Možno to poznáte. Prídete na stretnutie, pracovné. Stretnete cudzích ľudí, podáte im ruku, a oni si vás pritiahnu a donútia vás pobozkať sa na líce. Situácií, kde sa ženy musia spoločensky bozkávať s cudzími ľuďmi – v súkromí, aj v práci – je veľa. Minule som môjmu mužovi hovorila, že občas mi to skúsia robiť aj politici. Zväčša sa stihnem ohradiť, uhnúť, odtiahnuť, párkrát ma to ale zastihlo šokovanú a nepripravenú a stalo sa.

Bavme sa o tom, že je to nepríjemné

Ono je to často nepríjemné aj mužom, obzvlášť introvertom. Celkovo bozkávanie je pomerne zásadné vstupovanie do intímnej zóny, často sa to deje s úplne cudzími ľuďmi, bezdôvodne. Nie sme v tom samé, absolvovať to občas musí aj kancelárka Merkelová. Niektorí sa urazia, keď im len podávate ruku, niekedy je to nepríjemné, ale možno by sme o tom mohli začať hovoriť. 

Minulý rok o tom písala pre britský Guardian novinárka Lisa Martin. „Počas siedmich rokov, keď som pokrývala dianie v parlamente v Canberre, som často chodila na večere alebo eventy, kde som bola jediná žena. Poslanci a businessmani si často potriasli rukami so všetkými mužskými novinármi, a potom prišli ku mne a prešli k bozkávaniu. Vždy mi to bolo nepríjemné, veľmi často som týchto mužov videla po prvý raz v živote. Raz jeden radový poslanec pri bozku na líce zotrval príliš dlho a popritom mi voňal vlasy. Bolo to nechutné. Iný raz, mala som vystretú ruku a chystala sa predstaviť, ale namiesto toho bol čudný moment, zmätok, ktorý sa skončil zrazením našich hláv. Je to sexistický anachronizmus? Tradícia, ktorá odolala aj času?,“ pýta sa v komentári na názor ľudí.

Zmení to koronavírus?

Najviac tomu paradoxne pomohol koronavírus. Ľudia sa zo dňa na deň prestali oblapávať, mnohým sa uľavilo. Introvertom a ženám odpadlo trápne naznačovanie, že bozky sú nám nepríjemné. Ľudia teraz skôr zápasia s tým, či si namiesto podania rúk ťuknú na pozdrav lakťami. Bozky? To nikomu, našťastie, ani nenapadne.

Vytvorili sa nové situácie, keď sa ľudia pýtajú toho druhého, čo mu je vlastne príjemné. Podáme si ruky? Nie? Nevadí, chápem. Dobrý deň. To by sme si mohli uchovať aj po korone (aj keď to zatiaľ vyzerá na nedohľadno). 

Prosto nerobiť veci, ktoré sú druhým nepríjemné a pokojne sa na to aj spýtať. Preniesť by sme to potom mohli do rôznych iných životných situácií – obťažovania, pracovnej konverzácie, intímneho života. Zaujímať sa, čo je druhému príjemné, a čo je pre neho v poriadku. Snáď nám v tomto korona pomôže.