Počítaš si kalórie? Ako je možné, že si tak vo forme? Čo mám robiť, aby som vyzerala ako ty? Otázky na instagrame, ktoré sa mi opakujú napriek tomu, že sa snažím vyslovene vyhýbať témam chudnutia a predstavám, ako ženy majú vyzerať. Sama s tým zápasím roky. A myslím si, že nemám zdravý vzťah k vlastnému telu. 

Žena a vzťah k vlastnému telu

Ľudia na instagrame zväčša očakávajú dokonalosť. Ak vás vidia športovať alebo vidia nejaký výsek vášho života, urobia si na základe toho vlastné závery. Pamätám si ako sme s mojím mužom boli v Taliansku na dovolenke.

V Neapole sme sa nadžgali pizzou a vínom a ja som na ďalší deň postla storky, že pizza je super, ale treba aj makať. Nevinné storky. Vzápätí mi napísala followerka, že mi dáva unfolllow. Nie kvôli hejtu alebo banálnym veciam. Úprimne mi napísala, že má poruchy prijímania potravy a vzorec - dám si pizzu, musím cvičiť, jej neprospieva. Chvíľu sme si písali a ja som sedela na hoteli a vedela, že má úplnú pravdu. 

Nemám zdravý vzťah k vlastnému telu. Mám celulitídu, bojujem s kilami... Posledné týždne sa mi rozhasili hormóny. Pribrala som tri kilá, mám vyrážky po celej tvári a som z toho na nervy. V mojej hlave sa striedajú výčitky z jedla s ráciom. Zápasím a niekedy prehrám. 

Som veľmi sebavedomá žena a sledujem, že ma to ničí. Hovorím si, čo asi zažívajú baby, ktoré majú sebavedomie nižšie ako ja? Ako sa asi vysporiadajú s týmto všetkým? 

Okolo seba sledujem rôzne stavaných mužov. Bez starostí, bez tlaku, bez nárokov. Závidím im. Vyrastať v prostredí, kde sa vaša hodnota neposudzuje podľa toho, akú nadváhu máte. Osviežujúce. Oproti tomu ženy, či chcú, či nie, zápasia s tým, že aj s Harvardom a všetkými schopnosťami sveta, čelia najprv skenovaniu očami po postave. Ničí nás to všetky, zápasíme s tým mnohé. 

Obezita mužov a žien je iná

Sama nad tým veľa premýšľam. Sama vidím, že sa posúvame, no pomaly. Sama chcem, aby naše deti nemuseli prechádzať tým, že máte 9 rokov a teta vám porozpráva, že ste bacuľka a mali by ste schudnúť. Sama viem, že dieťaťu to zostane v hlave celý život. Chcela by som, aby rovnako ako posudzujem obéznych poslancov, ktorí presadzujú svoju politiku, sme posudzovali aj ženy. Bez objektivizácie, bez predsudkov. Ak môže byť poslanec naozaj nezdravo tučný a počúvame jeho obsah, prečo nie sme rovnako féroví k ženám? 

Budúcnosť nám však nastavuje zrkadlo aj inak - mení sa pravidlo, že tuční ľudia sú tí, ktorí sa prežierajú a majú všetkého dostatok. Dnes sa v civilizovaných krajinách mení tento vzorec a štíhli ľudia sú tí bohatí. Chudobní ľudia majú prístup k nekvalitnému a zlému jedlu a obezita začína byť symbolom chudoby, nie nenažranosti. Čaká nás zmena vzorcov v hlave. Čaká nás búranie predsudkov voči ženám aj mužom. 

A v prvom rade musíme začať búrať bariéry sami v sebe. Našu hodnotu neurčuje pár kíl navyše, ani celulitída. Náš prínos spoločnosti nie je založený na postave modelky. Už si to len musíme upraviť v hlavách, vrátane mňa.