|
Odborníci označujú tzv. mingles ako novodobý fenomén medzi modernými partnermi. Ako by ste tento typ vzťahu definovali?
"Označenie tohto novodobého vzťahu je z anglického „married, but single“, čiže „ženatý/vydatá, ale slobodný/á“. Je to partnerský alebo manželský vzťah, kedy sú ľudia spolu, ale nežijú spolu. Každý z partnerov má vlastnú domácnosť, vlastné financie a nezávislosť. Stretávajú sa iba vtedy, keď chcú a majú to dohodnuté. Sú si verní a prechovávajú voči sebe úctu a rešpekt, ale nezdieľajú spolu jednu domácnosť – to je pre nich tabu."
Ide tam len o financie? Alebo najmä o nejaký priestor na svoj vlastný život, slobodu?
"Pre tento druh vzťahu je charakteristická finančná a časová nezávislosť, ale partneri si zakladajú na tom, že majú stáleho partnera. Vystupujú ako pár a dávajú ostatným vedieť, že sú zadaní. Kým ide o ich spoločenský a sexuálny život, majú to vyriešené. Sú tam jeden pre druhého a hoci sa ich vzťah odohráva akoby na diaľku, poskytuje im nasýtenie tých potrieb, na ktorých sa spoločne dohodli. Čas majú naplánovaný a podelený na kultúrne, športové, voľnočasové a víkendové aktivity. Spoločne trávia aj dovolenky, akurát do ich spolužitia nepatrí zdieľanie jedného priestoru."
Stretávate sa vo vašej praxi často s ľuďmi, ktorí vedú takýto život?
"Je to skôr príležitostne. Ja sprevádzam skôr páry, keď sa dostanú do krízy. Pri mingles je spolunažívanie založené na dohode, ktorá funguje. Zvyčajne sa u mňa ocitne žena, ktorá zatúži po bežnom rodinnom živote a dieťati a muž tomu nie je otvorený. Vo svojej praxi sa stretávam skôr s mužmi, ktorým model oddelených domácností vyhovuje a cítia menej tlaku kvôli záväzkom, pričom o sex majú postarané a vedia, že keby potrebovali, žena sa o nich postará."
Hovoríte, že sa muži spoliehajú, že sa žena postará. Nie je takýto vzťah skôr akýmsi sebectvom?
"Netrúfam si povedať, že mingle vzťahy by boli sebecké, pokým idú do nich partneri s vedomím, že je to ich slobodná voľba a sú v tom dobrovoľne obaja a uzrozumení s nastavenými pravidlami. Sú voľbou oproti čiastočne zastaraným partnerským modelom predchádzajúcich generácií. Sociológovia upozorňujú, že nás čakajú vyhliadky „zážitkových manželstiev“ – čo značí, že budeme mať počas života niekoľko partnerov v závislosti od toho, v akej životnej etape práve budeme a čo bude našou prioritou. Pri stúpajúcej dlhovekosti mať jedného partnera na celý život je menej pravdepodobné."
Life koučka Janette Šimková. Foto - facebook
Sú teda mingles vzťahy budúcnosťou ľudstva?
"Sú ľudia, ktorí majú silnú potrebu veľkého súkromia a nezávislosti kvôli pocitu bezpečia a ochrany pred zraniteľnosťou a bolesťou. Potreby, očakávania a túžby tak žien, ako aj mužov sa menia. Kríza mužstva spôsobuje, že si muži neraz prídu stratení a nepotrební pri silných a nezávislých ženách. Role sa preskupujú, ale emocionálna výbava mužov a žien nie je vždy kompatibilná tak, že by im umožnila párovať sa bez zbytočných komplikácií. Žijeme v digitálnej dobe, ktorá oberá ľudí o chuť investovať energiu a úsilie dlhodobo do vzťahov. Máme k dispozícii kultúru, ktorá nás zvádza prísľubom niečoho lepšieho, dostupnejšieho, čím možno ľahko nahradiť to, s čím nie sme spokojní."
Tak prečo je toľko párov v krízach?
