje angažovanie sa v Greenpeace a spojenie s ekológiou mi vnuklo nápad napísať román. Niečo ako výstrahu.“ Príbeh rozpráva o ľudskosti a veciach, ktoré nemožno vrátiť späť. Po prírodnej kataklyzme ľudia osídlili oceány. Vyhynuté vodné živočíchy nahradili robotické šrotovacie stroje, ktoré brázdia podvodné hĺbky a zbierajú odpad po predchádzajúcich generáciách. Platformová spoločnosť z neho čerpá energiu a zdroje na technologický a biologický výskum. Mieri k jedinému cieľu: vytvoreniu novej Oázy pre ľudstvo.

Foto - archív VLS

Na napísanie románu s tak náročnou témou sa dôkladne pripravovala, čítala vedecké štúdie a publikácie uznávaných autorov ako Jared Diamond, spolupracovala aj so seizmológom. „Román som písala s pocitom neodkladnosti. Trvalo mi tri roky, kým bol rukopis hotový. Za ten čas som prešla vyhorením, novým štúdiom a zmenou zamestnania. Zároveň som mala pocit, že ma dobiehala realita. Niektoré dystopické časti románu sú už dnes blízko realite.“

Viktória sa netají tým, že keď opisovala problémy sveta, nesmierne ju ťažili. „Zaplavoval ma pocit beznádeje nad tým, čo všetko vieme a napriek tomu nemeníme smer. Myslím si, že je v určitých pasážach knihy cítiť moje sklamanie politickými predstaviteľmi, ktorých konanie je obmedzené dĺžkou volebného obdobia. Zabúdajú na to, že sú ľuďmi ako ostatní a žijú s nami na tej istej planéte.“

V knihách sa zamýšľa nad stavom planéty

Keďže pracuje  v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, v oblasti valorizácie bioodpadov, na otázku, kto je zodpovedný za všetky negatívne dôsledky klimatických zmien, má jednoznačnú odpoveď. „Je zbytočné zakrývať si oči. Spúšťačom klimatických zmien je človek. Naša planéta nám poskytla kvalitné životné podmienky a „humpľujeme“ ju, ako keby sme mali náhradné riešenie. Zabúdame, že nejde o to zachrániť kožu planéte, ale ide o kožu človeka. Planéta si bez nás poradí. Stačí príklad prírody v oblasti Černobyľu, ktorá prežila a bez prítomnosti človeka dnes prekvitá.“

Román Antropocén je okrem svojej hlavnej ekologickej témy aj príbehom rodín a mnohých krehkých hrdinov. Tí okrem problémov svetového významu a prežitia ľudstva riešia aj tie svoje „malé“ problémy, ako odcudzenie, narušené vzťahy, vyrovnanie sa s minulosťou a kríza identity. „Hrdinovia knihy prežívajú vnútorné pocity rovnako ako ich prežíva dnešný hrdina. Nemyslím si, že žiarlivosť, sklamanie, odcudzenie budú v budúcnosti ľudia preciťovať inak.“

Viktória Laurent-Škrabalová je presvedčená, že prečítanie knihy čitateľa inšpiruje k rozmýšľaniu nad stavom a budúcnosťou planéty. „Možno bude pobúrený, možno znechutený, možno len mávne rukou. Ale ak sa ho román dotkne hocijakým spôsobom, či už pozitívnym alebo negatívnym, znamená to, že zanechal stopu a zúrodnil pôdu pre ďalšie premýšľanie.“

Paríž ako kniha fotografií

Jej druhou srdcovkou je téma Paríž. Hlavné mesto Francúzska jej bolo zrejme súdené. „Paríž som navštívila prvýkrát v rámci školského výletu, keď som mala sedemnásť rokov. Naša sprievodkyňa nám vtedy povedala, aby sme sa postavili pred katedrálu Notre-Dame, zavreli oči a želali si niečo. Vraj sa nám to splní. Želala som si, aby som sa do Paríža vrátila.“

To sa jej vďaka osudovému stretnutiu podarilo a v Paríži sa usadila. Zamilovala sa najmä do jeho multikultúrnosti. „V Paríži máte možnosť stretávať ľudí rôznych národností, zisťovať ich zvyky, ich kultúru, ochutnávať ich kuchyňu. Paríž je bohatý ľuďmi, ktorí tam žijú.“

Život v Paríži bol inšpiráciou aj ku vzniku knihy fotografií, ktorá vyšla v roku 2021 pod názvom Fluctuat Nec mergitur. Čiernobiele fotografie fotografa Jána Juhaniaka obohatila Viktória svojimi textami. Názov knihy ukrýva motto mesta Paríž, ktoré znamená - Zmieta sa, ale nepotopí sa.

Motto je podľa Viktórie stále aktuálne. „Kniha jednoducho nemohla niesť iný názov. Mesto Paríž dýcha históriou a  je nositeľom mnohých kultúr. Keďže fotografie zachytávajú Paríž bez pretvárky, skutočnú „esenciu“ tohto nádherného mesta, nemohli sme zvoliť lepší názov ako jeho motto. O to viac, že sila motta Fluctuat Nec Mergitur zarezonovala nanovo po atentátoch v Paríži v roku 2015. Chcete umlčať zbraňami radosť zo života Parížanov? Chcete im zabrániť sadnúť si na terasu reštaurácie a užívať si chvíľu pri poháre vína? Nedokážete to! Paríž a Parížania sú neporaziteľní. Žiadna búrka Paríž nepotopí.“

Výstava malieb od Viktórie Laurent-Škrabalovej.  Foto - archív VLS

Výstava malieb v Bratislave

Povzbudená pozitívnymi ohlasmi na svoju tvorbu pracuje talentovaná slovensko-francúzska spisovateľka Viktória Laurent-Škrabalová na svojich ďalších dielach. „Napísala som novú zbierku francúzskej poézie, mám rozpísanú detskú knihu vo francúzštine a fantasy poviedku v slovenčine. Koncom tohto roka vyjde na Slovensku vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov aj detská kniha o kompostovej dážďovke inšpirovaná mojím povolaním.“

Viktóriine maľby budú 1.decembra vystavené na vernisáži kolektívnej výstavy francúzskych a slovenských umelcov vo Francúzskom inštitúte v Bratislave.