„Predstavte si, že v najlepšom období, aké Mariánske Lázně zažívali, čiže v rokoch 1880 - 1914 sa tu schádzali najvplyvnejší ľudia sveta a kolonádou sa prechádzali davy,“ popisuje Jan Lucák - sprievodca a učiteľ nemčiny. Kolonáda robí veľký dojem, dýcha históriou a luxusom. Novobaroková stavba vznikla v roku 1889, je z liatinovej konštrukcie postavenej do oblúku, čo je jej špecifikum. „Kto tu alebo v Karlových Varoch v tamtom období nebol, neexistoval, lebo byť v našich kúpeľoch bola spoločenská povinnosť,“ popisuje Lucák a dodáva, že Mariánske Lázně patrili vtedy k druhým najdrahším vo svete.

„Tu sa uzatvárali najdôležitejšie obchody, politické dohody, či už oficiálne alebo tajné, tu sa muži snažili nájsť ženu na celý život alebo na jednu noc a šľachtici - vhodných mužov pre svoje dcéry, “ informuje sprievodca. Návštevníkmi tu boli napríklad anglický kráľ Eduard, Straus, Wagner, Nitszche, Chopin, Goethe, Freud, Kafka, či Masaryk. Chodili sem ortodoxní židia, králi, šľachta, umelci, šejkovia, maharadža z Indie, čiže mix bohatého sveta. Umelci, ako napríklad Wágner, práve v Mariánskych Lázňach skomponoval niekoľko skladieb.

 

Mariánske Lázne. Foto - Pavol Urbánek

 

Mariánske Lázne a odtučňovacia kúra

Hostia si dni užívali naplno: do obeda - zdravotné pramene, ale už po obede sa tu pilo šampanské alebo vodka a večer sa tancovalo. Varili sa exkluzívne jedlá, letecky sem nosili čerstvé ryby. „Po trojtýždňovej kúre boli niektorí tak vyčerpaní, že sa presúvali do Františkánskych Lázní, aby sa tam zotavili, čo vtedy dostalo názov - nachkura, čiže liečba po liečbe,“ vysvetľuje sprievodca.

Mariánske pramene pomáhajú očistiť organizmus, aj schudnúť. Napríklad Rudolfov prameň je veľmi močopudný a výborne prečistí ľadviny, močové cesty a pomáha vyplaviť kamene. „Vypijete 1 liter a vyplavíte až 1,3 litra,“ popisuje Lucák. Napríklad Krížový prameň patril ku Goetheho obľúbeným, dokonca si ho nechal posielať aj domov. „Keď kombinujete tunajšie pramene so srvátkou a jete diétne, prapôvodné oblátky, určite schudnete,“ prezradí nám Lucák. 


Mariánske Lázne. Foto - David Marvan, CzechTourism 

 

Mariánske Lázne a milenka kráľa Eduarda

Obrovskou reklamou pre Marianky bol anglický kráľ Eduard VII., ktorý sem pravidelne chodieval, aby schudol. „Darilo sa mu počas letnej sezóny zhodiť okolo 10 kilogramov, ale cez rok to dohnal a zase musel prísť,“ popisuje Jan Lucák. Keďže kráľ bol veľký elegán, vždy si vybral z tunajšej ponuky niekoľko klobúkov, ktoré si nechal doniesť na hotel vyskúšať. Nosila mu ich klobúčníčka Mizzi Pistl, ktorá sa stala jeho milenkou. „O tej láske sa nepísalo, nezachovali sa žiadne fotografie, ale všetci v meste o tom šuškali, najmä po jeho smrti,“ vysvetľuje Lucák a dodáva, že Mizzi sa táto láska oplatila - dostala totiž od kráľa v záveti doživotnú rentu.  

