Robím na jednom projekte, ktorý v čase pandémie točíme v štúdiu. Prišiel scenár, a pýtala som sa aj na to, čo mám mať oblečené. Myslela som skôr štýl a farby, samozrejme. Odpísali mi popis, celkom jasné. Na konci dodali, že síce nebudú v zábere, ale mám si dať lodičky, pretože to „samozrejme, ukáže na postoji“. Priznám sa, že trocha ma to zarazilo. Na mojom postoji to teda nijako nevidno. Vidno tam cvičenie a prasknutú platničku.

Ženy na celom svete v mnohých typoch prác bojujú proti predpísaným lodičkám. Naposledy vyhrali japonské letušky – tie majú v krajine situáciu trocha bezútešnú – 70 percent Japoniek pracuje, no zarába v priemere o štvrtinu menej. V Japan Airlines požadovali od žien mať lodičky počas všetkých letov, no nakoniec ustúpili, a predstavili aj „doplnkové alternatívy obuvi“.  Veľmi zlaté od niekoho, kto sedí v pohodlných topánkach v kancelárii. Napriek tomu väčšina žien v krajine lodičky nosiť musí – povinne.

Ešte desať rokov dozadu nosili sukne a lodičky povinne všetky predavačky v londýnskom Harrods. V British Airways hovorili letuškám, aký typ podprsenky musia nosiť. V roku 2016 recepčná v PricewaterhouseCoopers odmietla nosiť vysoké opätky povinne v práci. Bez nich ju poslali domov – podarilo sa jej zmeniť aj legislatívu a zlepšiť ochranu ľudí na pracovisku.

🛒  [Štýlové a pohodlné dámske barefooty - kliknite tu:]

Mňa poznámka od mladej ženy, že „lodičky, samozrejme, ukážu na postoji“ prekvapila. Zväčša mi takéto poznámočky už ľudia nepíšu – buď vedia, že to nie je najlepší nápad alebo si uvedomujú, že to znie dosť blbo. Stále poznám kvantá žien, ktoré si nosia v kabelke lodičky, a prezujú sa z pohodlných a úplne normálne vyzerajúcich topánok pred prácou do lodičiek. Sú firmy, ktoré v Spojených štátoch vyrábajú pohodlné tenisky, ktoré sa dajú ľahko poskladať do kabelky. Mimochodom, keď sa pýtala fotografka Garance Doré francúzskeho dizajnéra topánok Christiana Loubutina v roku 2013, že čo sa mužom na vysokých opätkoch páči, Loubutin povedal, že je to fakt, že opätky ženu spomaľujú a muž tak má dostatočne veľa času si ju obzrieť. Nepovedal nič o estetike, iba rýchlosti.

Nechápte ma zle – ak niekto chce nosiť krásne lodičky, mne je to úplne fuk. Je to každého slobodná voľba, ja lodičky tiež občas nosím. Možno by sme sa ale mohli porozprávať o tom, či by vám to mal niekto diktovať v práci, kde trávite väčšinu dňa, a či by vám to mal niekto predpisovať ako vhodné oblečenie na natáčanie.  

Paradoxne, svetu by s týmto mohla pomôcť aj pandémia. Väčšina z nás si zvykla na pohodlný outfit a obuv aj v práci – teda doma. Lodičky odložené pod stolom, ktoré čakajú na míting so šéfom, zapadajú prachom. Nebudem však naivná – štandardy, ktoré sú vyvíjané na ženy a ich vzhľad, sa žiadnou pandémiou nezmenia. Bude to ešte dlhá cesta. Ruku na srdce – aj toho najrozgajdanejšieho chlapa ani vy toľko neohovoríte, ako ženu, ktorá má očko na pančuchách. Že?