|
Sociálne siete majú veľkú moc. Pre väčšinu z nás sú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Prezeraním fotiek na Instagrame, videí na TikToku a čítaním facebookových komentárov trávime celé hodiny. Či si to uvedomujeme alebo nie, online priestor vplýva na naše vnímanie vlastného tela.
Nereálny štandard krásy na sociálnych sieťach
“Zažívame instagramové cunami, ktoré na nás vytvára obrovský tlak,” hovorí pre Ženy v meste europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. Politička je známa tým, že verejne poukazuje na nereálne štandardy krásy a tlak sociálnych sietí. Instagram podľa Ďuriš Nicholsonovej negatívne vplýva na všetky generácie žien.
“Starnúce ženy strácajú sebavedomie, upadajú do depresií a majú úzkosti. Instagramový smog démonizuje starnutie a vytvára tlak, aby sme aj v päťdesiatke vyzerali ako dvadsaťročné. Mladé ženy ten obrovský tlak nezvládajú, berú si úvery na umelé prsia a botoxové injekcie,” myslí si europoslankyňa a dodáva, že spoločnosť prepadla kultu krásy a úspechu na sociálnych sieťach.
Nereálne štandardy však prezentujú aj mainstreamové médiá. “Často sa pýtam sama seba, ako sa asi v tomto svete dokonalých tvárí a postáv žije tým, ktorí majú nadváhu, riedke vlasy, nedokonalú pleť a pochádzajú zo slabších pomerov?” zamýšľa sa Ďuriš Nicholsonová.
“Pritom je to všetko len chiméra. Je na nás, aby sme sa jej zbavili.” V zozname sociálnych sietí sa v poslednej dobe práve Facebook vyníma ako priestor preplnený nenávisťou.
Napriek množstvu urážok na svoju adresu však Ďuriš Nicholsonová neplánuje po vzore viacerých známych osobností zo sociálnej siete odísť. “Dovolím si neskromne tvrdiť, že som bola jednou z najhejtovanejších političiek na Slovensku. Ja som už o sebe počula všetko, čo som mohla. Hejteri ma ničím neprekvapia, ani ma nemôžu uraziť,” hovorí politička. Online priestor vníma ako odraz reality na Slovensku a zrážky s hejtermi dnes považuje za formu tréningu.
Túžba po dokonalosti tu bola vždy
Podľa školskej psychologičky Lucie Košťálovej menia sociálne siete naše nároky na výzor, módu či úpravu zovňajšku. “Veľkosť významu, ktorý prikladáme sociálnym sieťam, je rôzna. V prípade dievčat v období puberty je porovnávanie svojho vzhľadu s okolím významným momentom v ich vývine,” vysvetľuje Košťálová pre Ženy v meste.
“Preto sú aj komentáre z ich okolia k výzoru, oblečeniu a jedlu vnímané veľmi pozorne a vo väčšine prípadov sú prijímané ako kritika.” Psychologička je presvedčená, že túžba po dokonalosti bola v spoločnosti od nepamäti, neobchádza pritom ani bohatých a úspešných.
“Sociálne siete tomuto trendu, dostupnosti a miery ovplyvnenia čoraz mladších užívateľov výrazne dopomohli. Často je náročné sledovať, ako sa tieto trendy menia, čo je ešte in a čo už je mimo,” dodáva.
Dospievajúce dievčatá nemajú na sociálnych sieťach podľa psychologičky možnosť odlíšiť upravené fotografie od reality. Obsahu a tlaku sociálnych médií sú vystavovaní aj chlapci. Tí však často vyhľadávajú iný obsah ako dievčatá a bývajú ohrození napríklad online nákupmi pri počítačových hrách alebo stávkovaním.
Ilustračné foto - pexels.com
Body shaming pozná skoro každé dievča
Toxickým trendom na sociálnych sieťach je v súčasnosti aj tzv. body shaming alebo zosmiešňovanie fyzického vzhľadu človeka. Šikana vo forme ponižujúcich komentárov môže zanechať dlhodobé následky vo forme úzkosti, depresie alebo poruchy príjmu potravy.
Podľa amerického prieskumu z roku 2016 sa s určitou formou body shamingu stretlo až 94 percent dospievajúcich dievčat a 64 percent chlapcov.
