Tu sa narodili a vyrastali Emil Škoda, Karel Gott aj Jiří Suchý. O Plzni sa dá hovoriť veľa - mesto piva, žltých električiek, či mesto s druhou najväčšou synagógou v Európe (po Budapešti) a treťou vo svete (po Jeruzaleme). Plzeň má jedno z najväčších mestských námestí v Európe. Zdobia ho elegantné gotické a renesančné budovy s mnohými najvýznamnejšími pamiatkami mesta, ako je katedrála sv. Bartolomeja, radnica a morový stĺp.

Spoznáte aj rozprávkové postavy Spejbla i Hurvínka, ktoré v meste vznikli. Kto sa chce preniesť do detských čias môže navštíviť aj bábkové múzeum.

Synagóga v Plzni.  Foto - autorka

V súvislosti s Plzňou však výrazne rezonuje meno rakúskeho architekta, predchodcu modernizmu Adolfa Loosa. V meste sa nachádzajú byty, ktoré architektonicky navrhol pred asi sto rokmi. Niektoré z týchto bytov dnes slúžia ako koncertné priestory, či sobášne siene. Môžete ich navštíviť so sprievodcom a originálnym spôsobom sa tak zoznámiť s mestom a jeho dejinami. Riešenia, ktoré v nich nájdete, by sme mohli aj dnes zapracovať do našich bytov. Oplatí sa inšpirovať!

Génius Loos so slabosťou na ženy?

Kým bol Adolf Loos? Narodil sa v roku 1870 v Brne, študoval v Drážďanoch, ale pre konflikt s profesormi školu nedokončil. Dostal sa však do Ameriky, kde tri roky manuálne pracoval, čo ovplyvnilo aj jeho vnímanie architektúry. Jeho diela, okrem Viedne, kde dlhé roky pôsobil, možno vidieť v celej Európe: v Paríži, v Montreux, v Semmeringu. Veľa jeho diel nájdeme v Česku, kde navrhol Müllerovu vilu v Prahe, či iné projekty v Brne a okolí.

Adolf Loos.   Foto - autorka

Samostatnou kapitolou sa však stal jeho pobyt v Plzni, kde v rokoch 1907 - 1932 vytvoril množstvo zaujímavých interiérových realizácií. Tu sa aj zblížil s Klárou Beckovou, dcérou významného investora Otto Becka, ktorá sa stala jeho treťou manželkou. Čím bol Loos starší, tým si bral mladšie ženy. Jeho prvá manželka bola mladšia o 10 rokov, druhá o 25 a tretia až o takmer 35 rokov. Bol neplodný kvôli syfilisu, ktorý v mladosti prekonal. S pribúdajúcimi rokmi strácal sluch. V roku 1933 zomrel v sanatóriu pri Viedni.

Ako to v Plzni začalo?

Okrem automobilového závodu a pivovaru sa v Plzni nachádzalo niekoľko iných úspešných podnikov. Niektoré z nich vlastnili vzdelaní židia (Plzeň obývala početná židovská komunita, preto sa tu nachádza druhá najväčšia synagóga v Európe). Medzi nimi bola aj fabrika na výrobky z drôtu rodiny Hirschových. V roku 1907 sa Vilém Hirsch a jeho žena Marta vo Viedni zoznámili s Adolfom Loosom, ktorého pozvali do Plzne. Loos ešte v ten istý rok pricestoval a dostal ponuku navrhnúť rekonštrukciu ich bytu na prvom poschodí domu na Plachého 6.

Byt podľa návrhu Adolfa Loosa.   Foto - autorka

Neskôr sa Loos spriatelil s ďalšími rodinami zo židovskej komunity a pre nich navrhol okolo 13 interiérových realizácii, z ktorých sa dodnes zachovalo osem. Architektonické zmeny stáli investorov toľko, koľko dve vily v meste, ale kto chcel bývať luxusne v centre Plzne a mal na to, tak s Loosom bol úspech zaručený. Loos v Plzni pôsobil, s malými prestávkami, prakticky až do smrti. Tento rok Plzeň sprístupnila ďalší ním navrhnutý byt - Huga Semlera, kde v roku 1945 veliteľ nemeckých síl podpísal kapituláciu.

Gertrúda a Vilém sa nestihli zabývať

Salón prepojený s jedálňou. Oproti sebe zrkadlové steny, ktoré vytvárajú efekt tzv. nekonečnej enfilády.  Hlavná stena obývačky je zdobená bielo-zeleným mramorom zo severného Talianska, uprostred sa nachádza krb. Celok doplňuje mahagónový obklad. Zaujímavo je vybavená spálňa so vstavanými skriňami, v ktorých je miesto na klobúky, kravaty, vreckovky, opasky atď. Je tu aj tajná chodba a mnoho ďalších riešení, ktorými sa dá inšpirovať aj dnes.

