1. Záhradnícky trik - do svahu sa sadí kolmo
Každý, kto sadil kvetiny alebo kríky do svahu, stál pred dilemou ako ich dostať do zeme. Kolmo na zem, či na svah? Mnohých zvádza vytvoriť rastlinám akési mini terasky, vodorovné puzdrá, ak ich vysadí. Toto nie je správny spôsob, lebo tento val strhne prvý prudký dážď a odhalí korene rastlín. Aj keby sa nám podarilo terasku zachrániť, korene rastlín to budú mať do hlbšej pôdy ďaleko.
Správny spôsob sadenia je kolmo na svah. Netreba sa báť, že bude rastlina rásť šikmo - časom sa vyrovná a bude rásť rovno smerom ku slnku. Korene má pevne vo svahu a vydrží pevne na mieste aj počas silných vetrov. Takouto výsadbou získame ešte ďalšiu výhodu - korene rastlín spevňujú svah a predchádzajú pôdnej erózii. Zároveň bohatá vegetácia vo svahu má vodozádržný efekt a spomaľuje vodu počas prudkých búrok.
2. Záhradnícky fakt - fólia zabráni rastu buriny
Netkaná textília je záhradnícky prežitok a v súkromnej záhrade nemá čo robiť. Z toho trendu sa už upúšta aj v rámci výsadieb vo verejných priestranstvách, pretože prinesie viac nevýhod ako benefitov. Netkaná textília, fólia, handra, akokoľvek to nazvete, naozaj nepredchádza rastu buriny, aspoň nie tak, ako by sme očakávali. Je to preto, lebo časom sa na textíliu dostane prach, nafúka sa na ňu ďalší organický materiál a v kombinácii s mulčom na nej vznikne tenká vrstva humusu, z ktorého vyrastú semienka dopravené po vetre. A tak pomedzi naše rastliny, ktorých korene pod fóliou trpia, začnú rásť buriny, s ktorými sme nepočítali. Plieť budeme tak či tak.
O fólii ako nevhodnom prvku vo výsadbe sa hovorí hlavne z iného dôvodu - rastliny pod ňou trpia. Pôda nedýcha, je zhutnená a bez života. Korene rastlín sa plazia tesne pod povrchom pôdy rovno pod fóliou, lebo nie sú nútené vyhľadávať vlhkosť v nižších vrstvách pôdy. Vlhkosť pod fóliou ich učí byť lenivými. Korene sa ťažko pod zhutnenou pôdou dostanú k živinám, fólia im bráni prirodzenému rozrastaniu a nevyzerajú dobre.
Korene potrebujú vzduch, vodu a živiny a to môžeme zabezpečiť len tak, ze ich oslobodíme spod fólie, pôdu prekypríme, pridáme kompost a zamulčujeme organickým materiálom. Za takúto starostlivosť sa nám odmenia dobrou kondíciou a zdravým vzhľadom.
A ako predchádzať burine? Dôležitý je výsadbový spon. Hustá výsadba nám zabezpečí skoré zapojenie trvaliek v záhone. To nedá šancu žiadnej burine. Prvé roky po výsadbe nejaké pletie budeme musieť urobiť, ale keď záhon správne zamulčujeme, bude minimálne. Ratliny sa do troch rokov zapoja a nepustia medzi seba už nič ďalšie. Zakrytá pôda rastlinným materiálom je tá najlepšia ochrana proti burine.
Lístie z orecha a záhony
3. Záhradnícky omyl - orechové lístie nepatrí do kompostéra ani na záhony
Orechové lístie obsahuje triesloviny, ktoré spomaľujú rozklad. Fungujú tak ale iba vtedy, keď je pokope veľa orechového lístia. Ak lístie zmiešame s ďalšou organickou zložkou, napríklad trávou z posledného jesenného kosenia, nemusíme sa obávať, že sa hmota nerozloží. Ďalším strašiakom orechových listov môže byť juglón. Ten sa však v už suchých opadaných listoch nachádza minimálne, takže môžeme bez obáv listy skompostovať.
Orechové lístie môže tvoriť až tridsať percent kompostovaného materiálu, tak smelo s ním aj do kompostéra. Praktický život prinesie listom aj iné využitie. Listy majú antibakteriálne a fungicídne účinky a obsahujú látky, ktoré odpudzujú parazity. Odpudzujú aj dotieravý hmyz a veľmi dobre poslúžia ako antiparazitická podstielka k sliepkam aj iným zvieratám.
