Veľkonočné sviatky sú jedny z najdôležitejších kresťanských sviatkov a oslavujú zázrak zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Okrem náboženských významov sa Veľká noc často spájajú s rôznymi tradičnými zvykmi a zvyklosťami, pranostikami, vinšmi, modlitbami, ale aj s dobrým jedlom, stretávaním sa rodiny, návštevou kostolov a inými dnes už takmer zabudnutými úkonmi, ktoré vychádzali najmä z tradičného vidieckeho života obyvateľstva.

V mnohých kultúrach sa zdobia vajíčka, pečie sa špeciálne pečivo ako mazanec, berú sa sviatočné obrady, alebo sa organizujú rôzne folklórne a spoločenské podujatia.

Veľkonočné sviatky noc sa spája s rôznymi tradíciami, zvyklosťami, pranostikami, vinšmi, modlitbami, ale aj s dobrým jedlom, stretávaním sa rodiny, návštevou kostolov a inými dnes už takmer zabudnutými úkonmi, ktoré vychádzali najmä z tradičného vidieckeho života obyvateľstva.

Veľkonočné sviatky sa začínajú Kvetnou nedeľou, ktorá predchádza Veľkonočnú nedeľu o sedem dní. Ďalej je to Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok.  Teda až do roku 2022, po novom by mali platiť nové názvy.

Veľkonočné sviatky, zvyky a tradície na Slovensku

  • Kvetná nedeľa - Palmová nedeľa

Veľkonočný týždeň sa začína Kvetnou nedeľou. Tento deň pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Starší názov pre ňu bol Palmová nedeľa, čo bolo odvodené od kvetov – palmových ratolestí, ktorými ľud Ježiša nadšene vítal.

Na Slovensku majú podobu vŕbových prútikov - bahniatok. V katolíckych kostoloch ich kňazi počas Kvetnej nedele posvätia, čím halúzky podľa ľudovej tradície získavajú veľkú moc. Počas tohto dňa sa ľudia v skorých ranných hodinách umývali v studenej vode, lebo verili, že im to prinesie zdravie a vezme všetky choroby. Pripisovali jej magickú, až zázračnú moc.

  • Zelený štvrtok  - Štvrtok svätého týždňa

Na Zelený štvrtok sa tradične konzumujú zelené jedlá ako symbol plodnosti a obnovy.(špenát, kel, žihľava, kôpor, šalát, po novom to sú aj jedlá z medvedieho cesnaku), ktoré podporujú zdravie a vitalitu. Domácnosti by mali byť upratané, medzi ľuďmi má vládnuť pokoj. Bol to aj prvý deň po zime, kedy začali gazdovia vyvádzať dobytok na pašu.

V tento deň nebijú kostolné zvony na znak smútku, keďže deň symbolizuje poslednú večeru s Ježišom Kristom. Deň je známy aj obradom, kedy pápež umýva nohy 12 mužom ( po novom už aj ženám). 

  • Veľký piatok -  Piatok utrpenia Pána

Na Veľký Piatok si kresťania pripomínajú umučenie a ukrižovanie Ježiša Krista. Veľký piatok sa trávi v kruhu rodiny v komornej atmosfére. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť do sýta sa môžu len raz za deň. Naši predkovia sa zvykli pred východom Slnka kúpať po krk ponorení v potoku. Tento rituál mal zabezpečiť celoročné zdravie. Veľký piatok uznáva asi 40 štátov ako sviatok pracovného pokoja.

  • Biela sobota - Svätá sobota

Biela sobota je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša, počas dňa nie sú omše. V mnohých krajinách sú v tento deň večerné bohoslužby, počas ktorých sa vymieňajú sviečky a svätená voda, aby sa symbolicky vyjadrovala premena zimy na jar a smrť na nový život. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo.

V katolíckej cirkvi sa v Bielu sobotu veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Počas Bielej soboty sa v domácnostiach zvykli pripravovať jedlá na hodovanie, pretože sa končí 40-dňový pôst.

Zdobenia veľkonočných kraslíc drôtovaním majsterkou ľudovej umeleckej výroby Annou Valterovou. Foto TASR - Dano Veselský

Gazdiné tradične upratovali príbytky a muži zvykli využiť deň na siatie, sadenie a práce vonku. Dievčatá zdobili vajíčka, chlapci plietli korbáče z prútov bielej vŕby. Ak bolo všetko pripravené a nachystané, rodina sa obliekla do sviatočného odevu, aby tak oslávili prítomnosť posvätenia ohňa, z ktorého sa zapaľuje hlavná veľkonočná svieca. 

  • Veľkonočná nedeľa - Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania

Veľkonočná nedeľa je dňom hojnosti, radosti a osláv, ktoré pramenia z Kristovho zmŕtvychvstania. Veľkonočná nedeľa je hlavne prvou nedeľou po splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti. Je to zároveň deň osláv víťazstva života nad smrťou.