Byt podľa návhu Adolfa Loosa.  Foto - autorka

Napríklad v blízkosti kúpeľne sú dvoje záhadné dvere v stene. Sú to zabudované „koše“ na špinavé pradlo: na biele a farebné. V takých krásnych interiéroch na Bendovej 10 býval v 30. rokoch minulého storočia inžinier Vilém Kraus s manželkou Gertrúdou a s dvomi deťmi. V byte bola, samozrejme, aj izba pre slúžku. Zaujímavé je však to, že táto izba mala vstavané skrine a okno, čo v tých časoch bolo neobvyklé.

Rodinu židovského pôvodu postihol veľmi smutný osud. Vilém v roku 1939 vycestoval do Anglicka, aby pripravil nové zázemie pre rodinu. Tá sa však nikdy za ním nedostala, odviezli ich do koncentračného tábora, kde zomreli. Dom sa dostal do rúk Nemcov. Po vojne od roku 1954 bol v národnej správe. Kraus sa už nikdy neoženil a ani nenavštívil Plzeň. Jeho byt získalo mesto od štátu v roku 1994.

Loos a skutočný relax

Obývačka, ktorá hneď na prvý pohľad robí veľký dojem priestrannej, ale zároveň útulnej. Až keď si sadnete na sedačku alebo do kresiel, pochopíte, čo znamená relax. Zaujímavá je najmä fotelka, ktorá je navrhnutá tak, aby si v nej človek mohol vystrieť nohy, uložiť na operadlá ruky a pohodlne čítať noviny a dokonca aj zaspať.

Byt podľa návhu Adolfa Loosa.  Foto - autorka

Zachovaný salón zdobí obloženie dyhovaným čerešňovým drevom so zabudovanými rámami s japonskými drevorytmi, k tomu nadväzuje pás tmavej zelenej tapety. Centrálne sa v obývačke nachádza krb z červených tehál, nad ním je zrkadlo a celok lemujú mramorové polostĺpy. Obývačka je prepojená s jedálňou. Steny sú obložené žltým travertínom a nad bufetovým pultom sa nachádza impozantné zrkadlo.

Byt navrhovaný dvakrát

V byte na adrese Klatovská třída 12 bývali Voglovi: Štěpánka a Josef. Josef bol detský doktor židovského pôvodu. Na tom istom poschodí mal svoju ordináciu s čakárňou a röntgenovou pracovňou - tie sa však nezachovali. Podobne ako spálňa, detská izba, či kuchyňa. Čo je zaujímavé - tá sa nachádzala dosť ďaleko od jedálne (za ordináciou) a to znamená, že služba, ktorá tu pracovala, mala určite každý deň nabehaných veľmi veľa krokov.

Vypínač v byte podľa návhu Adolfa Loosa.  Foto - autorka

Zaujímavosťou je, že práve tento byt Adolf Loos navrhoval dvakrát. Prvýkrát v roku 1908 - pre podnikateľa Otto Becka. Ten sa ale s nábytkom navrhnutým Loosom presťahoval do domu Müllerových na námestie Míru 2. Druhýkrát Loos navrhoval ten istý priestor po 20 rokoch - pre dcéru majiteľa domu, čiže Štěpánku.

Osud Štěpánky a Josefa

Aký osud stretol majiteľov tohto luxusného bytu? Pred nacistami sa im podarilo utiecť. Po vojne však utekali druhýkrát - pred komunistickou totalitou. Bývali v Kanade. Priestory ich plzenského bytu počas nemeckej okupácie slúžili ako úrad práce, po vojne boli využívané ako zasadacie priestory pre riaditeľstvo úradov.

Dnes byt vlastní mesto Plzeň. Náročné reštaurátorské práce boli dokončené v roku 2014. Obe miestnosti sú doplnené presnými replikami pôvodného voľne stojaceho nábytku a preto sa v nich viete posadiť. Ale pozor aj na tie repliky, ktoré boli urobené podľa zachovaných fotografií - cena jednej fotelky začína od dvoch tisíc eur!

Plzeň urobila veľmi dobrý ťah, keď sprístupnila návštevníkom byty navrhnuté Adolfom Loosom. Vďaka tomu si môžeme na vlastnej koži vyskúšať luxus spred sto rokov.

 

(Obsah vznikol v spolupráci s CzechTourism Slovensko)