Úsilím oficiálnych kampaní a projektov medzinárodného Dňa zeme je zvýšiť environmentálnu gramotnosť a spojiť podobne zmýšľajúcich ľudí alebo skupiny s cieľom riešiť také problémy, ako sú napríklad odlesňovanie, strata biodiverzity či klimatická kríza. Tento deň venovaný našej planéte upriamuje pozornosť na životné prostredie a podporuje ochranu a udržateľnosť prírody.Verejnosť si ho pripomína každoročne 22. apríla. 

Masové protesty sa začali v USA                

Milióny ľudí práve 22. apríla 1970 vyšli do ulíc amerických miest a zúčastnili sa na masových protestoch, aby vyjadrili nesúhlas s ekologickými hrozbami, ktorým sa po legislatívnej stránke venovala len veľmi malá pozornosť. Tejto aktivite však predchádzal nápad senátora Gaylorda Nelsona z Wisconsinu.

Znepokojený rastúcou mierou nekontrolovaného ničenia životného prostredia navrhol v roku 1969 sériu "výučbových akcií" na univerzitných kampusoch v USA s cieľom zvýšiť povedomie o environmentálnych hrozbách. Nelson povzbudzoval študentov, aby vypracovali projekty zamerané na ochranu životného prostredia.

Študenti Stanfordovej univerzity v Kalifornii prvý raz zorganizovali Deň zeme v roku 1970 formou protestného happeningu; koordinátorom podujatia bol Denis Hayes. Projekt sa napokon vďaka 85-člennému národnému štábu, ktorý propagoval podujatia po celej krajine, rozšíril aj mimo školských lavíc.

Deň zeme si pripomína miliarda ľudí

Deň zeme inšpiroval 20 miliónov Američanov k tomu, aby vyšli do ulíc, parkov a sál protestovať proti dôsledkom priemyselného rozvoja, ktorý má vplyv na ľudské zdravie. Demonštrácie pri príležitosti Dňa zeme zanechali nezmazateľnú stopu v politike USA. Koncom roka 1970 vznikla americká Agentúra pre ochranu životného prostredia  (US Environmental Protection Agency) a bol prijatý celý rad environmentálnych zákonov.

V roku 1990 sa stal Deň zeme celosvetovou záležitosťou. Približne 200 miliónov ľudí zo 141 krajín sa v tom roku zapojilo do úsilia o zvýšenie recyklácie na celom svete a pripravilo pôdu pre Summit Zeme pod záštitou Organizácie Spojených národov v brazílskom Riu de Janeiro v roku 1992. 

V súčasnosti sa k dátumu 22. apríla približne jedna miliarda ľudí vo viac ako 190 krajinách zapája do aktivít na zvýšenie povedomia o klimatickej kríze a snaží sa dávať podnety zamerané na zmenu správania v záujme ochrany prírody. Účasť na Dni zeme má mnoho podôb – od malých školských projektov, ktoré napríklad zahŕňajú sadenie byliniek a zber odpadkov, až po výsadbu stromov či pouličné protesty upozorňujúce na klimatickú zmenu.

Kľúčové sú investície do planéty

Podľa webovej stránky EarthDay.org, ktorá prináša aktuality spojené s Dňom zeme, tento rok jeho téma znie: "Investuj do našej planéty". Ako sa ďalej na EarthDay.org uvádza, ak podniky nezačnú konať hneď, zmena klímy ešte viac poškodí ekonomiku, zvýši nedostatok a zníži zisky a pracovné príležitosti. Inteligentné spoločnosti zisťujú, že už nemajú na výber medzi ekologickým prístupom a dlhodobým rastom zisku.

Deň zeme s malým z

V písaní názvu Dňa zeme dochádza pravidelne k nesprávnemu písaniu písmena z. Podľa jazykovaporadna.sk podstatné meno zem má viacero významov. V Krátkom slovníku slovenského jazyka (2003) sa ich uvádza päť, pričom väčšinou ide o všeobecné podstatné meno, ktoré sa píše s malým začiatočným písmenom.

Na prvom mieste je význam „obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi, zemeguľa“. Aj v tomto význame sa slovo zem píše zvyčajne s malým začiatočným písmenom, napr. život na zemi, obývať zem, matka zem. Iba v astronomickej terminológii sa pomenovanie našej planéty chápe ako vlastné meno a píše sa s veľkým začiatočným písmenom, napr. Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy, vek Zeme je približne 4,5 miliardy rokov. 

V názve Deň zeme sa nepoužilo slovo zem ako odborný astronomický termín, ale ako štylisticky bezpríznakové pomenovanie našej planéty (zemegule), ktoré sa píše s malým začiatočným písmenom.