 

Foto - Pavol Urbánek 

 

Mariánske Lázne a odmietnutý Chopin

Nebola to jediná slávna láska. Návšteva Mariánskych Lázní bola zásadná pre poľského skladateľa Fryderyka Chopina. Práve tu si dohodol schôdzku s Mariou Wodzińskou, dcérou bohatého šľachtica, do ktorej bol zamilovaný. Poznali sa ešte z detstva, keď mala 5 rokov. Keď ju stretol opäť v Drážďanoch, bola to krásna, nadaná slečna a mala 17 rokov. O rok neskôr si dohodli schôdzku v Mariánskych Lázňach. Vtedy 26 - ročný Chopin sem cestoval z Paríža 9 dní, bol unavený cestou, ale aj chorobou - trpel tuberkulózou. Napriek tomu ich vzťah vyzeral nádejne. „Tu Mária namaľovala Chopinov portrét a asi by si ho vzala, keby sa otec proti tomu nepostavil a nepovedal, že dcéru nevydá za umelca,“ popisuje Lucák. Odmietnutý Chopin odišiel do Paríža, neskôr žil na Malorke a mal vzťah so George Sandovou.

„V jeho byte sa po smrti našiel stužkou previazaný balíček listov, ktoré si s Máriou vymenil a bolo na ňom napísané: Moja bieda,“ doplňuje sprievodca. Na počesť skladateľa sa v Mariánskych Lázňach od roku 1959 konajú chopinovské festivaly,  je tu aj múzeum, ktoré sa nachádza v dome s jeho menom.

 

Foto - Pavol Urbánek

 

Ohrdnutý 74-ročný Goethe a 19-ročná láska

Mariánske Lázně vznikli v roku 1818. „Vtedy tu bolo 20 jednoduchých domčekov, pár kvetinových záhonov a inak močarina,“ opisuje Lucák. Tri roky neskôr sem prvýkrát prišiel Goethe. Mariánky navštívil ešte trikrát. „Goethe bol milovník vína, vypil denne 2 litre, trpel problémami zažívacieho traktu, preto sem chodieval pravidelne,“ vysvetľuje sprievodca a doplňuje, že napríklad Karlové Vary navštívil až 12-krát. V Mariánkach sa stretával s Amalie von Brösigke, jej troma dcérami a zamiloval sa do najstaršej z nich -  Ulriky von Lewetzov. „Najprv to bol asi otcovský vzťah, s Urlikou sa prechádzal, recitoval jej básne,“ vysvetľuje Lucák. Časom sa Goethe rozhodol sprostredkovane požiadať matku o ruku dcéry. Bol rok 1823, on mal 74 rokov, ona 19.  

Keď bol odmietnutý, napísal smutnú báseň o nenaplnenej láske - Elegiu Marienbad. Goethe sem už potom nikdy neprišiel, ani do Česka, ani do Mariánskych Lázní. O deväť rokov neskôr zomrel. 

 

Mariánske Lázne.  Foto - Pavol Urbánek 

 

Karlové Vary vs. Mariánske Lázně

Najznámejšie české kúpele sa často porovnávajú. „Karlové Vary vznikli v 14, storočí, čiže sú omnoho staršie ako Mariánky, ktoré sa kúpeľným mestom stali v roku 1818. Dnes majú Karlove Vary 55-tisíc obyvateľov, nás tu je len okolo 14-tisíc, ale máme aj nejaké prednosti,“ popisuje Lucák. K nim patria pramene, ktorých v meste je 42 a v okolí až 120! „Vo Varoch je mohutný gejzír a veľa prameňov, ktoré ale majú podobné zloženie a účinky, no v Mariánkach nájdete na malej ploche veľmi rôzne, silne mineralizované pramene,“ dozvedáme sa.

Lieči sa tu všetko od potencie po srdcové choroby, či astmu a bronchitídu, „Tu môžete inhalovať, ale kedysi tu bola výnimočná miestnosť - kloktárna, v ktorej mohli pacienti spoločne kloktať,“ popisuje tunajšiu zaujímavosť Lucák. 