Ak máme lístia spod orecha stále veľa, môžeme ho použiť do zmesi s inými listami a štiepkou rozhodiť na záhony pod kríky ako mulč. Účinky juglónu sa spolu s inými zložkami rozriedia. Čo s rozšíreným mýtom, že pod orechom nič nerastie? Niektoré stromy a plodiny naozaj nemajú radi orech ako suseda. Ale mnohé ho znesú výborne. Môžeme si vytvoriť orechové spoločenstvá, kde spolu s mladým stromom nasadíme do skupiny aj iné dreviny.
Orech znáša dobre baza, hortenzia alebo kalina. Podsadba orechového stromu môže byť aj vo forme trvaliek. Hodia sa k nemu rastliny tolerujúce tieň, pretože orech kráľovský je mohutný strom a pod neho sa slnko tak ľahko nedostane. Odolné je napríklad geránium alebo papraď. Treba skúšať a zisťovať, ktorá rastlina má odolnosť voči alelopatii orecha.
Lístie môžeme skompostovať alebo zhrnúť do záhonov ako mulč. Foto: Unsplash
Čo patrí a čo nepatrí do kompostu
4. Záhradnícky fakt - do kompostu patria aj citrusové šupky a varené jedlo
Kompostovanie, najmä to domáce, nie je žiadna záhadná alchýmia, stačí dodržiavať zopár základných pravidiel. Keď kompostujem správne, môžeme do kompostu prihodť aj šupky z citrusov alebo varené jedlo rastlinného pôvodu. Mäsové zvyšky alebo aj uhynuté zvieratá do bežného domáceho kompostu nepatria.
Aké sú pravidlá správneho kompostovania?Jednou zo základných premenných správneho kompostovania je správny pomer uhlíkových a dusíkatých zložiek. Ideálny pomer je približne 1:1. Zjednodušene povedané na každú hnedú (uhlíkovú vrstvu) pripadá rovnako veľká zelená (dusíkatá) vrstva. Uhlíkové zložky slúžia aj na vytvorenie vzduchových dutín v komposte a patria medzi ne - lístie, piliny, slama, drevná štiepka, posekané konáre, papier, kartón, orechové škrupiny, drevnaté časti trvaliek.
Dusíkaté zložky sú bohaté na živiny a patria sem šupky a zvyšky nevareného ovocia a zeleniny, varené zvyšky z kuchyne, posekaná tráva, hnoj, trus, škrupiny z vajíčok, čajové sáčky, kávový odpad, v malom množstve šupky z exotického ovocia a vareného jedla. Jednotlivé vrstvy sa musia navzájom prekrývať a zmiešavať. To znamená, že keď vhodíme naraz veľa dusíkatej zložky, zmiešame to s vrstvou listov, štiepky, almy alebo iného uhlíkatého materiálu. Pri zdravých pomeroch obidvoch zložiek a správnej vlhkosti, by sme sa mali za pár mesiacov získať výživný materiál do našej záhrady. Na to, aby kompostovanie prebehlo kvalitne a rýchlo, je dôležité, kde umiestnime kompostér.
5. Záhradnícky trik - zimná výsadba pomôže rastlinám
Ako je to so sadením počas neskorej jeseni v zime? Toto je otázka, nad ktorou sme sa zamysleli asi všetky. Aj keď sa nám zdá, že je už po sezóne, neskoré jesenné, ale aj zimné mesiace sa ešte dajú využiť na dobehnutie restov.
Pravidlo znie: sadiť sa dá kedykoľvek, kým nie je pôda zamrznutá. V teplejších oblastiach Slovenska sa dá sadiť prakticky celoročne, lebo skutočné mrazy alebo snehová pokrývka sa tu vyskytujú posledné roky len sporadicky. Rastlina zasadená na jeseň alebo na začiatku zimy bude môcť využiť na zakorenenie zimnú vlahu a pripraviť sa tak na suchú jar, ktorá u nás už býva pravidlom.
Ušetríme si aj prácu so zimným polievaním rastlín v črepníkoch. Preto radšej, ak nám to situácia dovolí, dajme rastlinu do zeme. Predídeme tak jej vysušeniu alebo zamrznutiu. V pôde budú jej korene chránene pred výkyvmi aj extrémami počasia a získajú náskok pred burinami, ktoré vyklíčia na jar.