"Zažívam páry, ktoré nemajú krízu preto, že by boli vyslovene nešťastní. Oni len uvažujú v kontexte toho, že ľúbia svojho partnera, ale... Za tým „ale“ sú nereálne očakávania z toho, že láska sa vytvára sama od seba a dokáže nás ľahko transformovať na lepšiu verziu. Z praxe môžem potvrdiť, ako veľa námahy stojí partnerov vytvárať spoločný bezpečný priestor, v ktorom by každý z nich mohol byť sám za seba a prijatý taký, aký je. Pri súčasnom tempe žitia a fungovania im na to nemusí zostávať dostatok času, priestoru, energie, chuti, vôle, vytrvalosti, húževnatosti..."
Poďme späť k samotnej téme „mingles“. Sú takýto partneri len medzi mladšími vekovými kategóriami alebo na tento štýl nabieha aj tzv. „stará škola?“
"Vek nebýva rozhodujúci. Ľudia si tento druh vzťahov volia najmä preto, že nie sú schopní z nejakého dôvodu žiť v dlhodobých a plnohodnotných vzťahoch. Predpoklad je, že vyrastali v nefunkčných alebo rozvedených rodinách. Preferujú ich tiež ženy, ktoré majú za sebou dlhodobé a neúspešné vzťahy. Majú strach a obavy naviazať sa a pripútať v ďalšom, potenciálne neperspektívnom vzťahu. Bývajú vyčerpané z kompromisov, ktoré robili a z neslobody vo vzťahu, kde ťahali za kratší koniec."
Tak komu by ste tento typ partnerstva odporúčali a komu vôbec nie?
"Každý vzťah závisí od dôvery, tento obzvlášť. Je preň potrebná zvýšená miera tolerancie a „nevlastnenia“. Je to spojenectvo, ktoré si zakladá na vernosti a potrebná je aj disciplína. Žiarlivejšie typy v ňom trpia, lebo ľahšie prepadávajú pochybnostiam a podozrievavosti. V takomto vzťahu nie je obsiahnutý klasický pocit bezpečia, ktorý sa odohráva vďaka každodennej prítomnosti toho druhého. Nastanú situácie, kedy nebude partner k dispozícii práve vo chvíli, keď ho ten druhý bude najviac potrebovať. Z toho vznikajú emočné zranenia, ktoré keď sa neodkomunikujú, vzťah naštrbujú. Rovnako tak blízkosť a intimita sa náročnejšie budujú v rovnakej intenzite práve vo chvíli, keď je pár spolu."
Ilustračné foto pixabay
Keď sa na to pozrieme v globále, aké výhody majú mingle páry?
"Zakladajú si na tom, že sú si navzájom vzácni, ich život nie je stereotypný a oni si ho tak môžu naplno užívať bez obmedzení a prispôsobovania sa. Je to ich prevencia pred tým, aby vzťah zovšednel a vytratila sa z neho túžba a nepredvídateľné zážitky. Nezaťažujú sa nudnými rutinami a môžu si mnohé rituály ponechať bez toho, aby partnera nimi desili alebo ich museli meniť (od jedenia v posteli, hygienických procedúr, pozerania istých žánrov, hrania playstation...) Za veľkú výhodu považujú, že si môžu zachovať istú dávku nezávislosti a venovať sa naplno všetkému, na čo by v klasickom vzťahu nemali priestor."
Určite viete povedať aj nevýhody mingles. Aké?
"Úskalie je, že mingles príliš veľa času spolu netrávia. Sú tak znevýhodnení tým, že na vzťahu nemôžu aktívne pracovať, zaujímať sa jeden o druhého, riešiť každodenné problémy, preukazovať si pozornosť a náklonnosť, všímať si maličkosti – všetko premenné, ktoré preverujú, aký pevný vzťah naozaj je. Romantické prechádzky, návšteva divadla a kulinárske večere sú povznášajúce, ale nezaručujúce, že toho druhého skutočne poznáme a sme tu pre neho keby čokoľvek. Za veľkou slobodou a nezávislosťou sa môže skrývať aj veľký kus samoty. Z príbehu jednej mojej klientky viem, ako jej bolo ľúto, keď prišla večer po práci domov a nikto na ňu nečakal. Uvedomila si, že zaspávať a zobúdzať sa vedľa partnera je pre ňu nenaplnená túžba."
Máte aj iný zaujímavý prípad z vašej praxe?