U kresťanov sa tento deň označuje za Boží hod. Celá rodina ide do kostola, na omšu, kde si nechá vysvätiť svoj slávnostný nedeľný obed.

Na Veľkonočnú nedeľu sa v kostoloch konajú slávnostné liturgie a bohoslužby, ktoré sú zamerané na oslavu zmŕtvychvstania Krista a jeho víťazstva nad smrťou a hriechom. Kresťania v tento deň vstávajú skoro ráno a chodia na ranné bohoslužby nazývané "ranná vigília", kde sa oslavuje Kristovo zmŕtvychvstanie a zároveň sa pripomína nádej na vzkriesenie a večný život.

Okrem náboženských osláv sa na Veľkonočnú nedeľu v mnohých krajinách konajú aj rôzne tradičné zvyky a obyčaje. Patrí medzi ne napríklad zdobenie vajíčok, ktoré sa darujú rodinným príslušníkom a priateľom, alebo konanie vajíčkových hier a súťaží. V niektorých krajinách sa na Veľkonočnú nedeľu podávajú tradičné jedlá, ako napríklad šunka, baranina alebo koláče.

Celkovo je Veľkonočná nedeľa dôležitým sviatkom pre kresťanov, pretože pripomína víťazstvo Krista nad smrťou a hriechom, a zároveň vyjadruje nádej a nový začiatok v kresťanskej tradícii.

  • Veľkonočný pondelok - Pondelok vo veľkonočnej oktáve

Veľkonočný pondelok je dňom zábavy, rodinných stretnutí, na vidieku aj dňom šibačky a oblievačky. Mladí muži navštevujú domy, kde žijú dievčatá, šibú ich s ozdobeným korbáčom z vŕbových prútov a oblievajú ich. Bitie prútikom podľa tradície zabezpečovalo silu, zdravie a hojnosť počas celého roka. Voda symbolizovala zdravie, krásu a mladosť.

Tieto tradície sa postupom času vytrácajú a strácajú na význame. Šibačka a oblievačka tak ostáva spomienkou na slovenský folklór a praktizuje sa už len občas na vidieku. Stále menej je obľúbená medzi dievčatami a ženami, ktoré to vnímajú ako akt násilia, ktorý nie je príjemný ani dobrovoľný. 

Stále viac je tak Veľkonočný pondelok dňom oddychu a relaxu, keď sa ľudia stretávajú s rodinou a priateľmi a trávia čas spoločne.

Veľkonočné menu a veľkonočné sviatky

Prípravy veľkonočného menu začínajú už niekoľko dní pred samotnými oslavami. Po dlhom období pôstu si ľudia mohli konečne dopriať dostatok mäsa a sladkých koláčov na rozmanité spôsoby.

Jednotlivé chody závisia od konkrétnych krajov, ale v každej kuchyni sa nájdu vajíčka uvarené na tvrdo, zemiakový šalát, údená šunka, chren, cvikľa s chrenom, syry, pripravujú sa jedlá z mäsa, ktoré nie sú úplne bežné, ako jahňacie, kozľacie, baranina, králik.

Na veľkonočné sviatky sa často pečie špeciálne pečivo, ako je mazanec, rôzne druhy koláčov a sladké pečivo alebo chlieb. V niektorých rodinách je to vianočka, na východe hrudka, inde zas koláč pascha. Azda najtradičnejší je sladký baranček. Pečivo - na veľkonočné sviatky sa často pečie špeciálne pečivo, ako je mazanec, koláč alebo chlieb.K Veľkej noci jednoducho dobré tradičné jedlo patrí! 

Symboly Veľkej noci

Veľkonočný baránok - typický symbol Veľkej noci. Podľa kresťanskej viery znamená symbol obetovania sa za spásu sveta. 

Voda - v tomto období sa spája so zdravím, očistou, ale i prúdením životnej sily človeka. 

Zajačik - Symbol príchodu jari, symbol šťastia a zmyselnosti. Taktiež podľa jednotlivých národov môže symbolizovať skromnosť a pokoru, či plynúci čas.

Korbáč - pochádza z pohanskej viery, vychádza zo starých slovanských zvykov, kde bol ukazovateľom sily.

Vajíčko - zárodok života, symbol plodnosti a znovuzrodenia. Vajcia sú veľmi dôležitou súčasťou veľkonočných sviatkov v mnohých kultúrach. Často sa zdobia alebo farbia a podávajú sa ako súčasť jedál. 

Kríž -  symbolizuje večnosť, prepojenie dvoch svetov - ľudského a božského. 

Bahniatka - vŕbový prút sa stal symbolom prebúdzania sa jari. V kresťanstve sa používa minuloročné bahniatko na pomazanie čela popolom na znak kajúcnosti na Popolcovú stredu, teda presne 40 dní pred Veľkou nocou.Veľkono