Dnes som sa celkom náhodou ocitla vo facebookovej debate. Hej, viem. Už to je základná chyba. Všetci predsa vieme, že žiadny problém sa nikdy v živote nevyriešil na sociálnych sieťach. Ale viete ako je to, chvíľu si nedáte pozor, a ste v tom. 
 
Diskusia bola o komentári k jednému rozhovoru. Nebudem zachádzať do konkrétností. Šperkárka Petra Tóth hovorila o svojom biznise a kariére. Komentár bol nahnevaný, hejterský. Že nie je šperkárka, že ľudia nemajú vkus. V podstate, že je to folklórna kolotočarina a Petra Tóth by nemala byť nikde označená ako šperkárka. Rýchly veľký oblúk k demokracii a k tomu, akí sú Slováci nevkusní. 
 

Šperky Petry Tóth a otázka vkusu

Viete, ono to je s vkusom vždy tak trocha ošemetné. Nie je to totiž matematika a neviete ho vypočítať. Každý má iný vkus, a aj keď sa rozhodne vieme zhodnúť na tom, či niekto maľuje dobrou technikou, alebo nie, je množsťvo ľudí, ktorým sa páči fotka Saudeka, a potom rovnako veľký tábor, ktorému sa to zdá nevkusné. 
 
Veľakrát v živote som zažila takúto debatu. Elitársku. Kde niekto s akože dobrým vkusom išiel vysvetliť druhému, že je sedlák a trčí mu slama z topánok. Kde ďalší mentoroval nad tým, že niekomu sa páčia Nedvědovci, keď by všetci mali počúvať Bacha. Kde sa ten druhý cíti viac, pretože má pocit, že tomu-rozumie-jednoducho-viac. Nikdy pritom netušíme, či nehovoríme práve s niekým, kto je rád, že je nažive a pretĺka sa, kým my si dávame druhé flatwhite v hlavnom meste s dvoma vysokými školami. Povyšovanie sa nad druhých ešte nikdy nič nikomu neprinieslo. 
 
Je jedno, či sa vám páčia šperky Petry Tóth. Mne napríklad nie. Je to na mňa príliš blyšťavé a tak celkovo, také veľké veci na sebe nenosím. Je to bižutéria mimo môjho vkusu. Nie mimo celým-vesmírom-odsúhlaseného-správneho-vkusu. O tom, čo sa má hrať a vysielať, mali sme tu potratové komisie a kádrové posudky, a kam nás to doviedlo, však áno. 
 
 

Experiment a diskusie na sociálnych sieťach

Späť však k tomu, že táto diskusia bola na sociálnych sieťach. Počúvala som dnes v lese so psom podcast nemeckého novinára. Jeho Ted talk hovoril o experimente, ktorý urobili. Jeho magazín spravil krátky test, kde ste mohli odpovedať na sedem základných otázok. O politike, migrácii, LGTBI komunite, a tak. Posledná otázka zároveň bola, či by ste boli ochotní stretnúť sa osobne na diskusiu s niekým, kto má opačný názor. Tí, ktorí označili, že áno, sa dostali o kolo ďalej. Magazín teda urobil rýchly základný algoritmus, ktorý spároval ľudí opačných názorov a zároveň vybral dvojicu tak, aby bývala čo najbližšie k sebe. 
 
Novinári boli nervózni. Netušili ako experiment dopadne. Po stretnutiach im však chodili emaily, že to bolo príjemné stretnutie. Popisoval, ako diskutovali o právach homosexuálov totálny odporca manželstiev, s lesbou, ktorá je v zväzku so svojou partnerkou a majú spolu aj deti. Obaja sa naďalej stretávajú a stali sa z nich dobrí známi. Keď potom skúmali v prieskume, ako to dopadlo aj vedecky, výsledky prekvapili. Takmer všetci účastníci popisovali, že sa vo svojom jasnom názore posunuli trocha do stredu a lepšie pochopili druhú stranu. 90 percent považovalo stretnutie za príjemné, a zo zvyšných desať bolo 7 percent nespokojných preto, že ich sparing partner neprišiel. Zázračné výsledky. 
 

Nediskutujte na sociálnych sieťach, rozprávajte sa

Plynie z toho úplne jediná vec - musíme už konečne pochopiť, že diskusiu na Facebooku, ani na žiadnej inej sociálnej sieti, nikto nikdy nevyhrá, nič nikdy neposunie a nikomu nepomôže. Často sa ma v diskusiách pýtajú, či majú reagovať na takéto komentáre pod článkami alebo pod statusmi. Moja odpoveď je vždy rovnaká. Ak máte známeho, alebo priateľa, ktorý má iný názor, zoberte ho na pivo a porozprávajte sa s ním. Možno nájdete porozumenie. Ale v anonymite za počítačom ešte nikto nikdy v živote k porozumeniu nedošiel. Zároveň je naozaj dobrý plán stretávať sa cielene s ľuďmi, ktorí majú na veci iný názor. Ste liberálka a máte kamaráta, ktorý je silno veriaci? S rešpektom sa porozprávajte o rôznych témach. Z vlastnej skúsenosti hovorím, že ma už nekonečne nudia diskusie, kde každý s každým súhlasí. Navyše, aj vás to lepšie vytrénuje argumentovať a zamyslieť sa nad vašim postojom. 
 
Ak vás už v priebehu pondelka dvakrát zasvrbeli prsty pri anonymnom trollovi, ktorému ste šli napísať, že je proruský idiot, vedzte, že to po prvé nemá význam, žiadny efekt, a akurát vás to stojí energiu. Energiu, ktorú viete radšej minúť na pokec s predavačkou za pokladňou, ktorá práve vynadala náhodnému Rómovi. Bude to mať rozhodne väčší efekt. 
 
Ženy v meste, želám vám úspešný a nehádavý týždeň!