Milióny žien majú v tejto chvíli strach. O seba, o svoj život, o svoju bezpečnosť, o svoju budúcnosť. Tento stĺpček tvorím v noci, idúc sama ulicou a zvažujúc, či ma muž oproti v čiernej kapuci neprepadne a neznásilní. Zdá sa vám to prehnané? Aj mne. Každý muž predsa nie je predátor a štatistiky hovoria, že je len veľmi malá šanca, že vám cudzí muž na ulici ublíži. A predsa prechádzame na druhú stranu ulice a v rukách zvierame kľúčik od brány, však? 

Kráčam od kamarátky, s ktorou sme sa práve pohádali o zbrojnom pase. Vysvetľovala mi, že chce vlastniť zbraň, pretože sa bude cítiť bezpečnejšie. A ja som jej kontrovala, že je to iracionálne. Presne tak, ako prechádzanie na druhú stranu ulice, keď kráčam domov. Ja som pacifistka. Chcela by som, aby malo v krajine čo najmenej ľudí zbrane. Ale keď sa nad tým zamyslím, chápem, že sa necíti bezpečne. 

Jedna vec je fyzická bezpečnosť. Tá druhá, mentálna. Tak si predstavte, že sa vám stane, že máte sex. S niekým. Možno ho aj dobre poznáte. Aj ho máte rady. Aj by ste chceli, aby to bola láska vášho života. Alebo aj nie. Je to jedno. Proste máte sex, a vyzerá to, že by ste mohli byť tehotná. Hlavou vám ide sto myšlienok. Či ste pripravená. Či budete na to sama. Či sa to stalo náhodou, a vy nemáte zázemie. Partnera to nezaujíma. A čo teraz? Pozeráte sa na dve paličky a hovoríte si - čo teraz? 

🛒 [Všetko pre vaše zdravie na Pilulka.sk - kliknite tu:]

Neexistuje žena, ktorá by nemala strach. Paralyzujúci strach. Zažili sme to všetky. Čo keď som tehotná? Čo keď sa to stalo? Máte 18, život pred sebou. On tiež. Alebo máte 28 a on je zo vzťahu už dávnejšie duchom preč. Vo väčšine našich prípadov sa to skončí happy endom - žiadne dve paličky sa nekonajú. Chvíľka stresu, môžeme si vydýchnuť. Ale, čo ak by predsa? 

Štatistiky hovoria, že matky samoživiteľky sú na tom v tejto krajine najhoršie. Nie, nie dôchodcovia. Matky, ktoré sú samy, a popritom makajú v dvoch-troch prácach. Muklujú do zodretia, aby prežili. Pýtate sa, kde je otec? V spise na stole nejakého sudcu, ktorý nevie vymôcť ani životné minimum pre dieťa. Ste na pokraji prežitia. Lebo takto to tento štát zariadil. 

A popritom sa v inom vesmíre odohráva diskusia o interrupciách. O zlých matkách, ktoré vraždia deti. O otcoch akosi nikto nehovorí. Ich zodpovednosť nikto nerieši. Len tú vašu. Za odmenu, že ste na interrupciu nešli, vás čaká celoživotná chudoba a diskusia v parlamente. Zväčša mužov. Tí o tom diskutujú zo všetkého najradšej. Ako sa má žiť, čo majú ženy robiť, a ako sa majú rozhodovať. O chudobe zväčša nezaznie nič. Ani o otcoch. Len o matkách, ktoré sa cítia ako v občianskom tribunáli.