Jedným z nedávno medializovaných prípadov na Slovensku je facebookový status poslanca Tomáša Tarabu na adresu sedemnásťročnej dcéry prezidentky Zuzany Čaputovej.
“Samotného aktéra vo veľkom nesledujú dievčatá, ktoré majú podobný vek ako dcéra pani prezidentky. Téma body shamingu sa týmto začala vo väčšej miere diskutovať v dospelej populácii,” hodnotí následky statusu Košťálová.
“Stanovisko poslanca bolo ale šírené virálne, takže sa k dievčatám dostalo minimálne sekundárne. Vyjadrenie k fyzickému vzhľadu nielen mladých dievčat vnímam aktuálne ako tému, ktorú by sme mali veľmi zvážiť a rozmyslieť si, čo vlastným vyjadrením chceme komunikovať.”
Psychologička verí, že medializovaný prípad v spoločnosti rozprúdi diskusiu a pomôže rodičom spolu s deťmi otvorene komunikovať o tak citlivých témach ako je vzhľad. U političiek riešime vzhľad, u politikov schopnosti S linčovaním na internete má bohaté skúsenosti aj europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Vníma obrovský tlak na bezchybný vzhľad žien v politike, zatiaľ čo u mužských kolegov sú podobné nedokonalosti bežne prehliadané. “Prečo nám neprekáža neupravený chlap s pupkom a s plešinou, ale prekážajú nám oblé lýtka političky? Prečo odpustíme chlapovi otrasné khaki sako s krátkymi nohavicami a špinavými topánkami, ale političku v sukni v pastelovej farbe z minulej sezóny prenasleduje módna polícia?,” pýta sa Ďuriš Nicholsonová.
O prehnaných nárokoch na výzor političiek aj prirodzenosti starnutia otvorene rozpráva na sociálnych sieťach. “Chceme viac žien v politike? Tak na ne prestaňme vytvárať ten nezmyselný tlak.”
Slovenské ženy sú tzv. kultom krásy v online priestore ovplyvnené viac ako tie zo západných krajín. Ženy v Belgicku, Holandsku či Kanade pôsobia podľa političky sebavedomejšie a vyrovnanejšie. “Spoločnosť je tam oveľa vyzretejšia, už dávno pred nami začali bojovať proti stereotypom, že žena má povinnosť plniť nejakú estetickú funkciu,” myslí si europoslankyňa a dodáva, že práve odolávanie aktuálnej instagramovej “vlne cunami” stojí za vyšším sebavedomím a spokojnosťou žien.
Sociálne siete nezobrazujú realitu
Nedostatok sebavedomia dôverne pozná Jana (28), ktorá ešte donedávna svoje telo nenávidela. Mohli za to najmä komentáre ľudí v jej okolí. “Už odmalička som sa stretávala s tým, že som sa ľuďom zdala príliš štíhla. Poznámky ako “najedz sa” alebo “anorektička” boli na dennom poriadku,” hovorí.
Sociálne siete k jej negatívnemu vnímaniu tela prispeli, keď sa na Instagrame objavili filtre meniace črty tváre. “Cítila som sa kvôli nim extrémne škaredá. Dokonalá pleť, rovný nos, plné pery či nádherné oči. Zrazu všetky dievčatá na fotkách vyzerali nádherne. Na rozdiel od toho, čo som videla, keď som sa pozrela do zrkadla,” rozpráva mladá žena, ktorej pohľad zmenilo až podozrenie na rakovinu prsníka.
“Paradoxne som sa vtedy nebála choroby, ale toho, že prídem o prsník. Proces, keď som sa učila mať rada svoje telo, nebol jednoduchý a teraz mi z môjho tela chceli niečo vziať. Cítila som sa podvedená.”
Podozrenie na rakovinu prsníka sa nepotvrdilo a Jana si sľúbila, že sa bude o seba starať a čo najviac svoje telo ľúbiť. “Sociálne siete neodzrkadľujú realitu. Väčšina profilov s dokonalými fotkami sú obsahovo prakticky prázdne. Nemajú žiadnu hĺbku, emóciu, neprinášajú posolstvo. Účty na sociálnych sieťach sú len fragmenty ľudí a ich životov,” myslí si Jana.
