Uľavia od bolesti, zlepšia náladu či trávenie, pomôžu pri depresívnych stavoch, úzkosti a poruchách spánku. Tu je 7 byliniek ideálnych na zimu, ktoré sú už storočia známe svojimi liečivými účinkami a dopestovať si ich viete samy.

1. Materina dúška

Materina dúška bola známa už v staroveku a patrila medzi kultové bylinky opradené legendami. V kúpeľoch dodávala silu a jej antiseptické účinky poznal už starý Egypt. Materina dúška je účinná pri nachladnutí, zápale priedušiek a hrdla. V minulosti bola síce prostriedkom proti kašľu, pľúcnym infekciám či žalúdočným ťažkostiam, ale používali ju aj ako koreninu do polievok a na mäso, dokonca sa pridávala do likérov a vín. V súčasnosti býva Materina dúška súčasťou koreninových zmesí, hlavne na mäsité pokrmy a strukoviny. Pomáha pri plynatosti a kolikách. Verí sa, že čaj z dúšky materinej posilňuje organizmus, čo ju predurčuje na podporu liečby nervovej vyčerpanosti a prepracovanosti. Nádherne vonia a pôsobí upokojujúco.

Kedy a ako zbierame: Kvitnúcu vňať odstrihávame od júna do septembra, sušíme v tieni alebo umelo pri teplote do 35 ºC.

2. Šalvia lekárska (muškátová)

Šalvia je symbolom dlhovekosti, používa sa aj pri preťaženosti a toxicite, oživuje krvný obeh Pôsobí protizápalovo, baktericídne a močopudne. Jej antibiotické účinky pomáhajú pri liečbe gynekologických zápalov a pri menštruačných ťažkostiach. Zvonka sa používa na zle hojace sa rany, aj ako kloktadlo pri zapálenom hrdle, po vytrhnutí zubu alebo zápale ďasien. Používa sa pri zápaloch hrdla či na podporu činnosti tráviaceho traktu - ako korenie sa používa do ťažkých jedál na podporu trávenia. Je dobré mať doma za hrsť vysušených šalviových listov ako prvú pomoc pri zápaloch hrdla a zubov. Jej účinky pocítime aj v zubnej paste, v kozmetike, používa sa ako esenciálny olej v aromalampe. So šalviou, rovnako ako s ostatnými bylinkami, treba narábať opatrne, sledovať dávkovanie a reakcie organizmu. Jej silné zvieravé účinky nie sú vhodné pre tehotné a dojčiace ženy.

Kedy a ako zbierame: Zbierajú sa iba listy v máji až v júli za suchého počasia, sušíme pri teplote do 35 ºC. Šalviu lekársku vieme pestovať v ľahkej, suchej pôde na slnečnom stanovisku na balkóne aj doma za oknom. 

Šalvia lekárska. Foto - Marianna Piršelová

3. Divozel veľkokvetý (sápovitý)

Patrí k najstarším liečivým rastlinám sveta, v antike o ňom kolovali povery ako o zázračnom amulete. Kvet je účinný pri zápaloch hrdla, priedušiek, lieči kašeľ. Uvoľňuje hlieny, lieči sliznice. Nikdy ho nepijeme samostatne, ale odporúča sa ho miešať do čajových zmesí napríklad so slezom a podbeľom. Čaj s divozelom uvoľňuje kŕče a pôsobí močopudne. Divozel veľkokvetý aj sápovitý okrem kvetov poskytuje na využitie aj svoje listy, ktoré sa používajú ako vonkajšie obklady na rôzne opuchy a vredy.

Kedy a ako zbierame: Kvety sa zbierajú v deň, keď rozkvitnú, pretože kvitnú iba pár hodín a večer opadajú. Aby sa zachovala krásna žltá farba a liečivé účinky, hneď sa aj sušia na slnku alebo umelo pri teplote do 60 ºC. Listy zbierame taktiež počas kvitnutia.

