Ktorá mama takúto situáciu neriešila? Potrebuje niečo vybaviť, navariť alebo si len chce na chvíľu vydýchnuť, tak svojmu drobcovi strčí do ruky mobil a je pokoj. V dobrej viere, že svoju ratolesť vzdelávajú, jej rodičia pustia náučné video alebo kreatívnu hru určenú deťom v danom veku. Netušia však, že to môže mať ďalekosiahly dopad na jej budúcnosť. Čo je teda zlé na tom, ak dieťa posadíme pred obrazovku? Odpoveď je jednoduchá. Ide hlavne o čas, ktorý pred ňou trávi.

Ako ukázal najnovší výskum fínskych vedcov zverejnený v časopise BMJ Open, ak dieťa trávi pred technikou viac než hodinu denne, je veľká pravdepodobnosť, že to bude mať negatívny vplyv na jeho emócie a správanie, píše český portál novinky.cz.

Prečítajte si

Smartfónové siroty: Mobily a tablety škodia deťom celkom inak, než si rodičia myslia

Odborníci zbierali dáta v rámci štúdie Child-Sleep, kde pomocou dotazníkovej formy zisťovali zdravotnú a psychickú pohodu 699 detí od narodenia až do 5 rokov. Ukázalo sa, že štvrtina všetkých opýtaných strávila sledovaním obrazoviek vo veku 18 mesiacov viac než hodinu denne. A u starších detí v predškolskom veku používalo obrazovky až 95 percent opýtaných. Stúpol však aj čas, ktorý tomu venovali. Päťročný škôlkar v priemere strávil pred obrazovkou 114 minút.

Odborníci pritom poukazujú, že denne by tento čas nemal presiahnuť hodinu. A dôsledky pomenovali jasne. Existuje veľký predpoklad, že tieto deti budú mať horšiu koncentráciu, budú impulzívnejšie, hyperaktívne alebo budú mať v budúcnosti problém s nadväzovaním kontaktov s inými deťmi a utváraním priateľstiev.

Negatívom je čas pred obrazovkou

S tým súhlasí aj pediatrička Denisa Jaššová. „Viaceré štúdie, s ktorými som sa stretla, ukazujú negatívny dopad screen timeu u detí pod 12 mesiacov a rozvoji ich jazykových schopností. Ak je expozícia obrazovkám extrémne vysoká, je potvrdený aj problém s pozornosťou. Ako negatívne sa ukazuje aj pasívne časté púšťanie televízie, ktorá je vo viacerých domácnostiach zapnutá ako ,podmaz´,“ hovorí Ženám v meste.

Podľa nej to tiež spôsobuje poruchy pozornosti u detí do 5 rokov, keďže sa tým znižuje celkový čas strávený s hrou alebo rozprávaním sa s rodičmi či súrodencami.  „Posledné dôkazy naznačujú súvislosť medzi zvýšeným časom pred obrazovkami vo veku dvoch rokov a samopoškodzovaním, sociálnou izoláciou, agresiou a protispoločenským správaním v neskoršom detstve,“ pokračuje.

Ilustračné foto: pexels.com

Mama Andrea patrí do tábora mamičiek, ktoré svojim deťom moderné technické výdobytky nezakazujú. Podľa jej slov jej trojročná dcérka niektoré dni vôbec nesleduje televíziu a inokedy pred ňou strávi aj dve či tri hodiny denne. „Väčšinou je to tak, že aj odbieha a hrá sa pri tom. A niekedy zase sama vypne telku,“ hovorí Ženám v meste.

Ale ako dodáva, nie je to vždy idylka. „Tu platí jedno zvláštne pravidlo: keď potrebujem, aby chvíľu pozerala, tak nechce a keď je toho už veľa, tak chce ešte viac,“ pokračuje. Andrea však vidí hlavne pozitíva. „Učí sa pesničky, angličtinu a oddýchne si pri tom,“ dodáva.

Pridáva sa aj mama Katarína. Podľa nej jej takmer dvojročná dcérka televíziu nevyžaduje. „Nevšimla som si žiadny negatívny vplyv.  Skôr opakuje po deťoch z videí ako tancujú, už pozná slová nejakých pesničiek a skôr si myslím, že sa aj niečo priučila,“ tvrdí.

Batoľatá nepotrebujú tablet, ale mamu

Pediatrička Jaššová však rodičov upozorňuje, že ak si myslia, že sa ich batoľatá z obrazovky len učia, nemajú celkom pravdu. „Dojčatá a batoľatá majú ťažkosti s prenosom nového učenia z 2D reprezentácie na 3D objekt a je teda nepravdepodobné, že by sa v tomto veku učili z obrazovky. Naopak, výučba v ranom veku je ľahšia, obohacujúca a vývojovo efektívna, keď je skúsenosť naživo, interaktívna, v reálnom čase a priestore a so skutočnými ľuďmi, “ tvrdí.

Podľa nej sa to mení vo veku okolo dvoch rokov a ide najmä o rozvoj jazykových funkcií. Je však nutná prítomnosť a aktívna spoluúčasť dospelej osoby.

Vyštudovaná psychologička a poradkyňa Silvia Érseková pripomína, že pre správny rozvoj mozgu je nevyhnutný pohyb a manipulácia s predmetmi a tiež interakcia s rodičmi, súrodencami a kamarátmi, cez ktorú sa deti naučia fungovať vo vzťahoch.

