Čaká nás v krajine veľká lekcia. Nielen preto, že tento rok bude 30. výročie Nežnej revolúcie, hneď potom aj parlamentné voľby. Čaká nás veľká lekcia zo správania sa k tomu, že v prezidentskom paláci sedí žena. Toľko komentárov o jej postave, vlasoch a dekolte len za prvý deň inaugurácie, to chce ozaj ešte asi čas a možno o pár mesiacov to bude lepšie.

Napríklad vážený dlhoročný protokolista Václava Havla Ladislav Špaček zhodnotil, že by niektoré „jej partie“ zakryl a šaty sa mu nepáčili, pretože jej nebolo vidieť krk, „čo je u ženy veľký hendikep“. Stylistka Zeigler by jej zasa dala telové lodičky, pretože „opticky by nohy pôsobili jemnejšie, ženskejšie, dlhšie a štíhlejšie.“

Obsesia celej spoločnosti štíhlosťou je v politike jasne a výhradne aplikovaná len na ženy. Nikto nikdy nezhodnotil plešinku Andreja Kisku, ani bruško Andreja Danka. Zatiaľ som si nevšimla, že by niekto komentoval, či má Richard Sulík proporčne dlhé nohy ani to, či už Béla Bugár nemá viac vrások a šedín ako pred 20timi rokmi.

Za to Monika Beňová si takmer každý mesiac vypočuje od nejakého podareného bulváru, že už nemá 30, ale 50. STARNE, predstavte si. Šialené, však? Pravidelne sa dozvieme o outfitoch ministeriek a o kabelkách poslankýň. Týždeň predtým sme si vypočuli názor celého národa na titulku módneho časopisu a predpokladám, že ešte to pár týždňov potrvá, kým ľudia pochopia, že prezidentka nie je figurína. Že nie je modelka na móle, ktorá má 45 kilogramov, že je to prosto normálne prezidentka.

Protokolisti možno časom pochopia, že komentovať, či je hendikep pre každú ženu, že jej nevidno krk, je úplne primitívny komentár, a že prezidentka neprišla do úradu na to, aby mala opticky čo najdlhšie a najštíhlejšie nohy, ale, že tam prišla menovať ústavných sudcov, profesorov, poveriť premiéra a vládu a veliť armáde. Aj vojnu môže vyhlásiť s nedokonalými partiami, zakrytým krkom a kratšími nohami. Tak ako zatiaľ každý slovenský prezident bez sixpacku na bruchu.