Skupinka žien a mužov vchádza do záhrady, ktorá má na bráne plaketu Úžitková prírodná záhrada. Víta ich Marianna Piršelová, majiteľka podmanivej Záhrady pod Dubmi v Stupave. S rovnakou vášňou, s akou sa stará o svoju záhradu, robí tretí rok komentované prehliadky, na ktorých sprevádza a vzdeláva. Jej záhradu už videlo asi 100 ľudí.

Prírodná Záhrada pod Dubmi 

“Hlošina je úžasný ker, ktorý ešte nie je známy, ale perfektne sa hodí do klimatickej zmeny. Je suchovzdorný, agilný, jeho jedlé plody chutia vtáčikom, hmyzu, ale aj ľuďom. Hlošina navyše viaže vzdušný dusík a koreňmi ho púšťa do pôdy, takže vyživuje svoje okolie - hlošinu sadím k ovocnému stromu alebo kríku, aby ho vyživoval a on prospieval. Skvelý je aj muchovník  - je to malý strom, ktorý sa hodí aj na predzáhradku, má chutné plody a dobre znáša znečistenie, takže sa hodí do mesta,” vysvetľuje Marianna Piršelová.

Na príklade hlošiny i muchovníka ukazuje, ako prírodná záhrada funguje. Je to oáza, ktorú keď správne nakombinujete, funguje s minimálnymi zásahmi a pritom v nej dbáte na to, aby sa v nej mali dobre rastliny, hmyz, malé živočíchy aj ľudia. A to všetko ekologickým spôsobom, bez chémie a šetrne voči planéte.

Marianna Piršelová v záhrade.  Foto - Miroslava Spodniaková

Návštevníci sa Marianny pýtajú na to, ako treba pracovať s pôdou aby bolo zdravá, ako s čím majú mulčovať a aký jedlý krík sa oplatí vysadiť do polotieňa. Ženy, ktoré vedú komunitnú záhradu, chcú zase vedieť, ako pestovať zeleninu a ako ju chrániť pred škodcami bez toho, aby používali chémiu.

“Vysvetľujem im, že s prírodou sa nebojuje, skôr nachádzame riešenia, ako sem dopraviť ich prirodzených predátorov,” smeje sa Marianna Piršelová. "Preto na záhrade ponechávam divoký zarastený kút, kde sa ubytujú lienky a iný užitočný hmyz. A ako na slimákov? Radí, že slimákov sa môžete čiastočne zbaviť, keď medzi záhony dáte pomrvené škrupinky od vajec alebo kávu, fungujú aj medené "goliere" okolo rastliniek.

“Mne slimáky pravidelne zožrali skoro celú úrodu jahôd a šalátov, takže po 4 rokoch pacifizmu, tento rok skúšam pivné pasce. Zakopem pohár s pivom na úroveň pôdy, vôňa ich priláka. Pasce zachytia dve tretiny slimákov a moja úroda prežije,” radí.

Marianna Piršelová začala pred 6 rokmi

Marianna Piršelová bola panelákové dieťa, na strednej študovala grafiku a na vysokej klasickú archeológiu zameranú na umenie antiky. Nič nesmerovalo k tomu, že sa stane nadšenou záhradníčkou. Všetko sa začalo meniť, keď si s manželom postavili dom a rozmýšľali, ako bude vyzerať záhrada okolo neho.

“Záhradu sme nechali robiť firme - založenie bolo teda od profesionálov, ale už vtedy sme sa dohadovali, že chceme prírodnú, jedlú záhradu, nielen tuje a trávu. Chcela som to divokejšie a jedlejšie a tak som začala študovať a chodiť na rôzne kurzy,” hovorí Marianna Piršelová pre Ženy v meste.

Pred 6 rokmi začala študovať princípy prírodnej záhrady. “Chytila som pôdu do ruky a už som bola stratená. Zároveň to bol pre mňa únik od detí na materskej,” hovorí. V roku 2021 absolvovala akreditovaný kurz permakultúry, o ktorom hovorí, že zmenil jej pohľad na život. “Uvedomíte si, že v záchode splachujeme vzácnou pitnou vodou, a ja som ten prístup k prírodným zdrojom chcela zmeniť,” vysvetľuje.

Svoju lásku k prírode vyjadruje aj prostredníctvom redukovania svojej uhlíkovej stopy pri cestovaní alebo pri voľbe jedálnička, našla sa však prírodných záhradách, ktoré aj navrhuje. “Prírodná záhrada sa prelína s permakultúrnou, majú podobné princípy budovania a používania prvkov,” hovorí Marianna, ktorá pravidlne o prírodnej záhrade a permakultúre píše články aj pre náš portál Ženy v meste.

