Vianoce sú pre mnohých časom pokoja, radosti a rodinnej pohody. No mnohokrát je to aj obdobie plné stresu, zhonu a – v mnohých domácnostiach aj hádok. Keď sa stretnú širšie rodiny, občas sa stane, že medzi ich členmi to poriadne vrie.

Čo robiť, aby nám počas sviatkov bolo spolu dobre? Ženy v meste sa na to opýtali troch odborníčok.

Vianoce môžu byť extrémne náročné

Keď sa zmieša snaha o dokonalosť so stresom a nedostatkom času vznikne z toho nebezpečný mix. Stačí len jedna poznámka a explózia je na svete. Vianočné sviatky sú o rodine a stretnutiach, no aj tie môžu byť pre niektorých ľudí extrémne náročným obdobím.

Mnohí ľudia v tomto období prežívajú stres. Podľa niektorých výskumov je to až 80 percent  a až polovica z nich by tieto sviatky najradšej vymazala z kalendára.

Podľa psychologičky Evy Vavrákovej je za tým niekoľko faktorov. Jedným z nich je málo času, veľa zhonu a baženie po dokonalosti. „Za týmto pocitom sa často skrýva perfekcionizmus a výkonový prístup k Vianociam. Vianoce sú najmä o oddychu. Skúste si ho prioritizovať,“ radí odborníčka.  Podľa nej sú Vianoce časom na dobitie bateriek a preto radí aj oprášiť záľubu, na ktorú inak počas roku naozaj nie je čas.

„Perfekcionizmus zabíja radosť ,“ tvrdí psychologička a dodáva, že je potrebné aj v tomto období poľaviť z tlaku láskou a láskavosťou k sebe. „Nájdite si pozitívne vzory vo svojom okolí. Možno sa vaša mama cez Vianoce išla zodrať, no vy to robiť nemusíte. Naopak, pozitívnym vzorom pre nás môžu byť ženy, ktoré v tomto období prioritizujú pohodu, lásku a hlboké vzťahy. Inšpirujte sa nimi. A buďte inšpiráciou aj pre svoje okolie,“ znie jej rada.

Nikdy to nebude ako vo filme

Popôrodná dula a sprievodkyňa materstvom Andrea Borková má tiež jednoduchú radu. „Pre prežitie pohodových sviatkov je dôležité vnímať fakt, že život nie je o lietajúcich jednorožcoch a cukrovej vate. Život, to sú aj odlišné názory, iné predstavy, sklamanie, nenaplnené očakávania... Sviatky v reálnom živote nikdy nebudú ako z filmu,“ komentuje.

Podľa nej je potrebné sústrediť sa na svoje hodnoty a nenakladať na seba nároky na vytváranie nereálne dokonalej atmosféry. „Vianočné sviatky vnímam ako čas spomalenia,  blízkosti, lásky, štedrosti a vďačnosti. Pripomínajme si neustále, čo robí radosť mne a rodine a nerobme to, čo by sa malo podľa iných,“ pokračuje. A ako zvládnuť náročné sviatočné chvíle s deťmi? Podľa Borkovej aj tu ide najmä o nastavenie mysle: „Deti budú deťmi, či sú Vianoce alebo bežný deň.“

Pozorujte a ostaňte neutrálni

Podľa Psychologičky Evy Vavrákovej je dôležité si stanoviť hranice a tiež očakávania. „Nemusíme sa stretávať so všetkými, len preto, že sa to patrí. Ak nás čakajú vzťahové situácie, ktoré môžu byť náročné, nastavme si realistické očakávania,“ hovorí. Podľa nej pomáha aj to, keď si definujeme svoju rolu. Napríklad, ak sa budú diskutovať témy, ktoré vždy vedú ku konfliktom, môžeme mať rolu pozorovateľa a zostať neutrálni, prípadne konflikt zastaviť tým, že zmeníme tému rozhovoru.

