Ženu z Košíc jej bývalý zamestnávateľ krátko po skončení materskej dovolenky a nástupe na rodičovskú dovolenku degradoval na jej pracovnej pozícii: z vedúcej zamestnankyne, ktorou bola predtým, z nej urobil radovú zamestnankyňu. Krátko po návrate z rodičovskej dovolenky ju nakoniec dotlačil k ukončeniu pracovného pomeru.

Žena sa rozhodla domáhať svojich práv a obrátila sa na  združenie Občan, demokracia a zodpovednosť (ODZ), ktoré ju od roku 2016 zastupuje.

Žena po rodičovskej sa obrátila na súd

“Konania, kde by sa ženy domáhali svojich práv, ktoré boli porušené po návrate z materskej a rodičovskej dovolenky, som pred všeobecnými súdmi doposiaľ vôbec nezaznamenala, čo môže byť spôsobené aj tým, že nebolo celkom jasné, aký typ žaloby sa tam dá podať, čoho je možné sa domáhať. Na druhej strane, po skončení materskej a najmä rodičovskej dovolenky sú ženy tak finančne zdecimované,  že posledné, do čoho sa im chce investovať, je súdne konanie s neistým výsledkom,” povedala pre Ženy v meste Janka Debrecéniová z ODZ, poverená zastupovaním klientky v konaní.

“Ak sa postavenie žien u konkrétneho zamestnávateľa aj zhorší, ale stále majú prácu, o ktorú si nemôžu dovoliť prísť, a vyhliadky na inú, lepšiu prácu ako matky s malými deťmi veľmi nemajú, z pragmatických a veľmi pochopiteľných dôvodov sa jednoducho nesúdia,” dodáva.

Zaobchádzanie s klientkou bolo v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zákonníka práce, ktoré chránia zamestnankyne a zamestnancov po návrate z materskej a rodičovskej dovolenky. V zmysle týchto ustanovení majú osoby po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky právo na návrat na tú istú prácu a pracovisko, resp. právo na to, aby mohli vykonávať prácu podľa svojej pracovnej zmluvy.

Rovnako majú právo na to, aby ich pracovné podmienky neboli horšie ako podmienky, ktoré mali pred odchodom na túto „dovolenku“. Tiež majú právo na všetky zlepšenia, ktoré by u nich nastali – napríklad v dôsledku obvyklých postupov u zamestnávateľa –, ak by na materskú alebo rodičovskú dovolenku nešli. Smernica EÚ tiež vyslovene zakazuje prepúšťanie zamestnancov alebo zamestnankýň z dôvodu, že čerpali rodičovskú dovolenku.

Na súdoch žena neuspela

Klientka sa preto obrátila v roku 2016 na bývalý Okresný súd Košice II s antidiskriminačnou žalobou podľa antidiskriminačného zákona, ale neuspela. Rovnako Krajský súd v Košiciach rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní potvrdil.

Prípad však vôbec neposudzoval v kontexte osobitných ustanovení Zákonníka práce chrániacich rodičov po návrate z materskej a rodičovskej dovolenky. Najvyšší súd rozhodnutia oboch súdov zrušil. Potvrdil, že antidiskriminačný zákon predstavuje vo vzťahu k zákazu diskriminácie iba základný právny predpis a že ďalšie špecifické ustanovenia na ochranu pred diskrimináciou sú upravené v ďalších predpisoch, napríklad Zákonníku práce.

Uviedol, že aj ustanovenia Zákonníka práce garantujúce osobitnú ochranu po návrate z materskej a rodičovskej dovolenky sú ustanoveniami, ktoré spadajú pod zákaz diskriminácie upravený antidiskriminačným zákonom.

Ojedinelý verdikt Najvyššieho súdu

“Ide o veľmi ojedinelé rozhodnutie a o prvý prípad, keď najvyšší súd povedal, že návrat z rodičovskej dovolenky požíva osobitnú ochranu podľa antidiskriminačného zákona,” hovorí Janka Debrecéniová a dodáva, že je to dôležité pre ďalšie ženy.

„Toto rozhodnutie má obrovský význam pre množstvo žien, ktorým sa po návrate z materskej či rodičovskej dovolenky veľmi zhoršuje ich postavenie na trhu práce. Bežne sa stáva, že zamestnávatelia s nimi po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky nepočítajú vôbec, alebo že vracajúce sa zamestnankyne pracujú za menej priaznivých podmienok ako predtým, či bez možnosti ďalšieho kariérneho rastu. Hoci ženám, ktoré takéto nepriaznivé zaobchádzanie zažívajú, je už dlho jasné, že ide o diskrimináciu, konečne to potvrdil aj najvyšší súd,“ uviedla Janka Debrecéniová.

Ako ďalej vysvetlila, ustanovenia na ochranu zamestnankýň a zamestnancov po návrate z materskej a rodičovskej dovolenky máme v Zákonníku práce už dlho, avšak doposiaľ nebolo celkom jasné, v akom procesnom režime sa môžu osoby, voči ktorým boli porušené, svojich práv domáhať.

Zákonník práce im napríklad na rozdiel od antidiskriminačného zákona neumožňoval domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Možnosť podať antidiskriminačnú žalobu a domáhať sa aj náhrady nemajetkovej ujmy preto predstavuje výrazný posun.

Prípad klientky sa v dôsledku rozhodnutia najvyššieho súdu presúva na novo zriadený Mestský súd Košice, ktorý bude o ňom opäť rozhodovať na prvom stupni.