Prírodná záhrada a jej zákutia

Jej prírodná záhrada je špecifická v tom, že je veľmi štrukturovaná, hoci je relatívne malá. “Má 700 metrov, ale veľa rôznych zákutí, ktoré sa stále menia. Tým, že mi tu stále niečo kvitne, vyzerá záhrada vždy inak. Mám tu množstvo rastlinných etáží - tu je strom, pod ním veľký krik, pod ním menší krík a ešte ďalšia rastlinná podsadba - čiže je to veľmi intenzívny systém", hovorí, keď nám ukazuje čerešňu, pod ňou maliny, pod nimi jahody a ešte aj zeleninu, ktorá pod tým rastie.

Jazierko je dôležitý biotop. Foto - Miroslava Spodniaková

“Nemám tu oddelenú úžitkovú od okrasnej časti, ako to býva zvykom. Tu sa stráca táto hranica, obe časti organicky to prechádzajú do seba, a to prospieva aj prírode,” vraví.

V prírodnej záhrade zmeníte aj pohľad na burinu. Zistíte, že ju netreba hneď plieť, lebo má svoje dôležité miesto. “Ja nechávam burinu rásť medzi zeleninou, pichľavé bodliaky sú najúčinnejšou ochranou proti škodcom. Bodliaky poskytujú pastvu pre opeľovače, takže hmyz ich zbožňuje. To, že nám prekáža bodliak pri mrkve, je len náš problém a uhol pohľadu, ale mrkvu to ochráni pred škodcami,” hovorí a ukazuje nám bodliaky plné vošiek. Obžierajú bodliaky a nevšímajú si rukolu a šalát, ktoré sú vysadené vedľa.

Hodina-dve týždenne v záhrade

Marianna Piršelová vás svojou vášňou pre prírodné záhrady a permakultúru nakazí. “Mňa to veľmi nabíja energiou, práca s pôdou a rastlinami je pre mňa veľmi relaxačná, chodím do záhrady užívať si a som v nej šťastná. Zároveň si tým riešim aj môj dlh voči klíme a pomáha mi to keď cítim klimatickú úzkosť, budujem záhradnú oázu, ktorá má príjemnú mikroklímu aj v lete s a delím sa s ľuďmi o moje skúsenosti. Chcela by som vybudovať niečo, čo bude fungovať aj o 20 rokov. Mať záhradu, kde budem tráviť letá a nemusím sa schovávať vo vnútri,” vysvetľuje Marianna a ukazuje na stromy, pod ktorými pijeme kávu.

“Stromy sú najlepšia klimatizačná jednotka. Ochladzujú svoje okolie tým, že vrhajú tieň a pomocou listov odparujú vlhkosť, takže tu máme o 3 stupne menej. Hlavne v mestách je to čoraz vzácnejšie,” dodáva.

Živý plot je potravou aj útočiskom pre vtáky. Foto - Miroslava Spodniaková

V záhrade napĺňa aj svoju kreatívnu dušu. “Trochu treba vidieť aj tú architektúru v záhrade, je prínosné, keď to v sebe človek má prirodzene,” hovorí, keď vysvetľuje, že hoci má veľa návodov na tvorbu prírodných záhrad naštudovaných, robí si vlastnú podľa toho, ako to cíti.

Hoci to tak pri pohľade na jej záhradu nevyzerá, nie je otrokom svojho koníčka. “Ja mám rodinu i prácu, veľa voľného času nemám. Ale keď na začiatku záhradu dobre nastavíte, tak funguje sama s minimálnymi zásahmi. Žiadna záhrada nie je bezúdržbová, ale keď je dobre a efektívne založená, tak vám stačí hodina až dve týždenne,” hovorí.

Záhrada pod Dubmi sa otvorí cez víkend

V júni 2021 získala Marianna Piršelová prvú plaketu prírodnej záhrady, pred niekoľkými dňami dostala druhú: Ukážková prírodná záhrada. Na tú musela čakať, lebo jej prírodná záhrada bola ešte veľmi mladá. Ukážkové sú už seniornejšie, majú odrastenejšie stromy a kríky. Majiteľ či majiteľka prírodnej záhrady by mali aspoň raz ročne sprístupniť svoju záhradu v rámci Víkendu otvorených parkov a záhrad.

Foto - Miroslava Spodniaková

Marianna Piršelová a jej Záhrada pod Dubmi tak budú mať prvý júnový víkend 2023 svoju premiéru. “Víkend otvorených parkov a záhrad má tento ročník tému: Melódia v záhrade, Návštevník si má vychutnať melódiu a zvuky prírody, šum vetra, stromu, potoka. Ja som si vymyslela projekt s experimentálnou hudbou Symbionti - v záhrade budem mať keramické vázy, v ktorých budú nainštalované zvukové hudobné hračky. Verím, že elektronická chillout hudba v záhrade bude zážitkom,” teší sa Marianna Piršelová a všetkých pozýva do svojej prírodnej oázy.