Rok 2020 bol doteraz celkom náročný pre všetkých ľudí, ktorých sa nejakým spôsobom dotkla pandémia. Niektorí sme sa báli o svojich seniorov, iní o seba, o deti, riešili sme, a stále riešime, ako sa nenakaziť, ako dodržiavať pravidlá a nikoho neohroziť, ako nestratiť prácu a príjem, keď sa sprísnia opatrenia. Každý z nás má to svoje. Ľudia, ktorí popri pandémii bojujú ešte aj s chronickými, či akútnymi ochoreniami sa zasa trápia tým, ako získať zdravotnú starostlivosť, ako sa dostať na operáciu, či odborné vyšetrenie, keď ich všetci odsúvajú na vedľajšiu koľaj.

Iní bojujú s ochoreniami duše, trpia kvôli pandémii a jej dôsledkom úzkosťami, či psychickými problémami, prípadne problémami v partnerských vzťahoch, ktoré v čase izolácie vyšli na povrch. No, nie je to ľahký rok. Jediní, kto nás drží nad vodou, sú blízki priatelia a rodina. V tejto krízovej dobe sme si to mohli všetci overiť. 

Mňa prekvapila jedna vec. Zistila som, že mám oveľa viac blízkych ľudí, ako som si myslela. Keďže som počas pandémie riešila akútnu zdravotnú diagnózu a partnerský rozchod, potrebovala som naozaj veľkú podporu. A dostala som ju, no niekedy od ľudí, od ktorých som to ani nečakala. Písali a volali mi priatelia z minulosti, aj tí súčasní, a pomoc sa ku mne dostávala všetkými spôsobmi. Niekto ma odviezol do nemocnice, niekto ma vyzdvihol, iný nakúpil, iná zasa vypočula moje obavy, smútky a strachy. Obrovský záchranný systém ľudí, ktorí tu bol pre mňa. Záchranná sieť.

🛒  [Originálne toaletné stolíky v štýle vintage a provence s menami silných žien- kliknite tu:]

Zaujímavé je, ako séria nepríjemných udalostí vytriedi tých pravých priateľov. Ako sa vám v priebehu pár mesiacov ukáže, komu na vás naozaj záleží a kto to iba predstiera. Bola som nesmierne vďačná za každú správu, každý online rozhovor. Bola som tak blízko svojím priateľom a oni mne, ako sa len dalo. 

Kríza preverí vzťahy a ja som si uvedomila, že naozaj nemusím riešiť tých, ktorí sa ma ani raz neopýtali ako mi je, hoci vedeli, čo prežívam. Mnohí, ktorých som považovala za priateľov, už nimi nie sú. Raz mi jedna osoba povedala, že ona sa nerada baví s ľuďmi, ktorým je ťažko a zle, lebo potom z toho má iba depku. Chce sa vraj stretávať iba s pozitívnymi ľuďmi. Potvrdilo sa to aj teraz, ani mi nezavolala.

Načo sú nám ale takí priatelia, ktorí sú tu pre nás len, keď je dobre? Ktorí sami od seba nezavolajú, nenapíšu, ktorí sa ozvú len, keď niečo potrebujú? Minulý víkend som si upratala svoj adresár v mobile a vymazala všetky čísla ľudí, ktorí mi nikdy neboli oporou a nikdy sa nezaujímali o to, ako sa mám. Vždy bol náš vzťah len o nich. 


🛒  [ Starostlivosť proti starnutiu pleti a proti vráskam na Yves Rocher kliknite tu:]

Očistiť sa od toxických vzťahov je veľmi potrebná vec, mala som to urobiť už dávno. Všetkým krízam vďačíme za to, že upracú naše životy a ostane v nich to, čo zostať má. Vymazávanie čísel z telefónu a istých ľudí zo života má silný terapeutický efekt. Vek je tomu veľmi nápomocný, pretože ťažšie životné skúšky nás naučia, že sa nemusíme každému zapáčiť. Najmä nie tomu, kto nás má rád len vtedy, keď sme pre neho zábavnou opičkou na gumičke, slúžiacou len pre jeho pobavenie. Ani tomu, kto nás používa ako toaletnú misu, do ktorej vyleje všetky svoje “problémy”, spláchne a odíde. Aj takých totiž máme medzi svojimi priateľmi - chronických vylievačov. 

Hoci bol tento rok extrémne náročný a veľa nás toho ešte len čaká, ďakujem mu za otestovanie toho najcennejšieho, čo mám – záchrannej siete.