Človek podľa nej starostlivo vyberá, aký obsah zverejní na sociálnych sieťach. Na pohľad spontánnej momentke často predchádzajú desiatky nepodarených záberov. “Hodnotou človeka nie je mať dokonalý výzor. To, čo voláme nedostatky, tvoria časť celku - nás. Dovoľme si mať chyby,” hovorí mladá žena.
Pandémia zhoršila vplyv online sveta
Školská psychologička Lucia Košťálová radí nepodceňovať vplyv sociálnych sietí na vnímanie vlastného tela u dospievajúcich dievčat. “Z vlastnej praxe môžem potvrdiť výrazný podiel na vytváraní sebaobrazu mladých dievčat. Pri začínajúcej poruche príjmu potravy je mnohokrát urýchľovačom negatívneho obrazu o sebe,” hovorí.
Počas pandémie sa situácia na sociálnych sieťach mení, mladí ľudia spolu častejšie komunikujú online a trávia viac času na sociálnych sieťach. O dôsledkoch online výuky a dňoch stráveným doma za počítačom vie svoje aj Sára (16).
“Začalo sa to nevinne. Počas prvej karentény som mala veľa času na seba, tak som začala doma cvičiť,” rozpráva študentka. Pôvodný plán zhodiť zopár kíl navyše postupne nadobudol úplne iné rozmery.
Ilustračné foto - pexels.com
“Niečo v mojej hlave kliklo. Zlá myšlienka, že by som to mohla urýchliť, lebo nemám žiadne výsledky. Bolo to ako nejaký hlas a ja som ho počúvla.” Sárine tréningy boli čoraz dlhšie a intenzívnejšie, nakoniec cvičila niekoľko hodín denne. Sárina mama chodila do práce a nemala ju ako kontrolovať. Sára cez deň nejedla ani nepila, až kým sa mama večer nevrátila.
“Ani to neviem opísať. Zvracala som, skrývala som jedlo. Porovnávala som sa so štíhlymi dievčatami a navštevovala blogy podporujúce anorexiu. Prišla som si bezcenná a slabá, mala som veľké výčitky a depresie,” rozpráva Sára.
Problémy sa jej darilo skrývať, až kým to už nevydržala a zdôverila sa mame. Začala sa liečiť a pravidelne navštevuje terapie. Zmenila aj pohľad na sociálne siete. “Všetko, čo vidíme na Instagrame, nie je také ružové ako sa môže zdať. Niekto môže byť štíhly a mať vážne zdravotné problémy a ten, kto vyzerá “nezdravo”, môže byť zdravý a šťastný,” myslí si mladá študentka.
Viac vrások, šedín a nedokonalostí
Sú teda sociálne siete toxickým prostredím? Napriek spomínanému body shamingu je na druhej strane barikády čoraz populárnejším opačný trend. Tzv. body positivity hlása kladný vzťah k všetkým telám bez rozdielu. Nedostatky podľa neho robia každého jedinečným.
Práve vďaka sociálnym médiám sa v spoločnosti otvárajú aj témy v minulosti považované za tabu. Mladí ľudia, donedávna izolovaní so svojím problémom, odrazu nachádzajú komunity ľudí s podobným životným príbehom. Stále silnejšie sa ozýva dopyt po realite na sociálnych sieťach. Skutočné a rôznorodé telá, nedostatky či chybičky krásy. Medzi najvyhľadávanejšie heslá na Instagrame patria sebaláska či duševné zdravie.
“Pevne verím, že pozitívny potenciál sociálnych sietí tu stále je,” hovorí psychologička Lucia Košťálová s tým, že práve ľudskosť môže z online priestoru urobiť lepšie miesto, “Sociálne siete vznikli preto, aby nás spájali aj na fyzickú vzdialenosť. Na to by sme nemali zabúdať.”
Podľa Lucie Ďuriš Nicholsonovej je najdôležitejšie ukázať ľuďom realitu. “Medzi to patrí aj starnutie, je to prirodzená a neoddeliteľná súčasť života. Viac vrások, viac nedokonalostí, viac šedín, viac celulitídy, viac pigmentových škvŕn a menej dokonalých prefiltrovaných avatarov. To je to, čo potrebujeme,” uzatvára pre Ženy v meste europoslankyňa.
