Nezaradený poslanec národnej rady a bývalý poslanec OĽANO Martin Čepček predložil štvrtý návrh zákona na sprísnenie interrupcií. V máji 2022 mu neprešli tri novely zákona o interrupciách.

Chce novým pokusom presadiť, aby sa umelé ukončenie tehotenstva mohlo vykonať iba v štyroch špecifických prípadoch - v prípade ohrozenia života matky, ohrozenia zdravia matky, diagnostikovaného ťažkého poškodenia dieťaťa a v prípade tehotenstva ako následku znásilnenia.

Čepček chce opäť sprísniť interrupcie 

Pre interrupcie z dôvodu ťažkého poškodenia dieťaťa zároveň má platiť podmienka, že trvanie tehotenstva nepresiahlo 24 týždňov. V prípade tehotenstva následkom spáchania trestného činu na matke trvanie tehotenstvo nesmie presahovať 12 týždňov.

V prvých troch prípadoch musia dôvody potvrdiť nezávislé lekárske správy minimálne dvoch lekárov z odboru gynekológia a pôrodníctvo alebo odboru príslušného diagnóze.

„Návrh v súlade s presvedčením väčšiny spoločnosti zakotvuje, že umelý potrat nie je odporúčané riešenie. Zlepšuje potratový zákon poskytnutím vyššej ochrany nenarodenému dieťaťu a odstránením diskriminácie na základe veku dieťaťa tým, že odstraňuje bezdôvodné potraty,“ zdôvodnil Čepček svoj návrh podľa agentúry SITA.

Podľa prieskumu agentúry AKO z októbra 2021 pritom súhlasí so sprísnením súčasnej legislatívy len 7,9 percenta opýtaných. Podľa 32,1 percent respondentov by sa zákon nemal meniť a podľa 30,5 percent ľudí by sa mala potratová politika ešte viac uvoľniť.

Návrh poslanca Čepčeka považuje mimovládna organizácia Možnosť voľby za jeden z najrepresívnejších, ktoré boli predložené v NR SR. "Čepček chce, aby sme na Slovensku nastúpili na cestu Poľska, ktorého právna úprava interrupcií necháva zomierať ženy," píše organizácia na scoiálnej sieti.

„Návrh napríklad vyžaduje dve lekárske správy, ktoré potvrdia, že život, či zdravie ženy nie je možné zachrániť iným spôsobom, čo v praxi bude viesť k zdržaniu zákroku zachraňujúceho život a zdravie pacientky. To môže mať za následok tragické prípady, aké poznáme z Poľska a iných krajín, kde podobné podmienky viedli k úmrtiam žien,“ dodáva k tomu Adriana Mesochoritisová z tejto organizácie.

Slovensko dlhodobo nespĺňa štandardy WHO

Aj tento Čepčekov návrh odporuje Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO), ktorá naopak odporúča odstrániť právne a politické prekážky, ktoré bránia v prístupe k interrupčnej starostlivosti na Slovensku.

Svetová organizácia vo svojej správe dokazuje, že obmedzovanie prístupu k interrupciám neznižuje ich počet, len ich robí nebezpečnými, pretože to môžu viesť ku kritickému oneskoreniu v prístupe k interrupcii. Podľa WHO je interrupcia vo svete bežným zákrokom, pričom šesť z desiatich neplánovaných tehotenstiev a tri z desiatich všetkých tehotenstiev sa končí umelým prerušením tehotenstva.

“Od posledného usmernenia WHO v roku 2012 sme neimplementovali žiadne z predošlých odporúčaní. Naopak, zaznamenávame regres, keď dnes už s polročnou pravidelnosťou dochádza k pokusom ešte viac obmedziť či kriminalizovať interrupcie. Zdravotná starostlivosť nesmie podliehať ideologickým tlakom. Riešenie je vo vedeckých poznatkoch a ľudskoprávnych východiskách,” uviedla výkonná riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva Silvia Porubänová.

Vyjadrila sa tak na tlačovej konferencii, kde mimovládna organizácia Možnosť voľby predstavila slovenský preklad najnovšieho Usmernenia SZO k interrupčnej starostlivosti, ktoré aktualizuje verziu vydanú v roku 2012.

“Usmernenia sú veľmi podrobné, komplexné a prinášajú konkrétne odporúčania.  Preto sme ich preložili,” uviedka k tomu Adriana Mesochoritisová z Možnosti voľby s tým, že budú text rozposielať, aby bol dostupný ženám, lekárom a lekárkam, politikom a političkám, občianskym organizáciám.

Ženy majú na Slovensku problémy s prístupom k interrupcii 

Organizácia Možnosť voľby a Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) dlhodobo  upozorňujú, že Slovensko nespĺňa väčšinu štandardov SZO v dostupnosti a kvalite interrupčnej starostlivosti.

Ženy, ktoré sa rozhodnú podstúpiť interrupciu, čelia na Slovensku nedostatku informácií, odmietnutiu i ubližujúcemu prístupu. V niektorých regiónoch interrupciu nevykonávajú vôbec. Medzi veľké prekážky patria aj povinné čakacie doby, vysoká cena či nemožnosť podstúpiť tabletkovú formu interrupcie.

Kritickú situáciu potvrdil aj  výskum Možnosti voľby, ktorý mapoval dostupnosť poskytovania interrupcie na žiadosť ženy. Slovensko sa v európskom rebríčku dostupnosti interrupcie (European Abortion Atlas) umiestnilo na nelichotivom 43. mieste z 52 krajín Európy. Najhoršie parametre SR dosiahla v oblasti dostupnosti interrupcie, klinickej starostlivosti a poskytovaní služieb a v dostupnosti informácií.

Čepček a Ukrajinky

Od roku 2018 bolo v parlamente predložených 24 návrhov na sprísnenie interrupcií, a minulý rok tieto snahy pokračovali. Hneď vo februári uprostred humanitárnej krízy na Ukrajine predložili poslanci Čepček s Rastislavom Schlosárom a Magdalénou Sulanovou (Kotlebovci- Ľudová strana Naše Slovensko) návrh zákona, ktorým by zakázali interrupcie pre cudzinky, ktoré sú na Slovensku a nemajú u nás trvalý pobyt.

Zákaz by sa vzťahoval aj na ženy, ktoré boli znásilnené počas vojny na Ukrajine a chceli by podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva. To považuje Adriana Mesochoritisová za veľmi nešťastné, aj keď návrh nebol schválený.

“Nešťastie je v tom, že aj keď nie sú takéto návrhy schválené, stále ovplyvňujú prostredie a takáto diskusia ubližuje ženám, všetkým. Tým zo Slovenska, ale aj tým z Ukrajiny, kde majú menej reštriktívnej zákony,” povedala pre Ženy v meste Mesochoritisová.