4. Slez lesný (maurský)

U nás je pestovaný už dávno v záhradách ako okrasná aj liečivá rastlina. Neobsahuje toxické látky, môžeme ho teda využívať bez obmedzenia aj pre malé deti. Používa sa na zápaly horných dýchacích ciest, pri suchom kašli a vďaka vysokému obsahu slizu dobre lieči aj sliznice, zápaly ústnej dutiny, žalúdka a čriev. Zlepšuje zachrípnutie, čo ocenia speváci a rečníci. Zbierame kvety aj listy oboch druhov. Zvonku sa slez vo forme obkladov používa na reumatické kĺby, na opuchy svalov alebo akné. Obklady z čerstvých listov sa prikladajú na postihnuté miesto pri zápaloch žíl.

Kedy a ako zbierame: Kvety zbierame od júla do jesene počas suchých slnečných dní a čo najrýchlejšie ich usušíme v tieni alebo umelo pri teplote do 35 ºC. Zbierame aj pekné mladé listy v čase kvitnutia. 

Foto - pexels.com

5. Nechtík lekársky

Nechtík má pôvod v južnej Európe, u nás sa vyskytuje v rôznych odrodách ako obľúbená a nenáročná záhradná bylinka. V minulosti nám ozdoboval jedlo, miešal sa s vínom a jeho šťava liečila boľavé zuby. Jeho kvet je jedlý a okrem čaju ho môžeme použiť do šalátu alebo alebo ním posypeme omáčku alebo polievku. Nechtík má aj silné protizápalové účinky a používa sa pri zápaloch hrdla alebo pokožky, pomáha pri menštruačných bolestiach a problémoch s pečeňou. Často sa spracúva na masti, tinktúry a oleje, pridáva sa do krémov na problematickú pokožku a do mastí na zapareniny, rany aj preležaniny.

Kedy a ako zbierame: Kvety zbierame okolo obeda počas letných slnečných dní. Kvitne až do neskorej jesene. Sušíme ho v tieni alebo umelo pri teplote do 35 ºC.

6. Rumanček kamilkový

V ľudovom liečiteľstve je to univerzálny liek, ktorý je najviac cenený pre jeho dezinfekčné a protizápalové účinky. Podporuje hojenie zápalov tráviacej sústavy, používa sa na inhalácie pri zápaloch priedušiek, chrípkach a nachladení. Dobre ho znášajú deti a okrem protizápalových účinkov aj upokojuje myseľ. Vďaka svojim hojivým účinkom sa používa aj v kozmetike do pleťových krémov, mydiel i šampónov na svetlé vlasy. Používa sa aj na kloktanie pri zápale zubov a ústnej dutiny či do kúpeľa pri gynekologických ťažkostiach.

Kedy a ako zbierame: Kvety trháme od apríla do septembra pár dní po rozkvitnutí za suchého počasia. Dbáme na to, aby neboli priveľmi rozkvitnuté. Sušíme ich v tieni alebo umelo pri teplote max. 40 ºC. 

Foto - pexels.com

7. Ľubovník bodkovaný

Je u nás značne rozšírený a v minulosti mal významnú úlohu v ľudových poverách. Má silné liečivé účinky a jeho rozdrvené kvety sa farbia do červena ako krv. Legenda hovorí, že kvety prepichoval čert od zlosti, že tak pomáha ľuďom. Ľubovník si ľudové liečiteľstvo cení pri chorobách pečene, žalúdka, močových ciest. Ľubovník zlepšuje krvný obeh. Čaj zlepšuje náladu, pomáha pri depresívnych stavoch, úzkosti a poruchách spánku. Zvonku sa používa na kozmetické účely jeho červenkastý olejový výťažok do rôznych olejov a tinktúr. Má hojivé a regeneračné účinky na suchú, podráždenú pokožku a ekzémy.

Kedy a ako zbierame: Kvety aj kvitnúcu vňať zbierame od júna do augusta. Kvety veľmi rýchlo hnednú, preto ich hneď spracujeme na tinktúry a maste. Vňať sušíme zviazanú v tieni alebo pri  umelej teplote do 35 ºC.