Nenápadná správa zanikajúca v koronavíruse. Japonské aerolinky prestali od žien vyžadovať, aby nosili topánky na opätku a sukne. Namiesto MeToo movementu to volajú KuToo. Dokopy to dáva dve japonské slová - kutsu - topánky a kutsuu - bolesť. Je to dobrá správa pre ženy v Ázii. Ide totiž o prvého veľkého zamestnávateľa, ktorý prestáva od žien vyžadovať, aby chodili v ihličkách a sukni. Je to výnimočné víťazstvo v konzervatívnej krajine. Týka sa to 6 tisíc žien, a to nie je to maličkosť.

Víťazstvo to je, ale len malé. V Japonsku totiž podobné pravidlá vyžadujú od žien v hoteloch, v obchodných domoch, bankách a množstve ďalších miest. Nechápte ma zle. Nejde o dress code, ten je pre firmy normálny. Biznis oblečenie v bankách má dôvod a je to tak správne. Je ale množstvo spôsobov ako sa obliecť biznis a pohodlne. Môžete mať nohavice, pohodlné topánky a stále byť slušne oblečené. 

Mám kolegyňu z inej redakcie. Rozhodla sa, že nebude už nosiť "štandardné" topánky, ale barefooty. Naštudovala si to a ukazuje, že topánky, ktoré nosíme, sú vlastne dosť uletené. Stláčajú nám nezmyselne nohu do čudného tvaru, a je pravda, že keď sa pozriete na svoju nohu a na svoju topánku, nedáva to zmysel. Popisuje barefooty, a hovorí, že to úplne mení život. Chodíte inak, cítite každý krok a tak celkovo sa vám zmení život. Prekvapivo, tie topánky nevyzerajú nijako odpudivo a kolegyňa v nich pravidelne chodí do parlamentu. 

🛒

Konvencie ako sa majú ženy obliekať sú niekedy fascinujúce. Buď ste príliš sexy alebo sivá myš. Nosíte neforemné veci alebo príliš prilehavé. Ste zmalovaná alebo sa o seba nestaráte. Žena nikdy nespĺňa predstavy svojho okolia, ktoré pravidelne nahlas komentuje, ako by si to predstavovalo. Japonsko je prvý malý krok pre konzervatívne krajiny. My si zatiaľ môžeme vážiť, že naše firmy sú už o čosi ďalej. V čom však musíme zabojovať viac je sexizmus, komentáre, idiotské nevyžiadané návrhy a kult mladosti. Potrebujeme viac slušného správania sa na pracovisku, je jedno, či nosíme ihličky alebo nie. Ruku hore, ktorá z vás nedostala nejaký hlúpy komentár od neznámeho kolegu alebo nadriadeného? 

Možno by sme mohli začat aj my. Jasne by stačilo mužom vysvetliť, že aj my ženy si pomyslíme o peknom mužovi, že je pekný. Niekedy si pomyslíme aj viac. Ale zbytočne to nevykrikujeme na ulici, ani to nehovoríme kolegom v práci. Normálne si to stačí pomyslieť a nechať pre seba. Netreba s tým obťažovať kolegyne, ktoré vôbec nezaujíma, čo si v ten deň myslíte o jej sukni, alebo šatách.

Normálne proste stačí byť ticho a bude sa nám tu žiť lepšie. Mohlo by to byť také slovenské meToo, kuToo, ale volalo by sa beQuietToo.