"Spomínam si na jeden. Zoja ma vyhľadala po tom, čo jej partner po troch rokoch oddeleného spolužitia otvorene potvrdil, že svoje rozhodnutie nezmení a žiť s ňou nebude, ani o dieťati neuvažuje. Keď sa s ním na večierku Zoja zoznámila, Peter bol už pár týždňov po ťažkom rozchode, ktorý ho veľmi zranil a rovno to aj povedal. Pri ďalších stretnutiach avizoval, že o klasický vzťah nestojí, ale je otvorený ísť do vzťahu, kedy budú spoločne tráviť čas a mať spoločné zážitky, pričom si každý z nich zachová svoje bývanie a svoje svety, ktoré nebudú meniť iba kvôli tomu druhému.
Zoja pristala, aj jej sa to vtedy hodilo. V práci konečne postúpila do riadiacej funkcie a čakalo ju náročné pracovné nasadenie. Keď jej najlepšia priateľka po mnohých pokusoch konečne otehotnela, popriala jej k 40. narodeninám, aby sa konečne rozhýbala a vykašľala sa na kariéru, ktorá nestojí za to, keď zostane bez dieťaťa."
Zmenila svoje rozhodnutie?
"Zoju to prebralo z pocitu, že vlastne dobrý vzťah má, aj nemá. Otvorila túto tému s Petrom a precitla z nádeje, že by to mohli zmeniť a zosobášili by sa. Peter nechcel opustiť mingles model. Pre Zoju to znamenalo, že sa musí rozhodnúť. Opustila Petra, ale po pol roku sa k nemu vrátila. Prišlo jej to lepšie, ako byť sama a naháňať vhodného kandidáta na otcovstvo. To jej však pokoj neprinieslo – nie je síce sama, ale ani nežije s niekým, kto by s ňou denne zdieľal svoj život. Predstava, že nestihne byť mamou, ju máta a oberá o radosť zo života. Po dieťati túži, ale bojí sa vzdať sa vzťahu, kde má aspoň nejakú malú istotu, že nezostane úplne sama."
Ilustračné foto: pexels
Vyzerá to tak, že rodičovstvo je zrejme pre mingles partnerov kameňom úrazu...
"Áno, námietky majú aj demografi, ktorí tomuto trendu pripisujú celosvetovo pokles pôrodnosti. Predpoklad je, že čím dlhšie žijú ľudia oddelene, tým menej sa stávajú prispôsobiví a ochotní vymeniť vlastné pohodlie za manželstvo, zakladanie rodiny a starosti spojené s výchovou potomkov."
Majú vôbec takýto partneri deti?
"Niektorí mingles sa tak rozhodnú. Zvyčajne tí, ktorí sami vyrastali vychovávaní len jedným z rodičov a model neúplnej rodiny považujú za prirodzený. Odborníci sú skôr skeptickí voči takýmto rozhodnutiam, lebo deti to ovplyvní a poznačí v tom, že nezažijú klasický model spolužitia muža a ženy. Zástancovia mingles však argumentujú tým, že dieťa oboch rodičov má a tí sa o neho zodpovedne starajú, aj keď žijú oddelene. Silným argumentom býva aj to, že lepšie je byť dieťaťom mingles, než dieťaťom vyrastajúcim v úplnej rodine, ale plnej hádok a napätia. Nedá sa to generalizovať, ale máme dočinenia s tým, že dieťa potrebuje prostredie navodzujúce potrebný pocit bezpečia, aby sa vyvíjalo v zdravú, vyrovnanú a odolnú osobnosť."
Myslíte, že takýto partneri vedia žiarliť a hádať sa, alebo ich netrápia žiadne nezhody?
"Ani tomuto vzťahu sa nevyhnú bežné problémy, aj keď ich zasiahnu v trochu odlišnom prevedení kvôli tomu, že stereotyp nevytvárajú. Chce to od mingle partnerov vynaložiť zvýšené úsilie na veľkorysosť, empatickosť a tolerantnosť, aby udržiavali emocionálnu stabilitu. Tá prispieva k dobrej intimite a blízkosti, ale univerzálna záruka v tom nie je. Láska v akomkoľvek vzťahu potrebuje dopĺňať svoje zdroje, na čom sa potrebujú podieľať obaja partneri, lebo zákon reciprocity nepustí. Ak má jeden z nich pocit, že sa musí väčšmi snažiť alebo prinášať obete, začne mať pocit využívania a to sa do vzťahu premietne v podobe toxicity. Tú tvorí najčastejšie nepriateľské a deštruktívne správanie prejavujúce sa kritickosťou, pohŕdaním, obviňovaním, mlčaním alebo mentálnou či emočnou neverou."