 

Foto - Pavol Urbánek 

 

Mariánske Lázne a zaujímavosti

A tak sa dostávame k ďalšej zaujímavosti, ktorou sa Karlové Vary nemôžu pochváliť. Prvá zmienka o karlovarských oblátkach síce pochádza z roku 1788, v Mariánkach s ich výrobou začali v roku 1856, ale predsa sú mariánske v niečom výnimočné. „Áno, karlovarské oblátky je pojem ako ementálsky syr alebo švajčiarsky nôž, no práve tie vyrábané v Mariánskych Lázňach prevádzkujú nepretržite svoju produkciu, kým výroba tých karlovarských v časoch socializmu bola na nejaký čas zastavená,“ vysvetľuje Lucák a dodáva, že tie prvé, ktoré sa začali piecť, to boli len hostie, čiže oblátky bez príchuti.

„Až neskôr sa začali dve oblátky zlepovať špeciálnou zmesou pripravenou rozotretými lieskovými orieškami, vanilkovým cukrom a škoricou,“ vysvetľuje. V takej podobe sa dostali do povedomia návštevníkov kúpeľov z celého sveta. „Dnes sa výrobcovia snažia vylepšovať receptúry, pridávajú k oblátkam kokos, alebo čili, ale to už nie je ono,“ hodnotí Lucák.

 

Foto - Pavol Urbánek 

 

Kasíno, kde sa nikdy nehrala ruleta

Pre Mariánske Lázně, ktoré sú dlhé 4 kilometre, sú typické budovy žltej farby. „Táto farba upokojuje oči a psychiku. Zelená symbolizuje lesy a modrá - pramene,“ popisuje Lucák a tak sa dozvedáme, prečo práve tieto farby sú na tunajšej vlajke. Stojíme pred najzaujímavejšou funkčnou stavbou v kúpeľoch - pred Novými lázňami, kde sa nachádzajú Rímske kúpele s nádherným bazénom a mramorovými stĺpmi. „K budove vedú podzemné chodby, čo je najväčšia investícia posledných rokov,“ vysvetľuje náš sprievodca.

Upozorňuje nás tiež na budovu kasína, v ktorom sa ruleta nikdy nehrala. „Budova sa podobá na kasíno v Monte Carlo, preto sa tak aj volá, ale je to hlavný kultúrny stánok v meste, kde sa konajú koncerty, plesy a odovzdávajú maturitné vysvedčenia,“ dodáva sprievodca a zároveň učiteľ na strednej škole. 

 

Mariásnek Lázne. Foto - Ladislav Renner, CzechTourism

 

Hymna Mariánskych Lázní

„Mesto má aj svoju hymnu,“ informuje nás Lucák, keď stojíme pred hrajúcou fontánou, ktorá je stredobodobom pozornosti nielen turistov, ale aj domácich. Tu sa v sezóne od siedmej ráno každý deň, každú druhú hodinu (plus ešte raz o 22 hodine) hrá hudba a do jej rytmu strieka voda z 300 trysiek. Večer to predstavenie spestruje hra svetiel. „Je to jediný pozitívny podpis socialistickej éry,“ hodnotí Lucák, ktorý dodáva, že fontána bola inšpiráciou pre iné mestá - podobnú fontánu postavili napríklad v Zadare. 

„Petrom Hapkom bola zložená skladba Hudba pre fontánu a na začiatku sa hrala len táto jediná skladbu, ktorá sa tak stala hymnou Mariánok,“ popisuje náš sprievodca. Na záver našej prechádzky kúpeľným mestom, keďže sa blíži čas tunajšieho očarujúceho zvukovo-vizuálneho predstavenia, si ešte vychutnáme skladbu od Ennia Morriconiho. Kto vie, čo zažijmene nabudúce.

 

(Obsah vznikol v spolupráci s CzechTourism)