V ostatnej dobe stále viac premýšľam nad návratom do normálu. Aký bude? Bude to niečo, na čo sme boli zvyknutí alebo to bude nový normál? Taký trochu nenormálny.

Jar je v plnom prúde, pandémia ustupuje a všetci sme šťastní. Pretože čísla klesajú a deti sú pomaly ale isto v školách a škôlkach. A to je dobre. A viac ako milión ľudí sa zaočkovalo. A ubúdajú pacienti v nemocniciach aj na JISkách. A je nám oveľa lepšie na duši. Lebo sme si to zaslúžili. Po dlhej a depresívnej zime vyšlo slnko a nám sa žiada odložiť aspoň vonku rúško a nadýchnuť sa. Nádych a potom vydýchnuť všetko, čo nás tak dlho ťažilo.

Zmenili sme sa. Myslím, že takmer všetci sme trochu zostarli. Akoby sa nám prehĺbili vrásky a zostali nám v tvárach obavy. Ale tešíme sa, lebo je tu aspoň náznak normálu. No všimla som si aj iné zmeny. Neviem, čím to je, ale mám výpadky krátkodobej pamäte, horšie sa koncentrujem. Zabúdam a nevydržím sedieť hodiny za počítačom. Musím si robiť prestávky. Mesiace homeofficu spôsobili, že si neviem spomenúť na priezviská kolegov. Že sa ťažko sústredím na viacero vecí naraz. Keď moje telo pociťuje stres, vypne.

Trochu som sa zľakla a pre istotu sa objednala na neurologické vyšetrenie. No potom som si pozrela jeden z novších dielov Šou Jana Krausa a zistila som, že Kraus to má rovnako. Aj on má výpadky a keď má v jeden deň viac ako jednu povinnosť začne ho chytať stres. A vypne. Trochu ma to upokojilo. Čítala som, že je to vraj normál. Tak uvidíme, či len môj a Krausov alebo aj iných.

Za rok a mesiac som si odvykla od mnohých vecí a neviem, či sa k nim chcem ešte vracať. Možno sa všetci upokojíme, možno všetci nahodíme iné tempo, aby sme sa nezbláznili. Možno si ponecháme pekné zvyky a možno sa niektorých zlých zbavíme (pohyb medzi chladničkou a pracovným stolom). Budeme musieť isté veci nanovo zadefinovať. Vírus nezmizne, bude tu s nami aj ďalej, len dúfajme v menšej intenzite.

Uvidíme, kedy prepneme na zelenú a o koľko rokov budeme môcť na rúška a masky zabudnúť. Nový normál nás naučí triediť. Nebudeme si život zahlcovať množstvom stretnutí, ale iba tými, ktoré nám naozaj urobia dobre. Ostatné vybavíme online. Možno budeme menej multitaskovať a viac sa sústredíme na prítomnosť.

Každopádne, návrat bude zaujímavý, no určite radostný. Teším sa na prvé objatia a oslavy, teším sa na priateľov, ktorých som rok nevidela, a už o pár dní sa teším na vôňu orgovánu. Vitaj, nový svet po.