Začal sa advent. Pre mňa najkrajšie obdobie roka. Milujem všetko, čo s Vianocami súvisí. Výzdoba, uprataný byt, napečené medovníky, teplé nápoje, objatia s priateľmi. Rozsvietený stromček na námestí a stretávanie sa na trhoch. Len tak cestou z práce na jedno varené víno. No tento rok je všetko online. Zasvietenie vianočného stromu na námestí sledujeme online. Vianočné koncerty sú online, rozhovory s priateľmi tiež. Pri stretnutí si namiesto pozdravu oznamujeme, že sme boli na testoch a sme negatívni. Namiesto objatia „lakťovka“, namiesto bozkov prázdno. 

Dnes sa pani v potravinách sťažovala pokladníčke, že možno neuvidí deti, vnúčatá a pravnúčatá ani na sviatky. Pre istotu. Smutne nakladala tovar do tašky a poznamenala, že sa už možno toho ani nedožije, aby svojich blízkych videla naživo. Od istoty to malo ďaleko. 

Aké budú Vianoce?

Všetci sme neistí. Nevieme, čo môžeme, čo nie, nevieme ako sa najlepšie ochrániť a pritom byť aj trochu spolu. Každé stretnutie je rizikom. Volíme medzi láskou, blízkosťou a ohrozením života. 

Aké budú tieto Vianoce? Bude v nich absentovať to najdôležitejšie - blízkosť, kontakt, spoločnosť, stretnutia za jedným stolom. Bude veľa osamelých seniorov, veľa onlinových želaní do nového roka. Dnes som bola s mojou mamou niekoľko hodín a ona sa chcela hlavne rozprávať. Pretože sa nemá s kým, lebo sa chráni a snaží sa tráviť čas najmä doma. Chýba jej fyzický kontakt s nami, možnosť osobného rozhovoru a prítomnosti. Pohladkať si psa, objať dcéru a vnuka. Telefonáty jej to nevedia nahradiť. Lebo to už trvá pridlho. A Vianoce idú, pocit osamelosti sa znásobuje. Sadneme si tento rok vôbec k jednému stolu? 

Krabica Koľko lásky sa zmestí

Tento týždeň som zabalila krabicu do domova seniorov v rámci akcie Koľko lásky sa zmestí... Keď som tam vkladala jednotlivé veci, myslela som na konkrétnu babičku, ktorá si to odbalí. Vie jej jedna krabica s prianím a darčekmi nahradiť ľudské teplo? Poteší ju to, aj keď od marca zažíva ohrozenie života a stálu izoláciu? Koľko už nevidela svojich najbližších? 

Smutné časy žijú naši starkí a ani pre nás to nie je úplne ľahké. Online kontakt na chvíľku pomáha, no ľudské teplo nenahradí. Tento rok budem myslieť na všetkých, ktorí stratili prácu, na tých, ktorí sú chorí a ohrození a musia byť v izolácii. Na tých, ktorí sa s blízkymi uvidia iba na obrazovke tabletu, na všetkých tých, ktorí si ten tablet nemôžu dovoliť. Online nám nenahradí rodinu ani priateľov, ale nemáme na výber, musíme ešte chvíľku predstierať, že to zvládneme. 

Hovorí sa, že technológie nám uľahčujú život. No ukazuje sa, že hoci je to pravda, nedokážu nahradiť lásku. Bozk cez obrazovku nebude nikdy ozajstným bozkom a cez tablet neucítite vôňu vareného vína, medovníkov ani ihličia. To všetko je láska na Vianoce. To teplo, tá vôňa, tá blízkosť. No ako hovorí svätý Pavol, najdôležitejšia je láska. Prajem vám pekný advent najmä v srdci.