Viacerí kamaráti a kamarátky mi tieto dni písali, že im je ťažko. Aj mne je. Viacerí to vnímame tak, že sa rúhame. Oproti ostatným totiž máme stále prácu, máme rodinu. Síce sme ich niektorí nevideli dlhšie, ale vydržíme. Žijú, izolujú sa, sú v bezpečí. Máme prácu, pri ktorej nemusíme riskovať život ako lekári, sestry, či sanitári. Predavačky, pokladníci, sociálni pracovníci. Sme v bezpečí. A predsa nám je úzko.

Iste – sú ľudia, ktorí sa majú podstatne horšie. Ľudia bez domova, seniori, ľudia v gastrobiznise, v kultúre, tí, ktorí prišli o prácu a nevedia, z čoho budú žiť ďalšie mesiace. Ale to, že sa niekto má horšie – existenciálne horšie – neznamená, že máme dať bokom úzkosti.

Rekordný počet pokusov o samovraždy

Tento týždeň som robila rozhovor so šéfom IPčka. Linky, kam môžete zavolať, ak vám je zle. Ak sa potrebujete porozprávať, je vám ťažko. IPčko pôvodne vzniklo ako linka pre deti a tínedžerov. Počas covidu sa pretransformovali na podporu úplne všetkých – volajú seniori, ľudia z prvej línie, zdravotníci. Majú úzkosti, strach, stres. Volajú obete domáceho násilia – dospelé aj nedospelé.

V novembri zaznamenala linka IPčka viac ako 240 pokusov o samovraždu. Najviac v histórii celej organizácie - 240 za november znamená osem denne. Osem ľudí denne zavolalo na linku a chcelo sa zabiť. Koľkí nezavolajú? O koľko viac ich je tam vonku?

 

Chcete si pravidelne prečítať stĺpček Zuzany Kovačič Hanzelovej priamo vo svojom e-maily bez reklamy?

 

Ak čítate tieto riadky a cítite sa zle, nie ste sami. Ja mám posledný týždeň taký nepokoj, že mi to hovorí celé okolie. „Preháňaš. Upokoj sa,“ ako keby sa to dalo na povel, keď sa bojíte o blízkych. Keď sa bojíte o krajinu. Cítim to sama na sebe – vybuchujem, som podráždená.

Ľahko sa rozplačem aj pri banálnych veciach. Nie som v pohode. A je to ok povedať si, že človek sa necíti dobre, aj keď sa desaťtisíce iných ľudí majú horšie. Neznižuje to vážnosť, ani dôležitosť vlastného prežívania.

Psychické zdravie je dôležité

Psychické zdravie je rovnako podstatné ako to fyzické. Jedno bez druhého neexistuje. Obzvlášť teraz počas pandémie sa musíme jeden druhého spýtať, či sme v poriadku. Ja som občas povedala verejne, že nie som celkom ok, a odozva je neuveriteľná. 

Ľudia sa vám zveria s ťažkými príbehmi, s vlastným prežívaním a napíšu vám – myslela som si, že som v tom sama, ďakujem. Nie ste v tom sami. Všetci sa bojíme. Všetci sme napätí. Všetci občas vybuchneme a explodujeme pri banálnych situáciách na najbližších. Všetci máme strach.

🛒  [Krásne bavlnené rúška s vianočnými motívmi - kliknite tu]

Dávajte na seba pozor Ženy v meste. Nielen fyzicky. Nesledujte len teplotu a príznaky. Pozerajte sa aj do svojho vnútra. Sledujte, či ste v poriadku psychicky. Či nemáte úzkosti. Porozprávajte sa o tom s kamoškou, rodinou, partnerom. Alebo zavolajte na bezplatné linky pomoci. Nehanbite sa povedať si, že je vám na nič. Že je toho na vás už veľa. 

Cítime sa tak všetci. Nie ste v tom samé. Vianoce majú byť sviatky pokoja. Tento rok sú to sviatky úzkosti. Ale dáme to. A bude lepšie. Sľubujem vám to tu čierne na bielom.