Ilustračné foto - pexels.com

„Hranice počas sviatkov môže byť ťažšie udržať. Zvyčajne sú za tým naše presvedčenia, čo sa patrí, smie, nesmie a musí. Nedovoľte pocitu viny, aby riadil vaše rozhodnutia,“ tvrdí.  Psychologička radí skúsiť rozhodovanie oddeliť od pocitu viny. Pomáha, keď si napíšeme zoznam vecí, ktoré "sa musia" a prehodnotíme prečo. „Kto tvrdí, že sa musia? Pravdepodobne nájdeme viacero bodov, ktoré v skutočnosti nechceme a objektívne na ne ani nie je dôvod,“ hovorí odborníčka.

Pripravte sa aj na tetu a súkromné otázky 

Je dobré si tiež naplánovať aj verbálne hranice, ktoré si stanovíme s členmi rodiny. „Čo poviete tete, keď bude nasilu núkať ďalšiu porciu jedla? Čo odpoviete, keď sa príbuzný spýta nepríjemnú otázku, zasahujúcu do súkromia? Je dobré byť pripravený,“ znie jej rada.

Ako sa reálne pripraviť, aby neprišli nepríjemné chvíle? Podľa mediátorky Adriany Fischer neexistuje jeden jasný návod a je to skôr beh na dlhé trate. „Toho človeka nezmeníte, ale môžete zmeniť svoj prístup a postupne aj komunikáciu a prostredníctvom toho meniť smer, akým sa situácia uberá,“ hovorí.

Podľa nej istotne nič nepokazíte používaním takzvaných „ja výrokov“. „Odporúčam hovoriť v prvej osobe jednotného čísla o tom, čo potrebujete, pozorujete, čo je pre vás dôležité a podobne, namiesto toho, aby ste pomenovávali, aká je tá osoba, čo robí alebo nerobí a čo vám na nej prekáža,“ radí.

Takisto podľa nej veľmi pomôže hovoriť iba o správaní samotnom a nespájať ho s osobou toho člena rodiny. Napríklad: „Mrzí ma kritika“ namiesto „stále ma len kritizuješ.“ Používaním týchto techník sa dá zneutralizovať výpoveď a obsah ostáva rovnaký.

Má ešte jedno odporúčanie: „Nedávajte zámienku na to, aby na vás niekto začal útočiť. Možno si vravíte, že je to ťažké a už sa to do Vianoc nestihnete naučiť a máte pravdu. Spravili ste prvý krok a počas roka na tom môžete popracovať, aby ste na ďalšie sviatky už boli pripravení. Nie je to len investícia do jedného, ale celkovo sa môžu zlepšiť všetky vzťahy.“

Ale čo ak už je oheň na streche? Môžeme uhrať aj nepríjemnú tému? Podľa mediátorky by možno pomohlo to otvorene pomenovať: „Chcela by som mať pokojné sviatky. Táto téma nás rozdeľuje. Čo keby sme o nej teraz nehovorili? Povedzte mi radšej, aký máte recept na linecké.“ 

Rodinné rozhovory: namiesto "ale" použite "zároveň"

Adriana Fisher ponúka ešte jedno riešenie: „Ak máme iný názor ako ten druhý, môžeme ho formulovať tak, že najprv dáme najavo, že sme počuli jeho názor a berieme ho do úvahy, prípadne pomenovať, v čom sa zhodneme. Potom príde na rad tá časť, v ktorej sa rozchádzame. Namiesto slovka „ale“, môžeme použiť „zároveň“. Napríklad takto: „Zhodneme sa, že nám záleží na zdraví detí. Zároveň máme odlišnú predstavu, ako sa o to pričiniť.“

Ďalšou vianočnou rozbuškou môže byť aj darovanie a prijímanie darčekov.  „Aj tu platí, že hranice si určujeme my - môžeme darček nedať, hoci sme ho my od dotyčného dostali. A môžeme ho aj neprijať, “ hovorí psychologička Eva Vavráková.

„Nastavovanie hraníc treba trénovať. Vianoce sú dobrou príležitosťou na nácvik,“ dodáva.