Tri mesiace abstinujem od alkoholu. Za posledné roky som alkohol síce nepila vo väčších množstvách, no teraz som sa rozhodla prestať úplne. Prišlo to náhle. Vôbec som o tom neuvažovala, ani to neplánovala. Zrazu mi to jedného pekného októbrového dňa napadlo a prestala som. Možno ma inšpirovalo množstvo článkov, ktoré som predtým, akoby náhodou čítala v rôznych médiách. Mnohí ľudia v nich hovorili o svojich skúsenostiach s abstinenciou. Ani jeden z nich nebol alkoholik. Iba sa im proste chcelo žiť s úplne čistou hlavou. V minulosti som si často dávala rôzne výzvy – nejedla som sladké, na isté obdobie úplne vynechala cukor a pri každom nákupe nervózne študovala zloženie každého výrobku. Bola som tri mesiace bez nakupovania, skúšala som aj vypustiť sociálne siete, no to sa mi nepodarilo. Vždy to ale bol akýsi príkaz/zákaz. Tlačila som na seba, že odteraz už….. a po celý čas sa cítila nepríjemne. Bolo to divné a hoci som to vydržala, vôbec ma to netešilo. Necítila som hrdosť, ani radosť. Nemala som pocit, že som nejakú výzvu zvládla.

S alkoholom to bolo iné. Keď som si dala posledný pohárik tatranského čaju s mojou obľúbenou autorkou z Austrálie, ktorej tento alkohol veľmi chutil, niečo sa mi preplo v hlave. Odložila som pohárik a bez akéhokoľvek záväzku či rozhodovania prestala piť. Ani raz som nepocítila, že mi to chýba, alebo že by som si dala víno, či gintonic. Všetci okolo mňa pijú. Normálne – sviatky, prípitky, aperitív pred obedom, silvester, Nový rok. Vždy je príležitosť. Doma mi stojí asi 10 fliaš dobrých vín, ktoré postupne rozdám. Podarujem, otvorím pre toho, kto príde na návštevu a vyjadrí chuť si dať. Alkohol v mojom svete akoby zrazu nemal miesto. Nepotrebujem ho. Nikdy som veľa nepila, ak nerátam, samozrejme, vysokoškolské roky, lyžovačky, žúry, niekoľkodňové party. Vtedy to k našim životom patrilo, telo znieslo veľa, poradilo si s tým ľahko. Do tej 35-ky nebol žiaden problém. No dnes telo signalizuje, že nemá záujem. Hlava si praje byť čistá a jasná. Nebudem jej predsa odporovať.

 

 

Bez alkoholu je život oveľa autentickejší. Mám ťažkú chvíľu, prejdem si ňou. Neutekám k dvom pohárom vína, ktoré ma otupia. Prežívam emóciu naplno. Ak sa hnevám, cítim úzkosť, alebo sa chcem baviť, prežijem to naplno. Som unavená, ľahnem si a spím. Nepotrebujem “šlaftrunk”. Prežívanie emócií naplno je veľmi obohacujúce. Ak totiž príde emócia (najmä nepríjemná) zvykneme ju zahnať pohárikom, niekedy celou fľaškou (alebo koláčom či čokoládou) No ona sa vráti. Čím viac budeme svoje pocity vytesňovať tým, že ich prekrijeme nejakou tou závislosťou, tým viac nám budú klopať na dvere, až nakoniec vletia dnu a zaplnia celú miestnosť našej duše. Možno to poznáte. Cítite sa smutná, ale napriek tomu vyrazíte na párty a dáte si pár drinkov, pijete do vesela. Na druhý deň máte “smútkom obalenú” každú mozgovú bunku a navyše je vám zle.

Moje okolie reagovalo na moju abstinenciu rôzne. Jedni tvrdili, že vydržím do vianočných večierkov. Druhí zasa, že na občasnom pohári vína nie je nič zlé, mala by som si dať, je to dokonca zdravé. Ďalší to považovali za pózu, iní mi viedli siahodlhé prednášky o tom, že nie alkohol, ale cukor je ten pravý jed. Výborní boli aj tí, ktorí sa ma pýtali – A do kedy akože nebudeš piť? Odpoveď “asi navždy” nechápali. Potom prišli menšie výčitky. To si nepripiješ ani na Silvestra? To si nedáš ani na svahu? Nedala som si a všetci to prežili. Bez alkoholu je mi dobre, moje telo ho nechce, nebudem ho nútiť. Na Nový rok som si prečítala, že jedným z trendov na rok 2019 podľa Pinterestu je prestať piť alkohol. Zasmiala som sa, že som neplánovaný trendsetter. Po návrate do práce mi kolega povedal, že tento rok si dal predsavzatie, že to bude jeho rok bez alkoholu. Takže o pár dní budeme možno na firemnom večierku s minerálkou tancovať na skladbu Abstinent od Pary. A bude nám dobre.