Uprostred horských masívov s výhľadom na najvyššiu horu Rakúska Grossglockner svieti v tme upravená ľadová dráha. Pripravených je desať kotúčov v dvoch farbách a teplý punč.

Inštruktor nám v krátkosti vysvetlí pravidlá alpskej podoby curlingu, ktorý patrí k najstarším druhom športu na svete, a dva tímy môžu začať súťažiť. Vyhráva ten, ktorému sa kotúč podarí dostať čo najbližšie k čiernemu puku. Ten volajú holub.

Ľadový curling v Heiligenblut.  Foto - autorka

“My nehráme tradičný curling. Tento náš ľadový alpský šport má u nás veľkú tradíciu, hráme ho iba v zime a to vždy, keď sa dá dokopy nejaká malá skupina. Je jedno, či dospelí alebo deti,” vysvetľuje Paula Muellmann, ktorá má v turistickej organizácie Korutánsko na starosti región Národný park Vysoké Taury. 

Heiligenblut: romantika a žiadne davy

Po ľadovom curlingu si dáme večeru v reštaurácii miestneho hotela. Kým si vychutnávame jedlá z regionálnych produktov, pri vedľajšom stole začne spievať skupinka mužov. Je to kostolný zbor, ktorý má valné zhromaždenie. Po nich sa chytia akordeónov dedko a 11-ročný vnuk, ktorí v rodinnom hoteli pracujú. 

V dedinke Heiligenblut v Národnom parku Vysoké Taury si oddýchnete a spomalíte. Malebná obec očarí všetkých, ktorí nevyhľadávajú masovú turistiku. V jednej z najkrajších horských dedín v susednom Rakúsku žije asi tisícka miestnych a turistom je k dispozícii šesť hotelov. Častokrát ani nebudete potrebovať nemčinu. V trojhviezdičkovom hoteli Rupertihaus nás na recepcii privítala Češka a v reštaurácii obsluhovala Slovenka. 

Lyžiarske stredisko Grossglockner/ Heiligenblut. Foto - autorka

Heiligenblut, asi 5 hodín cesty autom z Bratislavy, je malebná dedinka, ale prekvapí vás históriou i možnosťami, ako tu stráviť zimu či leto. V zime ponúka upravené trate lyžiarom, bežkárom snowboardistom, freeriderom, ale aj tým, čo chcú sánkovať, korčuľovať sa, vyskúšať si snežnice alebo si vychutnať zimnú turistiku. 

Grossglockner/Heiligenblut: Lyžovanie s krásnym výhľadom

Do lyžiarskeho strediska Grossglockner/ Heiligenblut sa vyveziete priamo z parkoviska kabínkovou lanovkou a môžete sa začať rozhodovať, na ktorej z upravených zjazdoviek začnete - či pôjdete na Schareck alebo na susedný kopec Hochfleiss. K dispozícii máte 55 kilometrov lyžiarských tratí s 12 vlekmi a lanovkami, ktoré siahajú až do výšky 2900 metrov nad morom. Väčšinou ide o červené trate, takže si tu určite vychutnáte rodinnú lyžovačku. Zvlášť, keď deti do desať rokov za vleky platia štyri eurá na deň.

Lyžiarske stredisko Grossglockner/ Heiligenblut. Foto - autorka

 

Naša inštruktorka a sprievodkyňa Barbara Kramser pozná miestne svahy dôverne. Ako dieťa lyžovala takmer každý deň. “Vždy, keď som sa vrátila zo školy, zhodila som doma školskú tašku, vzala lyže a išla lyžovať,” spomína si. Jej otec pracoval v lyžiarskom stredisku a tak za vleky platiť nemusela. Zo zjazdovky nám ukazuje dva domy, ktoré stoja bokom od svahu.

“To je dom mojich rodičov a vedľa je dom môjho brata,” vysvetľuje. Barbara Kramser dnes lyžuje s turistami. Od roku 2004 pracuje v turistickej organizácii Korutánsko, posledných osem rokov v rodnej dedine Heiligenblut. 

Lyžiarske stredisko Grossglockner/ Heiligenblut.  Foto - autorka

Heiligenblut má jeden z najkrajších kostolov

Po lyžovačke nás Barbara zavedie do kostola svätého Vincenta, ktorý je považovaný za jeden z najkrajších a najznámejších kostolov nielen v Rakúsku. Stavba, ktorej prvá zmienka je z roku 1253, vás ohúri svojou mohutnosťou, bohatstvom a históriou. Oltár v kostole je bohato vyzdobený zlatom, ktoré sa tu neďaleko ťažilo. Ťažba zlata mala najväčší rozmach okolo roku 1600, potom sa radikálne zmenila klíma a tunely, kde dovtedy ľudia ťažili nerastné bohatstvo, pokryl ľad. 

Kostol sv. Vincenta v Heiligenblut. Foto - autorka

V kostole sa dozviete aj to, prečo sa dedinka volá Heiligenblut, teda svätá krv. Názov sa spája s legendou o dánskom vojakovi Bricciusovi, ktorý od bizantského cisára dostal za svoju vernosť fľaštičku s krvou Ježiša Krista. Vzácnu relikviu si schoval bizarne - rozrezal si lýtko a tam si ju zašil. Počas cesty domov za svojím umierajúcim otcom, zahynul v lavíne neďaleko dediny, kde jeho telo na jar našli.

Pochovali ho na mieste, kde vznikla najprv kaplnka, neskôr kostol a potom obec Heiligenblut. Relikviu chodia uctievať ľudia zo všetkých krajín sveta, v 13. storočí bola kostol dokonca slávnejšia než samotné Lurdy.

Kniha obetí hory Grossglockner

Pred kostolom je starobylý cintorín. Na jeho začiatku stojí železný kríž a k nemu je pripevnená železná kniha. “Sú v nej vytepané mená obetí, ktoré pochoval Grossglockner,” vysvetľuje Barbara Kramser.

Na najvyššiu horu Rakúska, ktorá má 3798 metrov nad morom, sa každý rok vyberie asi 5000 ľudí, počet obetí sa ráta na desiatky. Chodia tu aj naši horolezci a turisti. Podľa dobovej tlače dokonca vystúpili prví slovenskí horolezci na Grossglockner už v roku 1858. 

Železný kríž obetiam hory Grossglockner.  Foto - autorka

V národnom parku Vysoké Taury je vychytená nielen zimná sezóna. Od mája do novembra je otvorená alpská vysokohorská cesta Großglockner Hochalpenstraße, ktorá vedie cez jednu z najkrajších častí parku.

“Je to naozaj nádhera. Großglockner Hochalpenstraße patrí k najvyhľadávanejším turistickým cieľom v Rakúsku,” hovorí Lada Pranter, Češka, ktorá v Korutánsku žije a pracuje už takmer 30 rokov. V turistickej organizácii Korutánsko má na starosti centrálnu a východnú Európu.

Podľa ich štatistík navštívilo alpskú vysokohorskú cestu Großglockner Hochalpenstraße minulý rok 330 áut, teda asi milión návštevníkov. 

(Článok vznikol v spolupráci s organizáciou Kärnten Werbung)