Vyštudovala obchodnú akadémiu a pôvodne si myslela, že sa stane bežnou účtovníčkou. Zavialo ju to však ku cateringu a v Prahe pôsobila na manažérskej pozícii. Stovežatú opustila po dlhých deviatich rokoch a absolútne zmenila svoje zameranie.

Aktuálne sa Martina Regenda venuje permanentnému mejkapu v Košiciach, a to konkrétne tetovaniu obočia, pier, predlžuje aj mihalnice či laminuje obočie. S tým sa stretávame úplne bežne, no čo je absolútne jedinečné je, že sa venuje aj tetovaniu bradaviek (areola tattoo).

Martina začala kurzami na permanentný mejkap

„Poslednú dobu som cítila, že by to chcelo zmenu, no nevedela som, akým smerom sa vydať. Moja vtedajšia spolubývajúca v Prahe sa venovala predlžovaniu mihalníc a ona sama mi navrhla, aby som to skúsila tiež. Išla som na môj prvý kurz a bolo. Hneď som vedela, že ma baví táto mravenčia práca a mám na ňu extrémnu trpezlivosť. Doslova to pre mňa bola  práca hrou.“

Postupne prišiel ďalší a ďalší kurz, kde Martina začala už aj s permanentným mejkapom. Pribúdali skúsenosti aj klientky. Nezaobišlo sa to však bez počiatočného stresu.

„Prvé obavy, či mi to pôjde, som mala, keď som sa prihlásila na môj prvý kurz permanentného mejkapu, predsa je to práca, kde je ten výsledok trvalejší a nedá sa dať len tak dole, vymazať, zotrieť. Ďalšia obava bola či mi to vôbec pôjde, či ma to bude baviť, predsa to málo nestojí a potrebovala som si nakúpiť úplne všetko.“ Veľkou oporou jej bol v tom čase dnes už manžel i spolubývajúca, ktorá Martinu k mejkapu priviedla.

Martina Regenda pri práci.  Foto - archív MR

Každou skúsenosťou sa však zlepšovala, zároveň sa nič dramatické neudialo. „Musím uznať, že v začiatkoch mi veľmi pomáhali, bola som stratená, asi ako každý, kto s tým začína. O záujem som sa nebála, pretože Slovenky aj Češky sa o seba veľmi rady starajú a ako vieme, ženy sú schopné na seba minúť dosť.“

Presťahovať sa z českej metropoly do podstatne menších Košíc môže znamenať určité riziko, trh je menší, konkurencia úplne iná. „Nemala som obavy z menšieho mesta, práve naopak, vo väčších mestách je väčšia konkurencia a viac možností, no v tom menšom, ak na sebe pracujete a posúvate sa, máte spokojné klientky, tie vás odporúčajú ďalej a tak to ide.“

Tetuje onkologické pacientky 

Veľmi špecifické je však pre Martinu tetovanie bradaviek prevažne onkologickým klientkam. Jej „maľované bradavky“ pôsobia na nerozoznanie od skutočných.

„Výtvarnému umeniu som sa nikdy nevenovala, no kreslenie ma bavilo od mala, a to som maľovala veľa. Už v škole som navrhla logo školy, ktoré používajú doteraz. V tej dobe som to nejako nevnímala, ale ako som staršia, mám z toho a zo seba radosť. Pri tetovaní bradavky musí mať artista v ruke cit a hlavne predstavivosť, predsa nie každý prsník je rovnaký. Niekedy príde klientka, u ktorej potrebujeme dotetovať prsníky oba, tam môžeme byť kreatívne, ale ak príde s jedným, potrebujeme v podstate zrkadliť ten zdravý.“

K Martine prichádzajú rôzne ženy a dievčatá, každá z nich si nesie iný príbeh a pokojne môžeme povedať aj kríž. Onkologické problémy, obavy z ochorenia, nositeľky genetickej mutácie, rakovina v rodine.

„S tetovaním bradaviek  som sa stretla hneď na mojom prvom školení týkajúcom sa permanentného mejkapu. Venovala sa tomu naša školiteľka Christy a bola som veľmi prekvapená, koľkých žien sa to, bohužiaľ, týka. Len málokto si vie predstaviť, ako môžu prsia po mastektómii vyzerať a aký dopad to na ženy po takomto zákroku má. Niekto si povie, že to nie je vidieť, je to pod tričkom, no ženy po tomto zákroku môžu zažívať pocit menejcennosti, odmietanie vlastného tela a nechuť pozrieť sa do zrkadla. O tejto téme sa u nás celkovo hovorí stále málo.“

Chodia ženy po mastektómii

Najčastejšie Martinu kontaktujú dámy po mastektómii, no raz za čas sa ozve aj žena, ktorá by chcela dotetovať areolu z dôvodu vitiliga alebo prekrytia jaziev po augmentácii.

„Keď sa mi klientka ozve, máme konzultáciu buď cez email, osobne alebo telefonicky. Tetovanie je možné zhruba šesť mesiacov od posledného zásahu do prsníka, alebo ak to lekári dovolia, aj skôr, prípadne neskôr.  Základom je, aby klientka nemala žiadnu z kontraindikácii, na ktoré ju upozorním a aby boli jazvičky kompletne zahojené. Mali by byť mäkké a bledé, nie ružové. Ak je toto všetko v poriadku, vymyslíme spoločný termín.“

V Česku je tento typ tetovania už viac rozšírený, aj preto sa rozhodla absolvovať školenie tam. „U nás sa o tom stále hovorí málo, čo ma mrzí, pretože veľa žien ani nevie, že tu je táto možnosť pomoci. V Košiciach sa tomuto typu tetovania venujeme asi traja. No zdarma to robím len ja a to tiež v 3D efekte, kde sa hrám s tieňovaním a detailmi, aby to bolo čo najreálnejšie.“

Martina má na toto špeciálne tetovanie zdarma vyhradený vždy jeden víkend v mesiaci, no ak sa nájde klientka, ktorá by tetovanie chcela skôr, vedia sa dohodnúť na termíne počas pracovného týždňa, vtedy si zákrok klientka hradí sama. Je pravda, že sa jej ozývajú ženy z celého Slovenska a niektoré dochádzajú aj zo zahraničia.