 „Zabúdame na to, že malé deti – bábätká, batoľatá, predškoláci potrebujú reálneho človeka, s ktorým majú blízky vzťah, aby sa učili. Deti potrebujú do spoznávania sveta zapojiť čo najviac zmyslov – aj hmat. Iné je, keď sa dotýkajú obrazovky, a iné je, keď sa hrajú s hračkou alebo predmetmi,“ hovorí Ženám v meste.

„Pre ich rečový vývin je dôležitý tiež ľudský vzor – ani si neuvedomujeme, ale deti sa prirodzene učia svoj materinský jazyk počúvaním, napodobňovaním a tým, že sa nám pozerajú na pery a napodobňujú aj pohyb pier. Túto skúsenosť tablety neposkytujú,“ pokračuje.

Modré svetlo a poruchy spánku

Obe odborníčky sa zhodujú v tom, že okrem spomalenia v rečovom vývoji hrozia deťom aj rôzne bolesti,  obezita a v inklinácia k závislostiam v budúcnosti. Môžu sa tiež vyskytovať aj poruchy spánku. Je za tým existencia tzv. modrého LED svetla, ktoré ovplyvňuje únavu – a to nielen u detí, ale aj u dospelých.

Spánková poradkyňa Zuzana Guzmická tvrdí, že v mnohých prípadoch je za nespavosťou drobcov aj nedostatočná tvorba hormónu melatonínu. „Cez oko ide do mozgu signál, že je deň a nemá sa tvoriť melatonín. Tento hormón stojí za pocitom únavy a dieťa môže mať problém zaspať,“ povedala pre Ženy v meste.

Podľa spánkovej poradkyne však z jej praxe vyplýva aj druhá problematická vec. „Ak deti majú veľmi veľa podnetov z obrazoviek, alebo je to krátko pred spaním, môže sa to pretaviť do nočných desov alebo celkovo nepokojného spánku a živých snov,“ dodáva.

Niektoré deti sú podľa Guzmickej tak citlivé, že aj sledovanie zdanlivo nevinnej detskej rozprávky dve hodiny pred spánkom im môže spôsobovať problémy. A pritom niekedy stačí len polhodinka alebo 45 minút.

Rady pre mamy a otcov

Čo teda robiť? Odborníčky sa zhodujú, že v dnešnej dobe sa nedá žiť úplne bez techniky. Svorne však radia, aby boli rodičia opatrní. „Nedá sa, ani nie je potrebné žiť úplne bez využívania informačných technológií. O ich používaní by sa však mali rozhodovať rodičia: kedy ich budú deti používať, na akú dlhú dobu a aké programy smú pozerať,“ hovorí psychologička Érseková.

Rodič má podľa nej limitovať čas trávený na tabletoch či pred televízorom až do veku, kým dieťa nastúpi do školy. „So školákmi dohadujeme pravidlá používania informačných technológií spolu – ale rozhodujúce slovo má aj tak rodič. Treba hľadať zdravý kompromis,“  uzatvára.

Detská lekárka Jaššová neodporúča vystavovať obrazovkám deti do dvoch rokov a deti od dvoch do piatich rokov môžu pred nimi tráviť maximálne hodinu denne. Trojročné dieťa by nemalo tráviť s technológiami viac než tri hodiny týždenne.

Ilustračné foto: pexels.com

Podľa nej je dobré striktne trvať na čase bez obrazoviek. Najväčšou chybou je napríklad púšťať videá pri jedle. A keď už dieťa sleduje YouTube alebo detské programy, treba obsah sledovať spolu s ním a komentovať ho. Je dobré púšťať svojmu drobcovi len to, čo aj my poznáme a odporúča sa vypnúť automatické prehrávanie ďalších videí. 

„Posledné a hádam najťažšie – ako vo všetkom – choďte deťom príkladom. Vypnite Facebook, Instagram, mail, sadnite si k dieťaťu a čítajte si s ním, stavajte kocky bez toho, aby vám zapípalo upozornenie na správu. Alebo si napríklad dajte každú sobotu bez mobilu, televízie a trávte čas inak,“ radí na záver.  

Mama Miriam ide presne touto cestou. Všimla si totiž, že keď takmer dvojročnému synovi nedovolí sledovať displeje toľko, koľko by si želal, hnevá sa.  „Cielene synovi nepúšťame obrazovky. Ak už sleduje, je to kontrolované, lebo vieme, že niekedy takto reaguje,“ hovorí pre Ženy v meste.

„Hlavne mobil ho veľmi ťahal už od malička. Časom sa nám to prestalo páčiť a preto sme sa s manželom dohodli, že mu budeme telefóny čo najviac držať z očí. My sme s tým nemali veľké ťažkosti. Ale, napodiv, starí rodičia sú väčší problém,“ pokračuje. Podľa nej však v tomto nie je úplne despotická.

„Ale vo finále konštatujem, že sa nám to celkom darí držať na uzde. Syn pritom nemá nejakú stanovenú dávku obrazoviek denne. Snažíme sa to riešiť tak prirodzene,“ dodáva.

Detská lekárka si je istá, že takýto prístup je dobrou cestou. „Pri správne zvolenej aktivite, ak deti budú mať na výber, sa samé takmer vždy rozhodnú pre rozhovor, hranie alebo čítanie než pre akúkoľvek obrazovku,“ uzatvára Jaššová.