„Tetovanie sa začína vymeraním a predkreslením, s klientkou si nákres aj umiestnenie odsúhlasíme a ak je všetko v poriadku, nanesiem anestetický krém. Používam pigmenty na tetovanie v rôznych farebných odtieňoch, takže tetovanie je trvácnejšie. Pri jednostrannej mastektómii ide o zrkadlenie zdravého prsníka, podľa toho sa vyberá aj farebný odtieň dvorca a bradavky. Pri obojstrannej mastektómii ide o kreatívne tetovanie, kde mám „voľnú“ ruku a klientka mi povie jej predstavu, ako by to vo finále približne chcela mať,“ upresnila kozmetička, ktorá má energiu na rozdávanie.

Bolesť pri tetovaní nehrá úlohu

Asi aj preto sa k nej stále klientky vracajú. Pohoda je veľmi dôležitá. Celkový zákrok pri oboch prsiach trvá zhruba 2,5 hodiny a vám určite napadlo, že to musí bolieť. Podľa Martiny má každá klientka citlivosť v prsníkoch inú, avšak z bolesti nemusia mať strach. Po tom, čím si väčšina z nich prejde, sú po toľkých zásahoch v danom mieste menej citlivé alebo cítia len jemné škrabkanie.

„Niektoré dámy, ktoré prídu, sa zo začiatku trošku hanbia, ale keď im poviem, že som prsia po mastektómii videla už veľmi veľakrát, hneď hodia ostych za hlavu. Rovnako musím povedať, že sa vôbec neboja, práve naopak, nevedia sa dočkať, keď sa uvidia po tetovaní.“

Keďže pri tetovaní ležia, nevidia, čo presne sa deje. Počujú len strojček. Čo teda nastane pri pohľade do zrkadla? „Väčšinou sa od dojatia rozplačú, pretože sa zrazu cítia normálne. Pre mňa je to krásny a veľakrát dojímavý pohľad. Hovorím si, ako málo stačí, aby ste niekomu zmenili vnímanie samého seba. Skladám klobúk pred všetkými ženami, ktoré si tým musia prejsť.“

Tetovanie onkologických klientiek nie je o slzách. Niekto si podľa Martiny myslí, že sú väčšinu času mĺkve a smutné. No ako sama dodáva: „tieto ženy sú rady, že to všetko zvládli, že to majú úspešne za sebou, takže naopak, sa často rozosmejeme navzájom.“ Príbehov je veľa a niektoré si so sebou Martina nesie celý čas.

„Veľmi silné pre mňa bolo, keď som mala klientku, asi 24-ročnú slečnu, ktorá si na základe genetických testov BRCA dala odstrániť oba prsníky, pretože mala veľmi vysoký predpoklad vzniku rakoviny. Pamätám si, ako som sa jej pýtala, či sa nebála, či to pre ňu nebolo ťažké rozhodnutie, predsa je to mladá žena... Bez váhania mi povedala, že ak by som videla jej mamku a babku, čím si museli počas tejto choroby prejsť, rozhodla by som sa rovnako. Bol to veľmi silný moment, na ktorý určite nikdy nezabudnem...“

Ženy sa o svoj zovňajšok starajú z rôznych dôvodov, niekedy aj zdravotných. Nezabúdajme však, že psychické zdravie je rovnako dôležité ako to fyzické a niekedy nám dušu či sebavedomie pozdvihne aj krajší vzhľad či lepší pocit z neho.

„Raz dávno som natrafila na citát od Jima Rohna: ‚Staraj sa dobre o svoje telo, je jediným miestom, kde môžeš žiť‘. Viem, že to nie je myslené výzorovo, no ja v tom nejakú súvislosť vidím. Ak sa budeme o seba starať, či už zvnútra alebo zvonku, budeme sa cítiť dobre, sebavedomo, príťažlivo, a to hlavne sami pre seba a o tom to vo finále celé je. Ak sa my cítime dobre, je to na nás hneď vidieť a okolie to vníma tiež,“ hovorí tatérka Martina.

Celý čas spomíname nežnejšie pohlavie, ktoré je v konečnom dôsledku často oveľa silnejšie ako muži, no vyhľadávajú túto službu aj oni? „Ja osobne mám klientky iba ženy, no viem, že na tetovanie dvorcov alebo bradaviek chodia aj muži - aj keď zriedka. Väčšinou preto, že mali nejakú komplikovanú operáciu a časť pokožky napr. v oblasti hrudníka bola poškodená.“

A o čom sníva Košičanka, ktorá dokáže za pár hodín pomocou ihličiek vrátiť ženám stratené sebavedomie? „Môj malý sen je, že by som časom chcela robiť školenia na tento typ tetovania aj ja. Pokiaľ som sa tomuto nezačala venovať, nemala som tušenie, akého veľkého počtu žien sa to, bohužiaľ, týka a ak by nás, ktoré by to tetovali, bolo viac, pomohli by sme zmeniť život viacerým ženám.“

Aj napriek silnému odkazu svoju prácu nevníma ako poznanie. „Pomáhať mi príde úplne prirodzené,“ uzavrela Martina Regenda.